Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313223566 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313223566.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci navrhovateľov: X/ J.. Q. W., N.. XX.XX.XXXX, Š.C. XXX, J. W. F., X/ W. W., N.. XX.XX.XXXX, Š.N. XXX, J. W. F., obaja zast. JUDr. Annou Besedičovou, advokátkou, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, proti odporcom: X/ V.. W. A., N.. XX.XX.XXXX, Š.N. XXX, J. W. F., X/ J.. M. A., N.. XX.XX,XXXX, Š.N. XXX, J. W. F., obaja zast. JUDr. Andrejom Dankom, advokátom, Mlynské nivy 73/A, Bratislava, o zrušenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. decembra 2014, č.k. 12C 216/2013-97, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa proti odporcom 1/ a 2/ domáhali zrušenia vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu vlastníkov nehnuteľnosti reg. CKN, parc. č. XXX/XXX, záhrady o výmere XXX m2, a parc. č. XXX/XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra B. pre okres Senec, obec J. W. F., kat. úz. H. na LV č. XXXX cez pozemok reg. CKN, parc. č. XXX/XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný v katastri nehnuteľností Správy katastra B. pre okres Senec, obec J. W. F., kat. úz. H. na LV č. XXXX, zriadené na základe uznesenia Ľudového súdu Bratislave okolie č. Čd 214/60 zo dňa 03.03.1960, ktorým povolil vklad vecného bremena v katastri. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 644,66 eur na účet ich právneho zástupcu. Vec posúdil právne ust. § 151n ods. 1 a 2, § 151o ods. 1, a § 151p ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na zrušenie vecného bremena nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľmi tvrdenú zmenu pomerov oproti pôvodnému stavu, ktorou mal vzniknúť hrubý nepomer medzi výhodou odporcov z vecného bremena a vecným bremenom zaťažujúcim pozemok navrhovateľov, nezistil. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že uznesením Ľudového súdu Bratislava - okolie sp. zn. Čd 241/60 zo dňa 03.03.1960 bolo podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28.08.1959 povolené odpísanie parcely parc. č. XXX/XXX stavebného pozemku o výmere X árov a XX m2 v prospech právnych predchodcov odporcov ako kupujúcich, a tiež vložené vecné bremeno práva prechodu peši a vozom na základe Geometrického plánu č. F.-XXX-XXX-X-XX-XX zo dňa 10.09.1959 v zmysle uvedenej kúpnopredajnej zmluvy. Z LV č. XXXX zistil, že odporcovia 1/ a 2/ sú v podiele 1/2 a odporca 1/ v podiele 1/2 vlastníci pozemku parc. č. XXX/XXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č XXX/XXX, a v časti C ťarchy je na uvedenom LV zapísané právo prechodu cez parc. č. XXX/XXX vyznačené na liste vlastníctva č. XXXX. Z LV č. XXXX, priloženého k návrhu, zistil, že navrhovateľ 1/ je výlučným vlastníkom sporného pozemku parc. č. XXX/XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako i ďalších nehnuteľností, pozemkov parc. č. XXX/XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č XXX/XXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX, záhrady o výmere XXX m2, a rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. XXX/XXX, ktorý nadobudol darom pod č.k. V-XXX/XXXX zo dňa 08.01.2010 spolu s vecným bremenom, zapísaným v časti C ťarchy predmetného LV ako právo prechodu cez parc. č. XXX/XXX v prospech vlastníkov parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ 1/ daroval počas konania navrhovateľovi 2/, ktorý bol následne uznesením pripustený do konania, podiel 1/3 spornej parc. č. XXX/XXX. Z LV č. XXXX vyplýva, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom spornej parc. č. XXX/XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 2/3 a navrhovateľ 2/ je jej vlastníkom v podiele 1/3, pričom v časti C ťarchy je zapísané právo prechodu cez parc. č. XXX/XXX v prospech vlastníkov parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX vedených na LV č. XXXX. Z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že obec J. W. F. je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č XXX/XX o výmere XXX m2, zast. plochy a nádvoria. Uviedol, že navrhovatelia žiadali zrušenie vecného bremena, dôvodiac tým, že majetko-právnym vysporiadaním pozemku parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/X medzi občanmi a obcou, sa obec stala ich výlučným vlastníkom, a tým vytvorila právne vstupy z verejnej komunikácie (parc. č. XXX/X) na pozemky všetkých vlastníkov a obyvateľov Š. L., čím bol zabezpečený pre odporcov právny vstup a priamy prístup k ich rodinnému domu so súp. č. XXX na parc. č. XXX/XXX, ktorá vznikla odčlenením z parc. č. XXX/ XXX. Tvrdili, že odporcovia majú prístup k domu z verejnej komunikácie, že ich vecným bremenom obmedzujú v ich vlastníckom práve (navrhovateľ stavia na vedľajšej parcele dom, a s parcelou č. XXX/ XXX rátal), a že medzi vecným bremenom a výhodou odporcov, ako oprávnených z vecného bremena, vznikol hrubý nepomer v zmysle ust. § 151p ods. 3 Obč. zák.. Odporcovia nesúhlasili tvrdiac, že žiadne zmeny oproti stavu, kedy bolo vecné bremeno zriadené, nedošlo, že vecné bremeno im zabezpečuje plnohodnotný prístup k ich parcelám č. XXX/XXX a č. XXX/XXX ako aj k ich garážam, a že ich právni predchodcovia nadobudli stavebný pozemok č. XXX/XXX (v súčasnosti č. XXX/XXX a č. XXX/XXX) kúpou súčasne so zriadením vecného bremena na parc. č. XXX/XXX, určenej od počiatku ako cesta, a že dôvodom zriadenia vecného bremena nikdy nebola nemožnosť prístupu z obecnej komunikácie, keďže tento prístup k prednej časti domu od počiatku mali. Súd prvého stupňa poukázal na konflikty, ktoré medzi účastníkmi konania vznikli ohľadom vecného bremena, a ktoré potvrdili ich výpovede a listinné dôkazy. Vykonal ohliadku na mieste, ktorou mal za preukázané, že navrhovateľmi tvrdená skutočnosť, že odporcovia zmenou právnych vzťahov k pozemkom parc. č. XXX/X a XXX/XX (vlastníkom je obec) nadobudli možnosť prístupu k svojim pozemkom prístupom z obecnej komunikácie, neobstojí, nakoľko tento prístup nie je novým prístupom. Súhlasil s tvrdením odporcov, že dôvody zriadenia vecného bremena ani nesúvisia s právnym stavom pozemkov pod miestnou komunikáciou, nachádzajúcou sa pred ich domom. Vyhodnotil, že odporcovia parkovali pred svojim domom aj predtým, pričom z obecnej komunikácie je možný prístup iba k prednej časti ich pozemku s rodinným domom, postaveným na parc. č. XXX/XXX, avšak vozidlom nie je možný prístup k zadnej časti ich pozemkov a to parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX, za účelom ktorého bolo sporné vecné bremeno zriadené. Na mieste samom zistil, že ak chcú odporcovia parkovať svoje motorové vozidlo v garážach za domom a tieto aj užívať, jediná možnosť, ako sa môžu do svojich garáží dostať, je prejsť po pozemku navrhovateľa, ktorý má charakter cesty, na ktorom je zriadene vecné bremeno, keďže iná možnosť vstupu nie je. Dospel k záveru, že iba vecným bremenom je umožnené právo prechodu peši a vozom cez parc. č. XXX/XXX, v prospech odporcov ako vlastníkov parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, keď sporný pozemok parc. č XXX/XXX bol od počiatku určený na využitie ako cesta. Vzhľadom na to, že pozemok parc. č. XXX/XXX je z prednej časti zastavaný domom odporcov, a pre jeho nedostatočnú šírku nie je možné sa dostať za dom autom, kde sú situačne umiestnené dve murované garáže ako súčasť domu a následne pokračuje záhrada s altánom, vyhodnotil ako logickú a legitímnu požiadavku odporcov, aby im bolo po ceste na parc. č. XXX/XXX umožnené právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom tak, ako to bolo zadefinované ešte ich právnym predchodcom, a to uznesením Ľudového súdu Bratislava - okolie sp. zn. Čd 241/60 zo dňa 03.03.1960, ktorým bolo vložené vecné bremeno práva prechodu peši a vozom na pozemok odporcov na základe Geometrického plánu č. F.-XXX-XXX-X-XX-XX zo dňa 10.09.1959 v zmysle vyššie uvedenej kúpnopredajnej zmluvy. Keďže žiadnu zmenou pomerov oproti pôvodnému stavu, ktorou mal vzniknúť hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nevzhliadol, vecné bremeno nezrušil. Vyhodnotil, že navrhovatelia neuniesli vo veci dôkazné bremeno, a že naopak odporcovia ich tvrdenia úspešne vyvrátili. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom, úspešným v konaní, priznal proti navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 644,66 eur, postupujúc podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Náhradu priznal za sedem úkonov právnej služby vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny 61,87 eur, vždy s režijným paušálom vo výške 8,04 eur, spolu 489,37 eur, za cestovné náklady vo výške 7,05 eur a za stratu času vo výške 40,80 eur, a celú náhradu zvýšil o 20 % DPH vo výške 107,44 eur. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci neúplne, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mali tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Argumentovali, že vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX je špecifikované len ako právo prechodu cez parc. č. XXX/XXX v prospech vlastníkov parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, vedených na LV XXXX, a teda nie v prospech vlastníkov stavby alebo garáže, ktoré v rozhodnom čase pre zriadenie vecného bremena v rokoch 1959-1960 neexistovali. Uviedli, že rodinný dom postavený na parcele č. XXX/XXX (pôvodne parc. č. XXX/XXX) bol skolaudovaný v roku 1962-1963, a teda vecné bremeno nemohlo byť vytvorené ani k tejto stavbe, a ani k stavbe garáže bez súpisného čísla, ktorá má byť súčasťou rodinného domu. Poukázali na to, že na základe miestnej obhliadky, vykonanej súdom, boli na parc. č. XXX/XXX zistené dve garáže ako prístavba rodinného domu, o ktorých odporcovia tvrdili, že boli postavené s rodinným domom a boli s ním aj skolaudované. V tejto súvislosti uviedli, že odporcovia toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali, a súdu prvého stupňa vytkli, že zamietol vykonanie dôkazu predložením projektovej dokumentácie a stavebného povolenia k stavbe rodinného domu odporcov, ktorou by boli preukázali, že dve garáže, pristavené k rodinnému domu, neboli súčasťou pôvodnej stavby, a teda vecným bremenom nebol, a nemohol byť zabezpečovaný vstup do garáži odporcov. Domnievajú sa, že až odporcami v roku 1999 vykonanou rekonštrukciou domu došlo k legalizácii prístavby garáží, prístupu ku ktorým sa odporcovia domáhajú prostredníctvom vecného bremena. Mali tiež za to, že obhliadka na mieste samom s vykonaným meraním vzdialeností pásmom nemôže nahradiť relevantnú dokumentáciu k rodinnému domu a dvom garážam, ani dokumentáciu katastra, ktorú si súd prvého stupňa nevyžiadal ako dôkaz pred rozhodnutím vo veci samej, z čoho vyvodili, že dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností neboli vykonané. Zdôraznili nespochybniteľnú skutočnosť, preukázanú LV č. XXXX, že majetkovoprávnym vysporiadaním pozemku parc. č. XXX/XX v rokoch 1995-2013, ktorým tento prešiel do výlučného vlastníctva obce J. W. F., bol zabezpečený pre odporcov právny vstup a priamy prístup z obecnej komunikácie parc. číslo XXX/X a parc. č. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve obce na pozemok odporcov parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX tak, ako to bolo pôvodne sledované vecným bremenom. Mali za to, že zmenou pomerov v prístupe na pozemky odporcov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom, ktoré zaťažuje navrhovateľov a výhodou odporcov, ktorá je zjavne neprimeraná. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľov podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením, v ďalšom naň poukazuje. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľmi uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, keď riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď po aplikácii ust. § 151n ods. 1 a 2, § 151o ods. 1, a § 151p ods. 1 až 3 Obč. zák. dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli v konaní dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a podrobne odôvodnil, z akého dôvodu návrhu navrhovateľov nevyhovel. So záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia tým, že svoje tvrdenia o zmene pomerov oproti pôvodnému stavu, ktorou mal vzniknúť hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno, čo malo za následok zamietnutie ich návrhu na zrušenie vecného bremena, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Súd prvého stupňa tiež logicky zdôvodnil, prečo nepovažoval právny stav pozemkov pod miestnou komunikáciou za zmenu pomerov, ktorá by sa dotýkala vecného bremena, keď vyvodil správny záver, že prístup k prednej časti domu z tejto komunikácie mali odporcovia od počiatku, pričom vecné bremeno spočívajúce na parcele č. XXX/XXX vo vlastníctve navrhovateľov zabezpečuje prístup odporcov k ich parcelám č. XXX/XXX a č. XXX/XXX po celej ich dĺžke tak, ako bolo právnymi predchodcami účastníkov konania dohodnuté už v kúpnopredajnej zmluve a určené rozhodnutím súdu z roku 1960. Dospel tiež k správnemu záveru, že odporcovia doposiaľ vecné bremeno využívajú na prístup vozidlom ku garážam, ktorý by bol bez vecného bremena nemožný. Všetky svoje závery, ako i právne posúdenie veci aj dostatočným spôsobom odôvodnil. So všetkými závermi, ku ktorým súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel, sa odvolací súd stotožnil, a osobitne so záverom, ktorý viedol k zamietnutiu návrhu, že navrhovatelia v konaní svoje tvrdenia o zmene pomerov, ktorá by mala za následok vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených, a odôvodňovala ich nárok na zrušenie vecného bremena súdom, nepreukázali. Podľa ust. § 153 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd teda rozhoduje na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov, a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotí a dospeje k rozhodnutiu, čím sa súd prvého stupňa aj riadil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda navrhovatelia tvrdili, že práve vysporiadaním pozemkov pod verejnou komunikáciou, ktorá sa nachádza ajpred domom odporcov, došlo k takej zmene pomerov vo vzťahu k vecnému bremenu, ktorá spôsobila hrubý nepomer medzi predmetným vecným bremenom, zaťažujúcim parcelu č. XXX/XXX v ich vlastníctve, a výhodou odporcov, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, v opačnom prípade nemohli byť v konaní úspešní. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a na námietky navrhovateľov v odvolaní považuje za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že k žiadnej zmene pomerov, ktorá by sa týkala vecného bremena, nedošlo, nakoľko právny stav miestnej komunikácie, z ktorej majú odporcovia už od počiatku prístup k pozemku č. XXX/XXX a prednej časti rodinného domu, nemá žiadny súvis s vecným bremenom, ktorým je zaťažená parcela č. XXX/XXX, cesta vo vlastníctve odporcov. Predmetné vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a vozidlom v prospech vlastníkov parciel č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, zabezpečuje ich prístup k obom uvedeným parcelám, ktoré právni predchodcovia odporcov nadobudli od právnych predchodcov navrhovateľov kúpou za súčasného zriadenia uvedeného vecného bremena v prospech nimi nadobúdaných pozemkov (v tom čase pozemok parc. č. XXX/XXX. Vecné bremeno teda vzniklo zmluvne ako súčasť kúpnopredajnej zmluvy spolu s kúpou pozemku a jeho vznik bol potvrdený rozhodnutím súdu, a keďže prístup k prednej časti pozemku bol od počiatku zabezpečený z komunikácie, ktorá sa nachádza pred pozemkom, je nepochybné, že nebolo zriadené z dôvodu nemožnosti prístupu k nadobúdanému pozemku, ale na základe zmluvy právnych predchodcov účastníkov konania. Toto právo z vecného bremena odporcovia doposiaľ užívajú na prístup vozidlom k zadnej časti pozemku č. XXX/ XXX a k pozemku č. XXX/XXX. Keďže vecné bremeno spočíva v práve prechodu peši a vozidlom cez parcelu č. XXX/XXX v prospech vlastníkov parciel č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, nie je pre posúdenie veci rozhodujúce, ba ani dôležité, kedy došlo na pozemkoch odporcov k stavbe garáží, ako sa navrhovatelia nesprávne domnievajú, čo je zrejmé z ich argumentácie v základnom konaní i odvolaní. Vykonanie dokazovania v tomto smere nie je pre rozhodnutie o veci samej relevantné, a s prejednávanou vecou vôbec nesúvisí, keďže vecné bremeno nebolo zriadené v prospech vlastníkov garáží. Existencia garáží v zadnej časti pozemku odporcov spolu s vykonaným dokazovaním preukazuje len skutočnosť, že odporcovia vykonávajú právo z vecného bremena za účelom príjazdu ku garážam. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia navrhovateľov v odvolaní, týkajúca sa námietok k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne pochybenia. Možno potom uzavrieť, že navrhovatelia nadobudli predmetný pozemok zaťažený od počiatku vecným bremenom, a v konaní nepreukázali žiadnu zmenu pomerov, ktorá by mala za následok vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených odporcov. Ak potom súd prvého stupňa ich návrh na zrušenie vecného bremena zamietol, rozhodol správne. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 644,66 eur, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko navrhovatelia ohľadom výroku, ktorým boli zaviazaní na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia odporcom, v odvolaní ničím neargumentovali, a nenamietali ani právne posúdenie ani výšku odporcom priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcov v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, pričom výška priznaných trov je v súlade s výškou odporcami účelne vynaložených trov na ich právne zastúpenie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešným odporcom ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom neuplatnili. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.