Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/294/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313225111 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313225111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: JÁNSKY & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, JUDr. Martin Jánsky, advokát, proti žalovanému: 1/ STAVAP PLUS s. r. o., Budička 11, 962 34 Tŕnie, IČO: 46 702 563 (predtým BANDREAL Ba, s. r. o. a VENON Group, s.r.o.), 2/ L.. Y. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. M. P. F. XXX, XXX XX M. P. F., 3/ L.. V. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. M. P. F. XXX, XXX XX M. P. F., o zaplatenie 33.167,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24 Cb/2/2004 - 129 zo dňa 05.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 24 Cb/2/2014 - 129 zo dňa 05.06.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1/ rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 3/ rade a žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 33.167,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 33.167,40 eur od 01.11.2012 do zaplatenia, a k rukám právneho zástupcu žalobcu aj náhradu trov konania vo výške 4.510,82 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 2.519,22 eur a iných trov konania vo výške 1.991,60 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Rozhodol tak s poukazom §§ 261 ods. 1, 497, 499, 502 ods. 1, 340 ods. 1, 369 ods. 1, 303, 306 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.), § 533 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15.11.2013, došlým súdu dňa 18.11.2013, rozšíreným voči žalovanému v 3/ rade dňa 06.10.2014, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 33.167,40 eur, spolu s úrokom z omeškania, a to spôsobom zrejmým z výroku rozsudku, ako aj náhradu trov konania. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril dňa 15.07.2011 so žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom Zmluvu o spotrebnom úvere reg. č. UZF/11/01768 a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného v 1/ rade účelový spotrebný úver na financovanie ojazdeného motorového vozidla V. J. J., X.: S.-XXXXXX a žalovaný v 1/ rade sa zaviazal použiť úver na dohodnutý účel a vrátiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli okrem iného aj Všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku (VZP). Na základe úverovej zmluvy žalovaný v 1/ rade čerpal spotrebný úver vo výške 38.057,14 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.041,33 eur. Žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ v ručiteľskej listine zobral na seba povinnosť bezpodmienečne a neodvolateľne zaplatiť žalobcovi pohľadávky vzniknuté na základe úverovej zmluvy, ak tak neurobí žalovaný v 1/ rade. Nakoľko žalovaný v 1/ rade nesplácal dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 03.10.2012 v súlade s čl. VII VZP určil žalovanému v 1/ rade predčasnú splatnosť úveru a súčasne ho vyzval aj na úhradu zostatku spotrebného úveru s tým, že všetky neuhradené peňažné záväzky vrátane príslušenstva a všetkých nákladov mu budú vyúčtované v liste konečného finančného vyúčtovania. V súlade s úverovou zmluvou a VZP žalobca dňa 11.10.2012 vyhotovil konečné finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy, podľa ktorého celkový nedoplatok žalovaných predstavuje 33.167,40 eur. Uvedená suma je určená ako rozdiel medzi nárokom žalobcu vo výške 33.167,40 eur a nárokom žalovaných vo výške 0,- eur. Vzhľadom na to, že žalobcovia neuhradili svoj záväzok v stanovenej lehote do 31.10.2012, žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dňa 16.07.2013 žalobca uzavrel so žalovaným v 3/ rade ako pristupujúcim dlžníkom, dohodu o pristúpení k záväzku žalovaného v 1/ rade vo výške 33.167,40 eur, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že si nespomína, že by uzavrela ručiteľskú listinu, na ručiteľskej listine nie je uvedený dátum, že v sídle žalobcu nikdy nebola, nepozná pracovníčky žalobcu K. N. ani C.. G. K. a že ani nemá originál predmetnej listiny. Okrem toho jej nebolo doručené oznámenie, že ako ručiteľ je povinná hradiť žalovanú sumu, nakoľko dlžník splátky nehradí. Na pojednávaniach žalobkyňa v 2/ rade najskôr potvrdila, že podpis na originály ručiteľskej listiny je jej, neskôr tvrdila, že ručiteľskú listinu nikdy nepodpísala. Žalovaný v 3/ rade na pojednávaní k veci uviedol, že so žalobcom skutočne podpísal dohodu o pristúpení k záväzku. So žalobcom sa chcel nejako dohodnúť, no nechcel zaplatiť, pokiaľ prebieha aj trestné konanie. Ďalej uviedol, že po podpísaní úverovej zmluvy mu sprostredkovateľ úveru predložil ručiteľskú listinu s tým, aby ju jeho mama, t.j. žalobkyňa v 2/ rade, podpísala, na čo mu povedal, že dodatočne to podpisovať nebude. 3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca, a to zmluvou o spotrebnom úvere a jej dodatkom zo dňa 15.07.2011, predpisom splátok k zmluve o spotrebnom úvere, VZP, Ručiteľskou listinou č. 11/01768/ZAR, určením predčasnej splatnosti úveru, finančným vyúčtovaním zmluvy, faktúrami žalobcu č. 11017688801 a 1101768551 a dohodou o pristúpení k záväzku a jeho splatení. Súd ďalej vykonal aj dokazovanie svedeckou výpoveďou pracovníčky žalobcu, ktorá zabezpečovala podpisovanie úverovej zmluvy a ručiteľskej listiny. Žalovaný žiadne dôkazy nepredložili. Žalovaná v 2/ rade navrhovala dokazovanie doplniť ešte ďalšími svedeckými výpoveďami. Toto dokazovanie súd nepripustil, nakoľko pre rozhodnutie sporu nebolo významné, a teda nebolo potrebné dokazovať skutočnosť, či úver bol poskytnutý (čerpaný) skôr, než bola podpísaná ručiteľská listina. V ručiteľskej listine sa žalobca a žalovaná v 2/ rade dohodli, že ich ručiteľsko-právny vzťah sa riadi § 303 a nasl. Obch. zák.. Podľa § 304 ods. 2 Obch. zák., ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Z toho hľadiska súd považoval za dostatočné preukázať len to, že žalobkyňa v 2/ rade podpísala ručiteľskú listinu po uzavretí úverovej zmluvy. Súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku, že svedkyňa K. N. všetko vedela len z druhej ruky, nakoľko táto svedkyňa potvrdila, že ručiteľskú listinu podpísala žalovaná v 2/ rade pred ňou. Súd mal teda za preukázané, že žalovaná v 2/ rade podpísala ručiteľskú listinu, a to v mieste svojho pracoviska. Ostatné skutočnosti tvrdené žalobcom neboli sporné, okrem toho vyplynuli aj z predložených listinných dôkazov. Na základe toho súd vychádzal z vyššie uvedeného skutkového stavu tvrdeného žalobcom. 4. Súd považoval za nesporné, že žalobca a žalovaný v 1/ rade sa v zmluve o úvere dohodli, že ich právny vzťah podľa tejto zmluvy sa riadi Obchodným zákonníkom. Z ručiteľskej listiny vyplýva, že žalobca a žalovaná v 2/ rade si dohodli najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej je pohľadávka žalobcu zabezpečená, sumou 59.980,61 eur, že ručiteľ ručí za všetky záväzky žalovaného v 1/ rade podľa zmluvy a že ich ručiteľsko-právny vzťah upravuje § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa určenia predčasnej splatnosti úveru, dôvodom bolo neuhradenie troch splátok úveru splatných dňa 14.07.2012 až 14.09.2012. Dohodu o pristúpení k záväzku a jeho splatení uzavreli žalobca a žalovaný v 3/ rade tiež v zmysle Obchodného zákonníka. Súd ďalej uviedol, že strany v spore platne uzavreli úverovú zmluvu, v ktorej si jasne určili vzájomné práva a povinnosti. Žalovaný v 1/ rade porušil zmluvu tým, že neuhradil tri splatné splátky. Žalobca mu preto oprávnene, v súlade s čl. VII VZP, určil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného v 1/ rade aj na odovzdanie predmetu financovania v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, čo žalovaný v 1/ rade neurobil. Proti finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej úverovej zmluvy žalovaný v 1/ rade nemal žiadne výhrady. Žalovaný v 3/ rade tento záväzok relevantným spôsobom uznal a platne k nemu pristúpil v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, čím sa obaja stali solidárnymi dlžníkmi. Výška nesplateného úveru poskytnutého žalovanému v 1/ rade a jeho príslušenstva nebola sporná. Okrem toho dôsledkom uznania dlhu je podľa § 323 Obchodného zákonníka vyvrátiteľná právna domnienka o existencii záväzku k tomuto dňu. 5. Zmluvnú pokutu vo výške 730 eur podľa článku XII ods. 6 VZP súd hodnotil ako primeranú okolnostiam prípadu. Súd bral do úvahy, že konateľka žalovaného v 1/ rade (v čase uzavretia zmluvy) a žalovaní v 2/ a 3/ rade sú najbližší príbuzní a žalovaný v 3/ rade vôbec nesplácal úver ani po tom, čo uznal záväzok a zaviazal sa uhradiť ho v splátkach. Žalovaní nakoniec ani nežiadali, aby súd využil svoje moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka. Obranu žalovanej v 2/ rade súd hodnotil ako účelovú, s cieľom dosiahnuť len oddialenie rozhodnutia, čo zrejme súvisí s trestným konaním spomenutým v dohode o pristúpení k záväzku. Preto súd žalovaných v 1/ a 3/ rade zaviazal na zaplatenie spoločne a nerozdielne titulom zmluvy o úvere, žalovanú v 2/ rade zaviazal na zaplatenie titulom ručenia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Trovy konania predstavuje suma 1.990 eur za zaplatený súdny poplatok, suma 1,60 eur za overenie plnej moci a suma 1.935,61 eur za trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, pojednávanie dňa 21.04.2015) po 486,34 eur, jeden úkon (odročené pojednávanie dňa 13.03.2015) po 121,59 eur a režijného paušálu 2 x 7,81 eur, 2 x 8,39 eur, plus 20 % DPH vo výške 322,60 eur. Žalobcovi nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za ostatné úkony právnej služby, nakoľko súd ich nevyhodnotil ako účelné. Proti žalovanému v 3/ rade mohol žalobca uplatniť svoj nárok už v žalobe, súčasne so žalovanými v 1/ a 2/ rade. Pojednávanie dňa 07.10.2014 bolo odročené bez prejednania veci, preto advokátovi patrí len štvrtina odmeny. Žalobcovi nebola priznaná ani odmena za zastúpenie na pojednávaní dňa 05.06.2015, nakoľko predchádzajúce pojednávanie dňa 21.04.2015 bolo odročené iba z toho dôvodu, že právny zástupca žalobcu sa nevedel vyjadriť k dôležitým skutkovým okolnostiam ohľadne podpisu ručiteľskej listiny. 6. Proti rozsudku súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2/ rade, ktorá uviedla, že žiadnu takúto ručiteľskú listinu nepodpísala, žiadny originál ručiteľskej listiny neobdŕžala, svedkyňu C.. G. K., ani pracovníčku žalobcu K. N. nepozná, nikdy za účelom podpísania ručiteľskej listiny v sídle žalobcu nebola, nikdy jej nebolo doručené oznámenie o tom, že ako ručiteľ má plniť za žalovaného v 1/ rade. O vyššie uvedených skutočnostiach sa dozvedela, až keď jej bol doručený zo súdu na vyjadrenie návrh na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci. Následne sa dostavila do sídla žalobcu spolu s P. Y., trvalým bydliskom X. V., ktorý bol sprostredkovateľom zmluvy o spotrebnom úvere medzi žalobcom a F. Č. a pre ktorý mala byť zriadená napadnutá ručiteľská listiny a za prítomnosti právnika žalobcu - svedka L.. E. B. sa dozvedela, o čo vlastne ide. Nakoľko ručila viacero úverov, domnievala sa, že toto je jeden z nich. Avšak po nahliadnutí do originálu ručiteľskej listiny - údajne ňou podpísanej, zistila, že podpis naozaj nie je jej, o čom informovala aj svedka B., na čo on reagoval, že či chcem robiť zle synovi. (Na pojednávaní to poprel). Akonáhle zistila, že podpis nie je jej, čo by grafológ určite potvrdil, zmenila názor v tom zmysle, že nebude hradiť za niekoho bez právneho dôvodu. Cestou zo sídla žalobcu, odchádzala s P. Y., tento jej oznámil, že podpis naozaj nie je jej, že pracovníčka žalobcu, ktorá vec vybavovala, dala ručiteľskú listinu jemu, aby to dal synovi, resp. jej podpísať, táto sa však ku nej nedostala. Bola preto zaskočená na pojednávaní, keď jej sudca dal nahliadnuť Ručiteľskú listinu a mala som sa vyjadriť, či je podpis jej. V skutočnosti sa takto podpisuje, ale nie si je vedomá, akým spôsobom sa takýto podpis na napadnutú ručiteľskú listinu dostal. Navrhla vypočuť svedka P. Y., čo však bolo súdom odmietnuté a súd sa oprel len o výpoveď svedka žalobcu. Odvolanie podáva podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p., nakoľko súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 7. K odvolaniu žalovanej v 2/ rade sa vyjadril žalovaný v 3/ rade, ktorý uviedol, že tak ako vypovedal na pojednávaní dňa 21.04.2015, tohto sa stále pridržiava v tom zmysle, že jeho mama Y. Č. napadnutú ručiteľskú listinu zo dňa -teda bez uvedenia dátumu podpisu, nepodpísala. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej v 2/ rade a vyjadrením žalovaného v 3/ rade, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaná v 2/ rade neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaných. Žalovaná v 2/ rade navrhla vypočuť ako svedka pani K. k tomu, kedy došlo k aktivácii dokladov v systéme žalobcu a či bola suma vyplatená skôr ako bola podpísaná ručiteľská zmluva. Takisto navrhla vypočuť P. Y., aby sa vyjadril k tomu, kto podpísal ručiteľskú zmluvu. Súd toto dokazovanie nepripustil, nakoľko pre rozhodnutie sporu nebolo významné, a teda nebolo potrebné dokazovať skutočnosť, či úver bol poskytnutý (čerpaný) skôr, než bola podpísaná ručiteľská listina. V ručiteľskej listine sa žalobca a žalobkyňa v 2/ rade dohodli, že ich ručiteľsko-právny vzťah sa riadi § 303 a nasl. Obch. zák.. Podľa § 304 ods. 2 Obch. zák., ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Z toho hľadiska súd považoval za dostatočné preukázať len to, že žalobkyňa v 2/ rade podpísala ručiteľskú listinu po uzavretí úverovej zmluvy. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu plne stotožňuje. Za rozhodujúce odvolací súd považuje to, že po predložení originálu ručiteľskej zmluvy na pojednávaní dňa 21.04.2015 žalovaná v 2/ rade jednoznačne potvrdila, že podpis na ručiteľskej listine je jej. To, že si nepamätá kedy a kde listinu podpísala, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ručila za viacero úverov, je bezpredmetné. Skutočnosť, že jej L.. B. predložil dokument so sfalšovaným podpisom, nepreukázala. Hoci je ručiteľská listina bez dátumu, je na nej uvedené, že sa týka Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/11/01768 zo dňa 15.07.2011. Súd mal dostatočne preukázanú platnosť zmluvy o spotrebnom úvere, ručiteľskú zmluvu ako aj porušenie povinnosti pri splácaní úveru. Preto oprávnene žalovaných v 1/ a 3/ rade zaviazal na zaplatenie spoločne a nerozdielne titulom zmluvy o úvere, žalovanú v 2/ rade zaviazal na zaplatenie titulom ručenia. 11. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo a boli v konaní preukázané. Žalovaní pri preukazovaní, že žalovaná v 2/ rade ručiteľskú listinu nepodpísala a je neplatná, neuniesli dôkazné bremeno. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal. 16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).