Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/835/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313225544 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313225544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcovi: L. G., D.. XX.XX.XXXX, N. G. A. Z. Č.. XXX, zast. N. G., tajomníčkou Okresného Z.W. N. L., v konaní o zaplatenie sumy 1.540,67 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 26. augusta 2014, č.k. 21C/164/2014-62, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 26. augusta 2014, č.k. 21C/164/2014-62, p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.540,67 eur s prísl. v celom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ si žalovanú sumu uplatnil titulom postúpenej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011, vzniknutej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.03.2007, ktorá bola uzatvorená medzi odporcom a Všeobecnou úverovou bankou a.s.. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP). Súd prvého stupňa ustanovil odporcovi v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku pre konanie v osobe N. G., pracovníčky Okresného Z. N. L., ktorá sa k návrhu v rámci prípravy pojednávania nevyjadrila. Súd prvého stupňa uviedol, že pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s listinnými dokladmi označenými vyššie, ktoré navrhovateľ priložil k návrhu. Výzvou zo dňa 03.06.2014, prevzatou právnym zástupcom navrhovateľa dňa 06.06.2014, súd vyzval navrhovateľa na doplnenie odôvodnenia žaloby uvedením skutkových okolností, od ktorých odvíja nárok, t.j. dátum uzavretia Zmluvy, čo bolo jej predmetom, čo bolo povinnosťou účastníkov zmluvy, ktoré povinnosti si odporca prestal plniť, kedy, akým spôsobom; ďalej súd navrhovateľa vyzval na riadnu špecifikáciu nároku, z čoho pozostáva istina 1.540,67 eur, ak sú v nej zahrnuté úroky, úroky z omeškania, tieto nech presne špecifikuje obdobím, za ktoré istinu vypočítal a zároveň pri uplatňovaných nárokoch nech navrhovateľ špecifikuje ustanovenia zmluvy, z ktorých odvíja požadovaný nárok. Súd taktiež navrhovateľa vyzval na bezpodmienečné zaslanie výpisu z úverového účtu odporcu (prehľadu platieb) a dokladov, od ktorých opiera nárok. Navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval, skutkovo návrh nedoplnil a zároveň ani nezaslal žiadané doklady. Preto súd vychádzal výlučne len zo skutkových tvrdení navrhovateľa v návrhu a listinných dokladov k návrhu priložených, vec právne posúdil podľa § 497 Obch. zák., v spojení s ust. § 365 Obch. zák. a ust. § 502 až 504 Obch. zák.. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. a ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. bola na navrhovateľa postupcom VÚB, a.s. postúpená pohľadávka voči odporcovi vo výške 1.811,36 eur zo Zmluvy zo dňa 16.03.2007, vyčíslená ku dňu 08.12.2011, čím je daná aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu v tomto spore. Na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu uzavretej medzi VÚB, a.s. (právnym predchodcom navrhovateľa) a odporcom zo dňa 16.03.2007 sa VÚB, a.s. zaviazala otvoriť a viesť bežný účet pre odporcu s tým, že v prospech odporcu sa navrhovateľ zaviazal nastaviť po splnení kritérií stanovených bankou povolené prečerpanie na účte pri zriadení platobnej karty Š. A. S. Y. s maximálnym denným limitom 500,- eur pri úrokovej sadzbe povoleného prečerpania 16,90 % ročne. Je nepochybné, že dôkazné bremeno v spore je spravidla na navrhovateľovi. V tomto prípade, aj napriek výzve súdu adresovanej navrhovateľovi ohľadne riadneho odôvodnenia návrhu, špecifikácie nároku a na preukázanie svojich tvrdení zaslania výpisu z bankového účtu odporcu, navrhovateľ preukazoval nárok výlučne uvedením sumy 1.540,67 eur ako nedoplatku úveru bez akéhokoľvek iného zdôvodnenia, špecifikácie, postúpenej pohľadávky voči odporcovi vygenerovanú bankovým systémom postupcu. Nedoplatok na istine úveru požadovaného navrhovateľom nepochybne obsahuje v sebe i zmluvné úroky, príp. úroky z omeškania za obdobie predchádzajúce dňu postúpenia pohľadávky, ktoré však navrhovateľ taktiež vôbec nešpecifikoval a aj vzhľadom na tvrdenie, že 14.12.2010 právny predchodca navrhovateľa vypovedal predmetnú Zmluvu zo dňa 16.03.2007 (príp. vyhlásil mimoriadnu splatnosť), skutkovými okolnosťami a predložením úverového účtu odporcu toto nepreukázal, navyše i v tomto smere by tieto skutočnosti mali nepochybne vplyv na posúdenie podmienok dôvodnosti nároku, príp. jeho premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, dokonca ani tým, že vôbec zaslal odporcovi platobnú kartu Š.H..A. S. Y., na čo sa zaviazal predmetnou Zmluvou zo dňa 16.03.2007, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení jeho návrh zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní procesne úspešnému odporcovi nepriznal ich náhradu, nakoľko tomuto žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, príp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil i trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, dokonca ani tým, že vôbec zaslal odporcovi platobnú kartu Š. A. S. Y. na čo sa zaviazal predmetnou zmluvou zo dňa 16.03.2007. Navrhovateľ s týmto názorom súdu a zamietnutím návrhu nesúhlasí, pretože navrhovateľ, resp. právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka a.s. s odporcom uzavrela zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa zriadil odporcovi účet na realizáciu hotovostných a bezhotovostných platobných operácií. Odporca čerpal prostriedky na účte a dostal sa do nepovoleného čerpania zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, preto došlo k ukončeniu zmluvy. Zároveň navrhovateľ uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na navrhovateľa bola postupcom vyčíslená dlžná suma vo výške 1.811,36 eur pozostávajúca z istiny 1.540,67 eur a z úroku z omeškania vo výške 270,69 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaroval, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Ide o listinný dôkaz, ktorý je generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Navrhovateľ zdôraznil, že podľa § 172 ods. 1 O.s.p. účinného dňom 31.08.2003 bolo možné vydať platobný rozkaz, ktorý priznáva právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu. Úmyslom zákonodarcu po novele, ktorou bolo toto ustanovenie vypustené, bolo predísť prípadnému zvýhodňovaniu peňažných ústavov v pozícii veriteľov a nie znížiť výpovednú a dôkaznú hodnotu tohto dokladu. Navrhovateľ zároveň predložil platobnú históriu, z ktorej sú zrejmé všetky obraty vzťahujúce sa k predmetnej zmluve, poskytnutie úveru, úhrada jednotlivých splátok a výpočet riadnych úrokov. Z platobnej histórie vyplýva, že odporca vykonával úhrady a preto je zrejmé, že odporcovi bola poskytnutá platobná karta, čo súd v odôvodnení rozhodnutia spochybnil. Navrhovateľ špecifikoval svoj nárok v žalobnom návrhu riadne, odporca tento nárok navrhovateľa nijakým spôsobom nespochybnil. Zároveň navrhovateľ poukázal na stanovisko ústavného sudcu JUDr. Milana Ľalíka, ktoré odcitoval, pričom s takýmto stanoviskom sa navrhovateľ v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhovateľ mal za to, že svoj nárok dostatočným spôsobom preukázal. Vytkol súdu prvého stupňa, že v jeho rozhodnutí absentuje zásada spravodlivosti, nakoľko navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca si splnil svoju zmluvnú povinnosť a poskytol finančné prostriedky odporcovi, pričom odporca si svoje povinnosti neplnil, v dôsledku čoho navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky vrátené neboli. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Súd prvého stupňa poukázal na vykonané dokazovanie, keď na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola na navrhovateľa zo strany postupcu VÚB a.s. postúpená pohľadávka voči odporcovi vo výške 1.811,36 eur na základe zmluvy medzi postupcom VÚB a.s. a odporcom, ktorá bola uzatvorená dňa 16.03.2007. Tým súd prvého stupňa mal za to, že v danej veci navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie predmetného návrhu. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorú uzatvoril postupca VÚB a.s. s odporcom. Správne súd prvého stupňa postupoval, keď navrhovateľa vyzval na doplnenie a riadne odôvodnenie písomne podaného návrhu v súvislosti so špecifikáciou uplatneného nároku, najmä zaslaním výpisu z bankového účtu odporcu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj nárok preukazoval výlučne uvedením žalovanej sumy ako nedoplatku úveru bez akéhokoľvek iného zdôvodnenia, bez špecifikácie tohto nároku, len vygenerovanú bankovým systémom postupcu. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že nedoplatok na istine úveru nepochybne môže obsahovať v sebe i zmluvné úroky, príp. úroky z omeškania za obdobie predchádzajúce ku dňu postúpenia pohľadávky, ktoré však navrhovateľ nepredložil, úverový účet odporcu nepreukázal skutočnosť, že dňa 14.12.2010 došlo zo strany právneho predchodcu navrhovateľa k vypovedaniu zmluvy zo dňa 16.03.2007 (t.j. že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), pričom tieto skutočnosti by nepochybne mali vplyv na posúdenie podmienok dôvodnosti návrhu, príp. jeho premlčania. K odvolacej námietke navrhovateľa, že postupca ku dňu postúpenia pohľadávky vyčíslil dlžnú sumu celkom vo výške 1.811,36 eur, ktorá pozostáva z istiny v sume 1.540,67 eur a úroku z omeškania vo výške 270,69 eur s tým, že postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, odvolací súd uvádza, že podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na základe ust. § 79 ods. 1, v spojení s ust. § 120 ods. 1 je možné konštatovať, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak navrhovateľ tvrdí, že suma 1.540,67 eur je nedoplatkom úveru bez akéhokoľvek zdôvodnenia a špecifikácie takto žalovanej sumy, ktorú si voči odporcovi uplatňuje ako postupník, pričom táto suma bola vygenerovaná bankovým systémom postupcu, tiež i odvolací súd má za to, že navrhovateľ nedostatočne špecifikoval žalovanú sumu, nie je dostatočne preukázané, z čoho táto žalovaná suma pozostáva. Túto skutočnosť je potrebné preukázať i napriek tomu, že ide o peňažnú sumu, ktorá sa opiera o výpis kníh tuzemského peňažného ústavu. Tiež, pokiaľ navrhovateľ sa odvoláva na stanovisko ústavného sudcu v súvislosti s postupom všeobecných súdov, vrátane ústavného súdu, keď ich postup v súvislosti s ochranou spotrebiteľov považoval za neadekvátny, odvolací súd má za to, že je potrebné rozlišovať konkrétne konania so spotrebiteľmi a pristupovať k nim individuálne. V danom prípade navrhovateľ v konaní musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Preto bolo vecou navrhovateľa, aby v konaní preukázal oprávnenosť daného nároku, doplnil špecifikáciu nároku a doplnil, kedy došlo zo strany právneho predchodcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Samotná konštatácia navrhovateľa uvedená vo výzve - tzv. pokuse o zmier zo dňa 31.10.2013, že pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou a.s. bola dňa 14.12.2010 vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, je nedostatočná. Túto skutočnosť bolo potrebné v konaní preukázať, nakoľko dňom nasledujúcim od zosplatnenia úveru začína plynúť trojročná premlčacia doba a táto skutočnosť tak, ako to konštatoval i súd prvého stupňa, mohla mať vplyv i na posúdenie podmienok dôvodnosti návrhu, príp. jeho premlčania a to s poukazom na zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vzniku právneho vzťahu, v spojení s ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, nakoľko je nepochybné, že odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej zmluvy zo dňa 16.03.2007. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si trovy odvolacieho konania odporca neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.