Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313223016 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313223016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L.. P. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. N., N. C. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Irenou Dúbravčíkovou, advokátkou v Bratislave, Slovinec č. 73, proti odporcovi: ZEDNÍČEK SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Nobelova č. 34, IČO: 44 221 819, zastúpenému advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Špitálska č. 10, o určenie neplatnosti výpovede a iné., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. apríla 2014, č.k. 21Cpr/4/2013-107 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých návrhu vyhovujúcich častiach m e n í tak, že návrh zamieta. V časti týkajúcej sa súdno-poplatkovej povinnosti odporcu napadnutý rozsudok z r u š u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania odporcu, predstavujúcu náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 605 eur na účet odporcu vedený v E. Q. K. D. J. P., J..P.., pobočke zahraničnej banky, pod č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ďalej predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.192,35 € advokátskej kancelárii agner & partners, s.r.o., na účet vedený F. A. Q., J..P.. pod č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.6.2013 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi konania trvá naďalej. Súčasne odporcu zaviazal na náhradu mzdy vo výške 8.428,33 € s príslušenstvom; v zostávajúcej časti návrh zamietol. Odporcovi uložil tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a súdny poplatok za podaný návrh. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná výpoveď bola podpísaná I.. U. B.G. ako neoprávnenou osobou, preto je v zmysle § 38 OZ absolútne neplatná. Vychádzal pritom z názoru, že pokiaľ § 9 Zák. práce upravuje okruh osôb, v pracovnoprávnych vzťahoch oprávnených konať za zamestnávateľa, nemožno súčasne postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a na úkony v pracovnoprávnych vzťahoch splnomocniť osobu rozdielnu od v tomto ustanovení určených osôb; udelenie plnomocenstva zamestnávateľom podľa § 31 OZ treba preto považovať za obchádzanie zákona. Zamestnávateľ má možnosť dať sa zastúpiť treťou osobou (odlišnou od osôb podľa § 9 Zák. práce), avšak len v konaní pred súdom. V odôvodnení ďalej poukazoval na spôsob výpočtu náhrady mzdy za 7 mesiacov (september 2013 až marec 2014). Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcich výrokoch (neplatnosť výpovede, priznaná náhrada mzdy), podal včas odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu. Zastával názor, že s ohľadom na subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 4 Zák. práce) nič nebráni zamestnávateľovi, aby i na úkony v pracovnoprávnych vzťahoch splnomocnil podľa § 31 OZ osobu rozdielnu od osôb, uvedených v ustanovení § 9 Zák. práce. Pritom zdôraznil, že vzhľadom na to, že zastúpenie zamestnávateľa na základe plnomocenstva v pracovnoprávnych vzťahoch, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, účinnej do 31.12.2008, už nie je v zákonníku špeciálne upravené, subsidiárne treba aplikovať § 31 OZ. Nesúhlasil preto so záverom súdu prvého stupňa o obchádzaní zákona v prípade udelenia plnomocenstva zamestnávateľom podľa tohto ustanovenia. Zastával tiež názor, že v ustanoveniach § 9 a § 10 Zák. práce je upravené priame konanie za zamestnávateľa v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, obdobne s ustanovením § 20 OZ. Vôbec sa nevzťahuje na zastúpenie zamestnávateľa. Keďže odporca platne splnomocnil I.. U. B. na všetky právne úkony spojené so zastupovaním odporcu ako zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, je bez akéhokoľvek významu, že I.. U. B. nie je štatutárnym orgánom odporcu a ani jeho zamestnancom. Napokon poukazoval na dôvodovú správu k Zák. práce (zák. č. 301/2011 Z.z.), podľa ktorej úmyslom zákonodarcu pri vypustení inštitútu zastúpenia zamestnávateľa na základe plnomocenstva nebolo reštriktívne vylúčenie možnosti takéhoto zastúpenia, ale odstránenie duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov pri zavedení subsidiárnej pôsobnosti OZ, ktorá bola s účinnosťou od 1.1.2009 zúžená na všeobecnú časť OZ, pojednávajúcu i o zastúpení. Navrhovateľ žiadal v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal pritom na závery dovolacieho súdu v rozhodnutí 4Cdo/4/2012, podľa ktorých osobami oprávnenými podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru nemohli byť osoby, ktoré v tom čase neboli zamestnancami zamestnávateľa, a teda im nebolo udelené poverenie podľa § 9 ods. 2 Zák. práce. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzenými (§ 212 ods. 1 O.s.p.) vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Pre posúdenie opodstatnenosti návrhu, ktorým navrhovateľ uplatňoval určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, bola vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa i obranu odporcu rozhodujúca otázka prípustnosti zastúpenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch podľa § 31 OZ, t.j. osobou rozdielnou od osôb, ktoré podľa § 9 ods. 1,2 Zák. práce sú oprávnené konať za zamestnávateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že výpoveď podpísaná I.. U. B., ktorý bol na takýto úkon splnomocnený podľa § 31 OZ dňa 20.6.2013, nie je platná, pretože nebola vykonaná oprávnenou osobou podľa § 9 Zák. práce. Odvolací súd zastáva názor, že subsidiárnemu použitiu Občianskeho zákonníka i rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom nič nebráni, aby zamestnávateľa mohla na základe plnomocenstva, udeleného podľa Občianskeho zákonníka ako lex generalis súkromného práva (§ 31 OZ), zastupovať i osoba rozdielna od štatutárneho orgánu alebo zamestnanca zamestnávateľa (§ 9 Zák. práce), a to bez ohľadu na skutočnosť, že platná právna úprava zastúpenie zamestnávateľa na základe plnomocenstva výslovne neupravuje. Tento svoj názor odvolací súd opiera tiež o skutočnosť, že existencia zastúpenia osobou od zamestnanca rozdielnou v pracovnoprávnych vzťahoch bola do prijatia Zák. práce v roku 2001 po dlhé obdobie v Zák. práce (zák. č. 65/1965 Zb.) výslovne (a nadbytočne) upravená, a to napriek existujúcej spoločenskej realite. Skutočnosť, že v „novom“ Zák. práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) absentuje právna úprava o zastúpení zamestnávateľa podľa názoru odvolacieho súdu vonkoncom neznamená, že zamestnávateľ už takúto možnosť ďalej nemá. Pre vylúčenie možnosti zamestnávateľa (právnickej osoby) dať sa zastupovať treťou osobou na základe plnomocenstva niet žiadneho rozumného dôvodu (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/586/2005). Faktické narušenie jednej zo základných zásad súkromného práva - rovnosť zmluvných strán - v prípade pracovnoprávnych vzťahov vyrovnáva pracovné právo. Účelom pracovného práva je teda poskytnúť právnu ochranu zamestnancovi ako slabšej zmluvnej strane. Ak prihliadneme na uvedený účel, je pre zamestnanca celkom nevýznamné, či úkon zamestnávateľa (vrátane úkonu o skončení pracovného pomeru) je vykonaný štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo povereným zamestnancom, resp. treťou osobou, splnomocnenou podľa Občianskeho zákonníka. Pracovnoprávna ochrana zamestnanca nastupuje totiž predovšetkým pri posudzovaní danosti, resp. absencii kogentných výpovedných dôvodov. Možno sa preto stotožniť s odvolateľom, že právna úprava zastúpenia zamestnávateľa nebola vypustená z nového Zák. práce pre jej neprijateľnosť, ale z dôvodu žiadúcej eliminácie duplicitnej úpravy tých základných inštitútov, ktoré sú tradične upravené v lex generalis. Na tom nič nemení, že napr. v oblasti zmluvného práva súdna prax so zreteľom na ochranu zamestnanca poukázala na špecifiká pracovnoprávnych vzťahov a neakceptovala subsidiárnu pôsobnosť OZ i v tejto oblasti, na čo reagoval i zákonodarca, keď počnúc 1. januárom 2009 subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka zúžil len na jeho všeobecnú časť, týkajúcu sa práve základných inštitútov súkromného práva, vrátane zastúpenia (zák. č. 460/2008 Z.z.). Udelenie plnomocenstva zamestnávateľom na zastupovanie je bez akéhokoľvek vzťahu k záverom právnej teórie i praxe o obmedzení zmluvnej slobody v oblasti pracovného práva len na tie inštitúty a typy zmlúv, ktoré Zák. práce predpokladá. V prípade zastúpenia zamestnávateľa na základe dohody (contractus mandati), preukázanej plnomocenstvom, nejde totiž o zmluvu, ktorej zmluvnou stranou je slabší zamestnanec. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach zmenil a návrh i v týchto častiach zamietol (§ 220 O.s.p.) V dôsledku zamietnutia návrhu od poplatku oslobodený navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto bolo potrebné rozhodnutie o poplatkovej povinnosti odporcu zrušiť (§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.). Odvolací súd odporcovi, ktorý v konaní dosiahol plný úspech, priznal podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania, predstavujúcich zaplatený súdny poplatok vo výške 605,- € a trovy právneho zastúpenia 3.192,35 €. Podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri spojení dvoch vecí (neplatnosť výpovede, náhrada mzdy - § 13 ods. 3 bola v r. 2013 priznaná odmena za 1 úkon právnej služby (prevzatie zastúpenia) vo výške 323,76 € /303,74 € zo sumy 14.447,52 € + 20,02 € (1/3 zo 60,07 € - 1/13 zo 781 €)/ + režijný paušál 7,81 €. V r. 2014 bola priznaná odmena za 6 úkonov (2x vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaniach 11.3, 1.4. a 15.4. a vypracovanie odvolania) á 324,36 € ( 303,74 € + 20,62 € - 1/3 x 1/13 z 804 €) + 6 x režijný paušál á 8,04 €. V r. 2016 predstavuje odmena za jeden úkon (účasť na odvolacom pojednávaní) vo výške 325,74 € (303,74 € + 22,00 € - 1/3x1/13 z 858,- €) + režijný paušál 8,58 € + 20% DPH v zmysle § 18 ods.3 cit. vyhl. z odmeny a náhrad (532,06 €).