Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219581 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313219581.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, zast.: Kinstellar, s. r. o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti odporcovi: T. C. A. X. F. W., F. E., D. X, XXX XX W. - A. P., G.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s. r. o., Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, IČO: 47 232 277, o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/100/2013-74 zo dňa 06.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/100/2013-74 zo dňa 06.02.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, prvým výrokom, konanie zastavil. Druhým výrokom uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporcu vo výške 167,78 eur k rukám právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Tretím výrokom rozhodol, že navrhovateľovi bude vrátený súdny poplatok v sume 92,80 eur cestou Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2013 domáhal, aby súd určil neplatnosť výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na pojednávaní dňa 27.01.2014 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Uviedol, že účastníci konania uzatvorili novú zmluvu, avšak mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne a odporcovi neprináleží náhrada trov konania. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, v ktorom súd vysvetlil posudzovanie zásady zavinenia a sankčnú náhradu trov konania a skonštatoval, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. O trovách konania tak konajúci súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal odporcovi náhradu za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014), ktoré vyčíslil podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. v platnom znení podľa § 11 ods. 1 písmeno a) citovanej vyhlášky, pričom 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1) je 61,87 eur, plus 2 x režijný paušál a 8,04 eur, zvýšený o 20 % DPH. Proti tomuto uzneseniu, v časti náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že odporca dal dňa 26.07.2013 navrhovateľovi výpoveď zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Dňa 30.09.2013 podal navrhovateľ návrh na určenie neplatnosti výpovede. Odporca dňa 30.10.2013 uzatvoril s navrhovateľom dodatok k predmetnej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho odpadol naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti výpovede. Z toho dôvodu vzal návrh na začatie konania späť. Mal za to, že nezavinil zastavenie konania, pretože vzal späť návrh pre správanie odporcu. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu trov konania odporcu iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania (napr. odporca po podaní návrhu na začatie konania uhradil navrhovateľovi žalovanú pohľadávku). Ak však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ale bez uvedenia dôvodu alebo dôvodu, ktorý nespočíva v správaní odporcu, súd zaviaže na náhradu trov konania navrhovateľa. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „k zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o dôvodnosti podania návrhu je potrebné uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa. Pokiaľ bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nemôžu ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten späťvzatím zastavenie konania vyvolal. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku správania sa odporcu, ani že žaloba bola podaná dôvodne. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.01.2014 uviedol, že vzal návrh späť z dôvodu uzavretia novej zmluvy. K späťvzatiu návrhu nepriložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce tvrdenie o uzavretí novej zmluvy s odporcom. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania by prichádzalo do úvahy v prípade, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o urovnaní veci, kedy ani jednému z účastníkov nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania a nie je možné jednoznačne ustáliť, či bol návrh podaný dôvodne. Táto skutočnosť z obsahu spisu nevyplýva a tvrdenie navrhovateľa o uzavretí novej zmluvy ako ani samotná existencia tejto zmluvy nepreukazuje dôvodnosť podania návrhu o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Navyše odporca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska a navrhol žalobu zamietnuť, z čoho možno jednoznačne usúdiť, že k dohode o urovnaní medzi účastníkmi konania nedošlo. Odvolací súd zastáva názor, že na základe predložených dokladov nie je možné uzavrieť, že návrh bol podaný dôvodne, pretože uzavretie novej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti bez ďalšieho, nepreukazuje dôvodnosť návrhu na určenie neplatnosti výpovede z predchádzajúcej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné