Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313224316 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313224316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Fibra print, s.r.o., Družstevná 3, 831 04 Bratislava, IČO: 35 960 078, zast. JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská volejbalová federácia, Junácka 6, 832 80 Bratislava, IČO: 00 688 819, zast. Mgr. Karol Haťapka, advokát, Drieňová 34, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 13.366,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/134/2014-71 zo dňa 3.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/134/2014-71 zo dňa 3.11.2014 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 374,78 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.366,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.9.2013 až do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.303,49 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 1.501,99 eura), a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 11.11.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 13.366,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.9.2013 až do zaplatenia a nahradil navrhovateľovi trovy konania, čo odôvodnil tým, že na základe jednotlivých ústnych objednávok odporcu dodal navrhovateľ odporcovi polygrafický tovar, ktorý následne vyúčtoval faktúrou č. 1300657 zo dňa 14.9.2013 na sumu 13.366,30 eura, splatnou dňa 28.9.2013. Odporca potvrdil dodanie tovaru na 17-tich objednávkových - dodacích listoch. Jednotlivé objednávky boli realizované prevažne formou mailu, keď za odporcu konal F. E., viceprezident odporcu. Listom zo dňa 1.10.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Neuhradením splatnej faktúry sa odporca dostal do omeškania počnúc dňom 29.9.2013. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 33Rob/662/2013-41 zo dňa 11.3.2014, proti ktorému podal v lehote odporca odpor s odôvodnením, že odporca a navrhovateľ neuzatvorili žiadnu zmluvu, ktorá by medzi nimi založila obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého mal navrhovateľ povinnosť dodávať odporcovi polygrafický tovar, keďže pre odporcu mal polygrafický tovar zabezpečovať iný subjekt. Zároveň uviedol, že navrhovateľom vystavená faktúra bola navrhovateľovi vrátená z dôvodu, že odporca nie je subjekt, ktorému treba vyfakturovať predmetné dodávky tovaru. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že podaný odpor je čisto formálny a bez toho, aby odporca uviedol akékoľvek relevantné skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Z rozsiahlej mailovej komunikácie s odporcom, ktorá predstavovala jednotlivé čiastkové objednávky na dodanie tovaru je zrejmé, že tovar neobjednával pre odporcu žiaden iný bližšie nešpecifikovaný tretí subjekt, ale priamo odporca zastúpený viceprezidentom F. E.. Dodacie listy preukazujú dodanie tovaru priamo odporcovi, pričom prevzatie tovaru podpisovali zamestnanci odporcu, a to p. E. ako viceprezident, p. Hudec ako tlačový manažér a p. G. V. ako generálna sekretárka odporcu. Z písomných dokladov jednoznačne vyplývala existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a dodanie tovaru. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 a 2, § 16, § 261 ods. 2, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) a b), ods. 8, § 269 ods. 1, § 272 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1 a 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2, § 369a, § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 448 ods. 1, § 768k ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 18 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 20 ods. 1 a 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, § 4 písm. a), b), c) a l), § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2008 Z.z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 120 ods. 1, 3 a 4, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že odporca mailovou komunikáciou s navrhovateľom prejavil v zmysle ust. § 43a Občianskeho zákonníka vôľu uzavrieť s navrhovateľom zmluvy, predmetom ktorých mal byť záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar (plagáty, bannery, samolepky, letáky, tričká a iné, ďalej len „tovar“) a záväzok odporcu zaplatiť za navrhovateľom dodaný tovar odporcovi kúpnu cenu. Z objednávkových - dodacích listov mal súd preukázané, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar, čo možno v zmysle ust. § 43c Občianskeho zákonníka považovať za včasné konanie navrhovateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s prijatím návrhov odporcu na uzavretie zmlúv. Na základe toho súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom boli v zmysle ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorené zmluvy v ústnej forme (ďalej len „zmluvy“). Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa mal súd preukázané, že pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv navrhovateľ vystupoval ako právnická osoba - podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, a že predmetom jeho podnikateľskej činnosti okrem iného boli aj kúpa tovaru a polygrafická výroba. Zo štatistického registra organizácii a stanov odporcu mal súd preukázané, že pri uzatváraní predmetných zmlúv odporca vystupoval ako právnická osoba - občianske združenie v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 8 ods. 1 zákona č. 300/2008 Z.z. ako národný športový zväz plniaci si úlohy v zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 300/2008 Z.z., kontrolovaný a z istej časti aj financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Na základe toho mal odporca pri uzatváraní predmetných zmlúv postavenie subjektu verejného práva v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, nakoľko bol zriadený na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter a zároveň bol v zmysle ust. § 261 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka kontrolovaný a z časti aj financovaný v zmysle ust. § 261 ods. 4 písm. a) Obchodného zákonníka subjektom verejného práva, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov konania pri uzatváraní predmetných zmlúv v zmysle ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka mal súd za to, že v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa na dané zmluvné vzťahy účastníkov použil režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a sú v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravené v Občianskom zákonníku, pričom obsah zmlúv v zmysle ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka zahŕňal podstatné časti kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhovateľ dodal odporcovi tovar, čo mal súd preukázané objednávkovými - dodacími listami, čím si podľa súdu splnil svoj záväzok v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 411 Obchodného zákonníka, pričom z týchto listinných dôkazov, ktoré boli podpísané zamestnancami odporcu (p. Singer, p. Hudec a p. Cibulová) mal súd taktiež preukázané, že odporca tovar dodaný navrhovateľom aj prevzal. Odporca v podanom odpore žiadnymi dôkaznými prostriedkami v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že medzi ním a navrhovateľom neexistoval žiadny zmluvný vzťah, resp. že by si predmetný tovar odporca nežiadal dodať, alebo že by predmetný tovar odporca neprevzal, alebo že by osoby, ktoré za odporcu konali a tovar prevzali (p. E., p. T. K. D.. V.), neboli na takýto úkon oprávnení, alebo že by tieto konali nad rámec svojho oprávnenia, keďže ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby tieto osoby mohli konať za odporcu, avšak ich nemožnosť konať za odporcu by musel v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. odporca preukázať, čo sa v tomto prípade nestalo. Práve naopak, súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v ústnej forme, a aj to, že odporca si u navrhovateľa tovar objednal a že navrhovateľ tento tovar odporcovi aj dodal. Následne navrhovateľ faktúrou č. 1300657 vyzval odporcu, aby si v zmysle ust. § 409 ods. 1 v spojení s ust. § 447 Obchodného zákonníka a ust. § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, a teda zaplatil kúpnu cenu v sume 13.366,30 eura za navrhovateľom dodaný tovar odporcovi, pričom odporca si túto svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa s jej plnením dostal do omeškania. Hoci odporca tvrdil, že predmetnú faktúru navrhovateľovi vrátil z dôvodu, že odporca nebol subjekt, ktorému mala byť vystavená, súd toto tvrdenie odporcu považoval v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. za nepreukázané a v priamom rozpore so skutočnosťami, ktoré súd zistil z vykonaného dokazovania. Súd tiež uviedol, že nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 768k ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko k uzatvoreniu zmlúv prišlo po 1.2.2013. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z faktúry č. 1300657 (deň omeškania odporcu bol deň 29.9.2013, čo bol deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry) predstavovala výšku 0,50 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9,50 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odporca odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neboli vykonané riadne všetky dôkazy a súd mu odňal možnosť riadne konať pred súdom. Odporca poukázal na to, že s navrhovateľom neuzatvorili žiadnu zmluvu, ktorá by medzi nimi založila obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého mal navrhovateľ povinnosť dodávať odporcovi polygrafický tovar. Ten mal pre neho zabezpečovať iný subjekt. Uviedol, že celú vec s navrhovateľom dojednávali páni G. H. a Ľ. R. v mene spoločnosti Nexus Multimedia s.r.o. Faktúru navrhovateľa vrátil, keďže podľa neho nie je subjektom, ktorému treba vyfakturovať predmetné dodávky tovaru. Podľa odporcu nie je pravdivá skutočnosť, že jeho zamestnanci vystupovali ako objednávatelia. Tieto osoby podľa neho len konzultovali práce s navrhovateľom a tovar prevzali na základe dohody so spoločnosťou Nexus Multimedia s.r.o. Odporca tiež vytkol, že súd konal a rozhodol bez vypočutia jeho ako aj ďalších svedkov, čím mu odňal možnosť brániť svoje práva a vec náležite vysvetliť. Odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa k úhrade trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že porovnaním vo veci podaného odporu a odvolania je zrejmé, že ide o takmer identické podania, s jediným rozdielom, že odporca v rámci odvolania napadol, že vo veci neboli vypočutí svedkovia - zamestnanci odporcu, ako aj samotný odporca. Navrhovateľ má za to, že obdobne, ako uviedol už vo vzťahu k podanému odporu, aj samotné odvolanie odporcu je podané formálne, bez toho, aby odporca uviedol akékoľvek relevantné skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Z obsahu spisu je podľa neho nesporné, že odporca mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom pojednávania sa nezúčastnil bez uvedenia dôvodu, súd prvého stupňa tak konal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu s tým, že prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Naviac už v samotnom odpore odporca neuviedol v zásade žiadnu relevantnú skutočnosť na svoju obhajobu, nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania, len formálne konštatoval, že polygrafický tovar pre odporcu zabezpečoval iný subjekt, pričom neuviedol, ktorý. Navrhovateľ uviedol, že ustálená judikatúra nepovažuje za odňatie možnosti konať pred súdom prípady, keď účastník je fakticky nečinný, resp. koná len formálne, prípadne obštrukčne, naviac sa nezúčastní vytýčeného pojednávania bez náležitého ospravedlnenia. Obdobne výsluch účastníka konania je iba jeden z dôkazných prostriedkov, ktorého vykonanie je na úvahe súdu. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že z ním predložených písomných dokladov jednoznačne vyplynula existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania založená mailovými objednávkami a dodanie tovaru potvrdené dodacími listami, ktoré sú zároveň zákazkové listy. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 15.3.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Každý z účastníkov nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, t.j. má povinnosť uviesť dôkaz na preskúmanie svojich tvrdení. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, uvedenými v rozsudku prvostupňového súdu, z ktorých mal preukázanú výšku dlžnej sumy. V konaní bola jednoznačne preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a dodanie tovaru odporcovi zo strany navrhovateľa. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti v napadnutom rozsudku vyčerpávajúco odôvodnil. Naopak, odporca nijako nepreukázal svoje tvrdenia o neexistencii obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a navrhovateľom, ani tvrdenia, že celú vec s navrhovateľom dojednávali páni G. H. K. Ľ. R. v mene spoločnosti Nexus Multimedia s.r.o. a že zamestnanci odporcu len konzultovali práce s navrhovateľom a tovar prevzali na základe dohody so spoločnosťou Nexus Multimedia s.r.o. Pokiaľ ide o odporcom vytýkané odňatie možnosti riadne konať pred súdom, keďže nebol vypočutý on ako účastník konania, ani svedkovia, odvolací súd uvádza, že odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, avšak pojednávania sa nezúčastnil bez uvedenia dôvodu, a teda súd prvého stupňa konal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu s tým, že prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Neospravedlnená neúčasť účastníka na vytýčenom pojednávaní nemôže zakladať voči nemu odňatie možnosti konať pred súdom. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu odporcu vo výške 374,78 eura. Navrhovateľovi tieto trovy vznikli a boli priznané ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 303,74 eura (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,58 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 374,78 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi navrhovateľa. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.