Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226037 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313226037.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu driveING, s.r.o., Pri Rajčianke 49, Žilina, IČO: 36 438 651, proti žalovanému LEDIC SLOVAKIA, a.s., Navädzová 6, Bratislava, IČO: 36 842 001, o zaplatenie 30 188,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb/106/2014-96 zo dňa 25.11.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb/106/2014-96 zo dňa 25.11.2015 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 188,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30 188,- EUR od 1.1.2011 do 26.2.2014 a zo sumy 20 188,- EUR od 27.2.2014 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh žalobcu v časti 10 000,- EUR zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 611,03 EUR v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 30 188,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania, na základe čoho súd vydal dňa 9.1.2014 platobný rozkaz č. k. 50Rob 700/2013-19, proti ktorému podal žalovaný odpor. Vo veci preto súd vykonal potrebné dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazná povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania (v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Cdo 285/2008). 4. Súd prvej inštancie uviedol, že najmä z predložených listinných dôkazov mal v konaní preukázané, že predseda predstavenstva žalovaného, Mgr. Vladimír Jaroš, objednal u žalobcu objednávkou č. 01/2010 dňa 3.2.2010 konštrukčnú úpravu T-líšt pre uchytenie pryžových dosiek balistickej ochrany v streleckých halách a takticko-streleckých domčekov vo výcvikovom priestore Jakub Village v celkovej cene 27 094,- EUR a objednávkou č. 02/2010 zo dňa 3.3.2010 zosilnenie balisticky chráneného stropu oceľovým plechom P 265 GH hrúbky 5 mm v streleckej hale UATO-MOTO vo výcvikovom priestore Jakub Village v celkovej cene 3 094,- EUR. Žalobca všetky objednané tovary a služby v požadovanom rozsahu a v požadovanom termíne riadne a včas dodal a žalovaný objednané tovary a služby bez výhrad a nedorobkov písomne prevzal podpisom odovzdávacích protokolov zo dňa 12.5.2010 a 29.4.2010. Žalobca následne vystavili žalovanému faktúru č. 002/04-2010 v sume 3 094,- EUR s DPH a faktúru č. 003/05-2010 v sume 27 094,- EUR s DPH so splatnosťou dňa 31.12.2010. Žalobca dňa 30.1.2012 formou písomnej žiadosti požiadal žalovaného o odsúhlasenie vzájomných záväzkov a pohľadávok. Predseda predstavenstva žalovaného, Mgr. Vladimír Jaroš, záväzky žalovaného voči žalobcovi vyplývajúce z predmetných faktúr písomne uznal dňa 21.2.2012. Žalovaný zaplatil žalobcovi časť ceny diela vo výške 10 000,- EUR dňa 26.2.2014 na účet, pričom žalobca túto skutočnosť potvrdil v písomnom potvrdení o čiastočnom splnení dlhu. Na základe uvedeného bolo súdu zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah uzavretím ústnych zmlúv o dielo, pričom písomné objednávky žalovaného považoval za návrhy na uzavretie zmlúv podľa § 43a ods. 1 OZ (tzv. ofertu) a písomné odovzdávacie protokoly považoval za prijatie návrhu na uzavretie zmlúv podľa § 43c ods. 1 OZ (tzv. akceptáciu), takže okamihom podpísania odovzdávacieho protokolu žalovaným dňa 29.4.2010 bola uzavretá prvá zmluva o dielo a okamihom podpísania odovzdávacieho protokolu dňa 12.5.2010 bola uzavretá druhá zmluva o dielo. Keďže obe strany sporu v čase vzniku týchto záväzkových vzťahov vystupovali ako podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a/ ObZ a tieto ich záväzkové vzťahy sa týkali ich podnikateľskej činnosti, na dané záväzkové vzťahy a práva a povinnosti z nich vyplývajúce sa podľa § 261 ods. 1 ObZ použil právny režim ObZ, okrem tých práv a povinností, ktoré ObZ neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa § 1 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 OZ použil právny režim OZ. Podľa svojho obsahu išlo o zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ. Súd mal tiež z písomného odsúhlasenia záväzkov a pohľadávok ku dňu 31.1.2012 za preukázané, že žalovaný ním prostredníctvom svojho predsedu predstavenstva dňa 21.2.2012 uznal žalobcove pohľadávky voči nemu, vzniknuté z faktúr č. 002/04-2010 a č. 003/05-2010 na celkovú sumu 30 188,- EUR, čím v zmysle § 323 ods. 1 ObZ uznal uvedenú pohľadávku, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobcov návrh na začatie konania za dôvodný, na čom ani nič nezmenila obrana žalovaného, v ktorej tvrdil, že „mal zaplatiť uvedenú pohľadávku po úspešnom uzavretí obchodnoprávneho vzťahu s treťou osobou, a že mal byť na zaplatenie tejto pohľadávky samostatne vyzvaný“, pretože tieto skutočnosti žalovaný jednak nepreukázal žiadnym dôkazom a jednak z dôvodu, že akákoľvek ústna dohoda ohľadom uznanej pohľadávky na jej splatnosť nemôže mať vplyv. 5. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 26.2.2014 (teda po podaní návrhu na začatie konania) časť uznanej pohľadávky vo výške 10 000,- EUR, čo potvrdil sám žalobca v písomnom potvrdení o čiastočnom splnení dlhu. Preto súd žalobcovi túto sumu nepriznal a žalobu v uvedenej časti zamietol. Žalovaný v konaní síce tvrdil, že žalobcovi zaplatil s ním uznanej sumy ešte splátku vo výške 5 000,- EUR dňa 17.4.2014, avšak nepredložil o tom súdu žiaden dôkaz, takže súd túto jeho obranu považoval za neodôvodnenú. Žalovaný žiadal v odpore proti platobnému rozkazu ako dôkaz vypočuť bývalú zamestnankyňu odporcu p. Zuzanu Bílkovú, pričom však súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal vzhľadom k tomu, že považoval skutkový stav, preukázaný z predložených listinných dôkazov za dostatočný vzhľadom k rozhodnutiu súdu vo veci samej. 6. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 20 188,- EUR titulom jej uznania žalovaným a v časti nároku na zaplatenie 10 000,- EUR žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nakoľko strany sporu nemali dohodnutý úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením peňažného dlhu, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObZ, platného v čase uzavretia zmlúv o dielo s odkazom na § 768f a § 768k ods. 2 a 3 ObZ. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1 ObZ, na § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ a na § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu (deň omeškania bol 1.1.2011) bola 1 % a žalobcovi patrili úroky z omeškania zvýšené o 8 percentuálnych bodov, teda 9 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným. Súd v odôvodnení tiež uviedol, že žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 11.11.2015 nedostavil, hoci bolo preukázané riadne a včasné doručenie predvolania a svoju neúčasť ani neospravedlnil, čím dal súdu na vedomie, že napriek poučeniu podľa § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. nemieni už predkladať žiadne ďalšie dôkazy. O náhrade trov konania žalobcu súd prvej inštancie rozhodol tak, že najprv zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní, ktorý bol 33,74 % a z celkovej výšky trov konania navrhovateľa (1 811,- EUR) vypočítal číselné vyjadrenie pomeru jeho úspechu v konaní, čím súd dostal sumu 611,03 EUR, ktorú mu priznal v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ O.s.p. K odôvodneniu súdu, že z jeho strany nebol predložený dôkaz o zaplatení sumy 5 000,- EUR uviedol, že vo svojom podaní zo dňa 8.9.2015 navrhol ako dôkaz potvrdenie banky o vložení sumy 5 000,- EUR na účet žalobcu a kópiu tohto listinného dôkazu pripojil k podaniu. Poukázal na to, že pokiaľ súd považoval túto kópiu za nedostatočný dôkaz, mal vyzvať žalovaného k predloženiu originálu, prípadne mal vykonať iné ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch predsedu predstavenstva žalovaného a jeho zamestnankyne, p. Zuzany Bílkovej. Žalovaný zastával názor, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným a tak dostatočne nezistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. K uvedenému žalovaný ako prílohu k odvolaniu pripojil kópiu podania zo dňa 8.9.2015 vrátane potvrdenia o vložení sumy 5 000,- EUR na účet žalobcu. K tvrdeniu súdu, že sa ako žalovaný nedostavil na pojednávanie napriek riadnemu doručeniu predvolania uviedol, že predvolanie mu doručené nebolo a preto sa nemohol zúčastniť pojednávania dňa 11.11.2015, čím bol ukrátený na svojich procesných právach. Ďalej žalovaný poukázal na svoje podanie zo dňa 26.11.2015, v ktorom namietal, že predvolanie na pojednávanie konané dňa 25.11.2015 bolo doručené na adresu jeho sídla dňa 16.11.2015, teda menej ako 10 dní pred konaním pojednávania a do rúk predsedu predstavenstva sa dostalo až neskôr. Žalovaný však súd informoval o inej doručovacej adrese a oznámil súdu tiež e-mailový kontakt. Podľa žalovaného súdu muselo byť zrejmé, že oneskorené doručenie predvolania mu znemožní účasť na pojednávaní, ale napriek tomu na ňom vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z uvedených dôvodov žalovaný namietal v odvolaní procesné vady konania, ktoré viedli k nemožnosti uplatnenia jeho procesných práv, a preto navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dostatočné dokazovanie. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol oprávnenosť pohľadávky žalobcu a uviedol i s predložením listinného dôkazu, že žalobcovi zaplatil 10.000,- EUR, čo i súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil zamietnutím žaloby v uvedenej časti. Nezaoberal sa však podaním odporcu zo dňa 8.9.2015 (č.l. 64 spisu), v ktorom uviedol, že okrem sumy 10.000,- EUR zaplatil žalobcovi 17.4.2014 ďalších 5.000,- EUR. K tejto skutočnosti sa žalobca prítomný na pojednávaní 11.11.2015 vôbec nevyjadril a súd ho ani na vyjadrenie nevyzval. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi avšak bez uvedenia akými dôkazmi a toto dokazovanie nevykonal zákonom predpísaným spôsobom - ich čítaním. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi žalovaného, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav. Nemohol však prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávania, pretože na prvé pojednávanie svoju neúčasť ospravedlnil, na pojednávanie určené na termín 11.11.2015 prevzal predvolanie 1.10.2015 (č.l. 82 spisu) a na pojednávanie určené na termín 25.11.2015, na ktorom súd len vyhlásil napadnutý rozsudok prevzal predvolanie 16.11.2015 (č.l. 90 spisu). 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné