Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/96/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222882 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313222882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: KSC, s.r.o., Púpavová 37, 841 04 Bratislava, IČO: 35 907 304, zast.: Mgr. Jozef Lustoň, advokát, Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: RELCO s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818 (predtým BOTA SK, s.r.o.), o zaplatenie 1.544,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22 Cb/61/2014 - 67 zo dňa 23.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/61/2014 - 67 zo dňa 23.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.544,88 eur s príslušenstvom ako aj trovy konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.544,88 eur s príslušenstvom, titulom kúpnej ceny tovaru za dodávku tovaru, na základe objednávky z 02.05.2012 a faktúry č. 120095 z 02.05.2012, splatnej 01.06.2012 na sumu 1.544,88 eur, s poukazom na dodanie tovaru priamo do prevádzkarní žalovaného, ktorý má v Bratislave niekoľko prevádzok (obchodov s topánkami značky F.). Žalobca uviedol, že v mene žalovaného vybavovala všetky obchodné prípady pani B., čo malo vyplývať aj z e-mailovej komunikácie, podľa ktorej zadávala objednávky za žalovaného a dodávky tovaru do jednotlivých prevádzok mali vyplývať aj z počítačovej evidencie, kde sa nachádza aj predmetná faktúra. 2. Na základe predložených listinných dokladov mal konajúci súd za preukázané, že zmluvný vzťah vznikol konkludentne, na základe e-mailovej objednávky tovaru zo dňa 26.09.2012, ktorú za žalovaného odoslala pani B. - objednávka názov „A..“ Uviedol, že podľa e-mailu z 15.10.2012, rovnakej e-mailovej adresy, sa žalovaný chcel dohodnúť na úhrade faktúr, okrem iných aj na predmetnej faktúre č. 120095 na sumu 1.544,88 eur (od p. D., ale e-mailová adresa bolo totožná ako od p. B.). Na základe plnenia bola vystavená faktúra č. 120095 zo dňa 02.05.2012, splatná 01.06.2012 na sumu 1.544,88 eur, ktorú potvrdila pani B., a to prevzatie tovaru, druh tovaru, množstvo a cena, pričom fakturovaný tovar bol v súlade s objednaným tovarom z 29.04.2012 s názvom A.. Faktúra bola zároveň aj dodacím listom, nakoľko na faktúre bolo potvrdené prevzatie tovaru. E-mailovou korešpondenciou a predložením aj ďalšej faktúry ktorá bola uhradená, a to Fa č. 110254, splatná 19.12.2011 na sumu 490,32 eur, ktorú potvrdila pani B., žalobca poukázal na to, že takýto bol bežný spôsob obchodovania a že za žalovaného preberala tovar p. B.. Podľa výpisu z účtu Fa č. 110254 bola uhradená dňa 24.04.2012. Ďalej súd uviedol, že e-mailová korešpondencia zo dňa 15.10.2012 preukazuje, že žalovaný sa chcel dohodnúť na úhrade troch faktúr, medzi ktorými bola uvedená aj predmetná faktúra č. 120095 na sumu 1.544,88 eur. 3. Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na ustanovenia § 409 ods. 1, 2, § 411, 443, 447 a 448 Obchodného zákonníka súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že pani B. bola oprávnená tovar objednať a prevziať za žalobcu až od 01.08.2014. V danom spore teda podľa jeho názoru nie je daná pasívna legitimácia žalovaného. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové. Žalovaný nepreukázal, že by pani B. bola oprávnená k úkonom v mene žalobcu až od 01.08.2014 a túto skutočnosť ani žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietal. Takisto túto skutočnosť nenamietal po celý čas od dodania tovaru, ani po zaslaní predžalobnej výzvy. Pani B. vždy vystupovala ako osoba, ktorá je za žalovaného oprávnená objednávať, preberať a potvrdzovať prevzatie tovaru zo strany žalovaného. To nebolo nikdy spochybnené. Mal za to, že k nezaplateniu faktúry došlo z dôvodu rozhodnutia spoločníkov žalovaného presunúť od určitého momentu obchodné aktivity na ich iné spoločnosti. Tento predpoklad podporuje aj to, že na súde prvej inštancie je proti žalovanému vedené pod sp.zn. 22Cb/82/2014 iné súdne konanie, ktorého predmetom je nezaplatenie faktúr za dodanie tovaru určeného na predaj v prevádzkach žalovaného, ktoré boli splatné približne v rovnakom období ako faktúra, ktorej nezaplatenie je predmetom tohto konania. Taktiež tento predpoklad podporuje aj skutočnosť, že žalovaný, ktorý prevádzkoval sieť predajní s obuvou F. podľa výpisu z obchodného registra predal časť podniku spoločnosti ADP Development 1, s.r.o. a časť podniku spoločnosti ADP Development 2, s.r.o., v ktorých je spoločník a jediný konateľ žalovaného JUDr. Andrej Dobrucký jediným konateľom. Predmetom týchto zmlúv o predaji podniku bol podľa informácií žalobcu napr. tovar pánska a dámska obuv + skladová zásoba + doplnkový tovar, regále, kancelárske vybavenie, dve motorové vozidlá a pod.. 6. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 7. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu, pričom opätovne zdôraznil, že pani B. nebola oprávnená na úkony, v dôsledku ktorých žalobca žaluje o zaplatenie sumy v tomto konaní. Poukázal tiež na to, že oprávnenie pani B. konať v mene žalovaného má preukazovať žalobca. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 10. V sporovom konaní, sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 11. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia v tom zmysle, že až v odvolacom konaní poukázal na to, že oprávnenie pani B. konať v mene žalovaného vzniklo až od 01.08.2014. Tieto skutočnosti žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 len uviedol, že sporná faktúra nie je dokladom o prevzatí tovaru a e-mailová objednávka tovaru mu nebola doručená, preto pohľadávku neuznáva. Na otázku súdu, kto je pani B. právny zástupca žalovaného len uviedol, že ho klient o tom neinformoval a k ďalším skutočnostiam ohľadom emailovej adresy, z ktorej vzišla objednávka tovaru, sa tiež nevedel vyjadriť. 13. Žalobca na preukázanie objednávky tovaru a poskytnutého plnenia dodaním tovaru, ktoré bolo potvrdené pani B. poukázal na e-mailovú korešpondenciu a adresu, ktorá zodpovedá e-mailovej adrese žalovaného ,a to e-mail zo dňa 29.04.2012, e-mail z 15.10.2012, podľa ktorého sa žalovaný chcel dohodnúť aj na úhrade predmetnej faktúry č. 120095. Právny zástupca žalovaného potvrdil, že žalovaný má niekoľko prevádzok s topánkami pod značkou F., pričom práve z tejto emailovej adresy bola zaslaná objednávka tovaru. Žalobca poukázal tiež na predošlé faktúry, ktoré žalovaný uhradil a ktoré prevzala tá istá osoba pani B.Á. a to Fa č. 110254, splatná 19.12.2011 a uhradená dňa 24.04.2012, z čoho vyplýva že za žalovaného preberala tovar pani B., čo žalovaný až do podania odvolania nenamietal, práve naopak túto skutočnosť potvrdil sám tým, že uhradil ňou prevzatú faktúru vzťahujúcu sa k predchádzajúcemu obchodu. 14. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný počas celého konania na súde prvej inštancie neuviedol konkrétne popretia jednotlivých tvrdení žalobcu. Jediná aktivita žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, sa prejavila až na pojednávaní dňa 23.10.2014, na ktorom bol tiež vyhlásený rozsudok. Aj na tomto pojednávaní však právny zástupca v zásade nepredniesol žiadnu účinnú obranu žalovaného, len odpovedal na otázky súdu, resp. právneho zástupcu žalobcu. 15. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. 16. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 17. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366. 18. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP nová právna úprava povoľuje prednášať nové skutočnosti a dôkazy, ale za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré žalovaný v danom prípade nesplnil. Odvolací súd poukazuje na to, že aj predchádzajúca právna úprava s poukazom na ust. § 205a O.s.p. ukladala účastníkom povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky pre vec právne významné skutočnosti, ktoré tu boli v čase konania pred prvostupňovým súdom a označiť dostupné dôkazy spôsobilé k ich preukázaniu. Žalovaný pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).