Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/186/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226264 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313226264.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: INVEST-KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334, zastúpeného Krechňák & Associates, s. r. o., Ulica sv. Vincenta 2, Bratislava, IČO: 36 861 286, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, o zaplatenie 9 804,42 eura, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/76/2014-281 zo dňa 11.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/76/2014-281 zo dňa 11.5.2015 vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol, p o t v r d z u j e . Výrok o trovách konania mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.197,96 eur (čo predstavuje trovy právneho zastúpenia odporcu) na účet právneho zástupcu odporcu a zaplatiť trovy konania odporcovi pozostávajúce zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 588,- eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 314,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3 197,96 eura (čo predstavuje trovy právneho zastúpenia odporcu) na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., IČO: 36 866 598, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 27. 11. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9 804,42 eura a náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že odporca ako mandant a navrhovateľ ako mandatár uzavreli dňa 19. 01. 2011 rámcovú mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo mimosúdne vymáhanie pohľadávok, ktoré odporca evidoval voči tretím osobám navrhovateľom, a to za dohodnutú odplatu (províziu). Na základe rámcovej mandátnej zmluvy účastníci uzavreli l5 mandátnych zmlúv, ktorými vymedzili rozsah mandátnej činnosti navrhovateľa, teda špecifikovali pohľadávky, ktoré mal navrhovateľ pre odporcu vymáhať. V čl. 3 rámcovej mandátnej zmluvy dojednali účastníci odmeňovanie navrhovateľa (mandatára), ktorý mal podľa bodu 3.6 rámcovej mandátnej zmluvy nárok na províziu zo sumy vymožených pohľadávok pre odporcu. Tento nárok mu vznikol v zmysle bodu 3.3 rámcovej mandátnej zmluvy okamihom pripísania jednotlivých vymožených pohľadávok na bankový účet určený odporcom v období, ktoré účastníci vymedzili v bode 3.2 rámcovej mandátnej zmluvy - t. j. od začiatku výkonu mandátnej činnosti do momentov taxatívne vymedzených v citovanom zmluvnom ustanovení. Výška nároku (provízie) predstavovala podľa dohody účastníkov v bode 3.6 rámcovej mandátnej zmluvy 12% z vymožených pohľadávok (platieb prijatých odporcom). Za účelom zistenia výšky provízie sa odporca zaviazal poskytovať navrhovateľovi pravidelne informácie o došlých platbách na úhradu jeho pohľadávok, a to minimálne jedenkrát mesačne (bod 3.4 a 5.5 rámcovej mandátnej zmluvy). Odporca v zmysle týchto ustanovení rámcovej mandátnej zmluvy informoval navrhovateľa o platbách prijatých na úhradu jeho pohľadávok, ktoré mu boli poukázané na základe činnosti navrhovateľa, a to za obdobia od 01. 06. 2013 do 10. 06. 2013 a od 11. 06. 2013 do 20. 06. 2013. Celková suma platieb prijatých odporcom v období od 01. 06. 2013 do 20. 06. 2013 podľa ním zaslaných prehľadov bola 68 086,22 eura. V súlade s bodom 3.6 v spojení s bodmi 3.3 a 3.4 rámcovej mandátnej zmluvy tak momentom pripísania uvedených platieb na účet odporcu vznikol navrhovateľovi nárok na províziu vo výške 8 170,35 eura bez DPH, t. j. 9 804,42 eura s DPH (provízia sa podľa bodu 3.9 rámcovej mandátnej zmluvy zvyšovala o DPH). Odporca uvedenú províziu navrhovateľovi neuhradil. Navrhovateľ v máji 2013 získal vedomosť o liste odporcu č. 0292/64/2013 zo dňa 30. 04. 2013 označenom ako „Výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy č. 145812010/CE", ktorého predmetom zrejme mala byť „výpoveď Mandátnych zmlúv uzatvorených na základe Rámcovej mandátnej zmluvy" alebo „výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy". Listom zo dňa 24. 05. 2013 navrhovateľ upozornil odporcu, že jeho list nevyvolal žiadne právne účinky, pretože predmetný list odporcu nebol navrhovateľovi doručený relevantným spôsobom (spôsobom dojednaným účastníkmi v bode 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy). Súčasne nebol doručený ani adresátovi dojednanému v uvedenom bode rámcovej mandátnej zmluvy, ani žiadnemu inému zamestnancovi navrhovateľa. Uvedený list odporcu nevyvolal žiadne právne účinky aj z dôvodu jeho neurčitosti. Pozostával z dvoch rovnako označených a rovnako očíslovaných listín, ktoré majú odlišný obsah. Prvá z listín, hoci označená ako „Výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy" len v texte odkazuje na prílohu, v ktorej sa mala nachádzať „Výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy", „výpoveď na jej základe uzatvorených Mandátnych zmlúv", vzor záverečnej správy a CD. Zánik rámcovej mandátnej zmluvy sám o sebe nespôsobuje zánik mandátnych zmlúv. Napokon, aj keby predmetný list odporcu alebo akákoľvek jeho časť mali predstavovať výpoveď mandátnych zmlúv, nie je zrejmé, ktorých mandátnych zmlúv sa má výpoveď týkať. Jednotlivé mandátne zmluvy sa dajú jednoznačne identifikovať napr. číslom a dátumom uzavretia; v liste odporcu identifikované neboli. Neurčitý úkon je v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že počas celého obdobia, za ktoré navrhovateľ uplatňuje nárok na províziu (od 01. 06. 2013 do 20. 6. 2013) rámcová mandátna zmluva trvala. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 703/2013-96 zo dňa 08. 01. 2014, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že rámcová mandátna zmluva a jednotlivé mandátne zmluvy boli ukončené výpoveďou zo dňa 30. 04. 2013 doručenou navrhovateľovi dňa 30. 04. 2013 a navrhovateľ v období od 01. 06. 2013 do 20. 06. 2013 nevykonával pre odporcu žiadnu mandátnu činnosť. Jednou z osôb, ktorá výpoveď zo dňa 30. 04. 2013 podpísala, je i O.. O. V., riaditeľ odboru reštrukturalizácie a vymáhania a zároveň prokurista spoločnosti. Táto istá osoba podpísala i samotnú rámcovú mandátnu zmluvu. Výpoveď zo dňa 30. 04. 2013 bola navrhovateľovi doručená dňa 30. 04. 2013 v sídle navrhovateľa, a to tak, že zamestnanec odporcu odovzdal výpoveď osobe oprávnenej za navrhovateľa prijímať písomnosti. Z bodu 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy vyplýva, že pre doručovanie korešpondencie dohodli zmluvné strany nasledovné spôsoby: v listinnej forme prostredníctvom poštovej prepravy, doporučenou zásielkou, v elektronickej forme e-mailom a súčasne v elektronickej forme e-mailom a následným odoslaním v listinnej forme doporučenou zásielkou. Osobné odovzdanie predpokladal napríklad bod 2.3 Rámcovej mandátnej zmluvy v súvislosti s uzatvorením jednotlivých mandátnych zmlúv a taktiež bod 9.3 rámcovej mandátnej zmluvy, ktorý upravuje moment doručenia i pri osobnom odovzdaní písomnosti, doručovaní kuriérom alebo odoslaním faxom či telefaxom. Ukončením rámcovej mandátnej zmluvy výpoveďou došlo aj k ukončeniu jednotlivých mandátnych zmlúv, ktoré by bez rámcovej mandátnej zmluvy boli bez reálneho obsahu. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom svedkov ako aj predloženými listinnými dôkazmi a uviedol, že uvedený právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 Obch. zák. Podľa ust. § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa ust. § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podľa ust. § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe. Podľa ust. § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podľa ust. § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. Podľa ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu myť vplyv na zmenu pokynov mandanta. Podľa ust. § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi. Podľa ust. § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Podľa ust. § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie. Podľa ust. § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Podľa ust. § 574 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Podľa ust. § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Podľa ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Podľa ust. § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Tieto dôkazy riadne vyhodnotil a vyvodil z nich právny záver. Súd považoval za nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 19. 01. 2011 zmluvu v písomnej forme nazvanú ako „rámcová mandátna zmluva“, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa uskutočňovať pre odporcu mimosúdne vymáhanie pohľadávok a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi odmenu vo výške 12 % z vymožených pohľadávok. Obsah zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zahŕňal podstatné časti mandátnej zmluvy v zmysle ust. § 566 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako sporná skutočnosť sa v konaní, okrem samotného peňažného nároku navrhovateľa na vyplatenie provízie v sume 9 804,42 eura za obdobie od 01. 06. 2013 do 20. 06. 2013 sa ukázala aj platnosť odporcovej výpovede rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013 z hľadiska jej určitosti, oprávnenia osôb konajúcich v mene odporcu a jej doručenia navrhovateľovi. Pokiaľ ide o výpoveď odporcu z 30.4.2013 a jej určitosť, je nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvárali tzv. protokoly, resp. dielčie mandátne zmluvy, ktorými odporca ako mandant splnomocnil navrhovateľa ako mandatára na vymáhanie konkrétnych pohľadávok. Na základe toho možno takto uzatvorené dielčie mandátne zmluvy definovať v zmysle ust. 275 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka ako zmluvy závislé od rámcovej mandátnej zmluvy, keďže vznik rámcovej mandátnej zmluvy predstavoval podmienku vzniku dielčich mandátnych zmlúv (protokolov), zároveň rámcová mandátna zmluva upravovala všetky práva a povinnosti zmluvných strán, na ktoré dielčie mandátne zmluvy len odkazovali, keďže podľa bodu I. protokolu sa tento uzatváral v zmysle bodu 2 rámcovej mandátnej zmluvy za účelom výkonu mandátnej činnosti a podľa bodu IV. protokolu sa práva a povinnosti zmluvných strán v protokole neupravené spravovali ustanoveniami rámcovej mandátnej zmluvy. Zo sprievodného listu k výpovedi zo dňa 30. 04. 2013 vyplývalo, že odporca zaslal v prílohe výpoveď rámcovej mandátnej zmluvy č. 1458/2010/CE zo dňa 19. 01. 2011 a na jej základe uzatvorených mandátnych zmlúv, vzor záverečnej správy o priebehu vymáhania a zoznam pohľadávok na CD. Zo samotnej výpovede odporcu zo dňa 30. 04. 2013 vyplývalo, že v zmysle bodu 7.5 rámcovej mandátnej zmluvy túto rámcovú mandátnu zmluvu odporca vypovedal bez udania dôvodu s tým, že uplynutím výpovednej lehoty podľa bodu 7.10 rámcovej mandátnej zmluvy zaniklo plnomocenstvo udelené odporcom navrhovateľovi podľa bodu 6.1 rámcovej mandátnej zmluvy a zároveň odporca vyzval navrhovateľa za účelom riadneho ukončenia zmluvnej spolupráce na splnenie si povinností zaslania záverečnej správy o priebehu výkonu mandátnej činnosti a zachovania mlčanlivosti o osobných údajoch a dôverných informáciách. Podľa názoru súdu, účelom prejavu vôle odporcu vyjadrenom vo výpovedi rámcovej mandátnej zmluvy a k nej pripojenom sprievodnom liste, ktorý bol jej neoddeliteľnou súčasťou, bolo ukončenie zmluvného vzťahu navrhovateľa a odporcu založeného na základe rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a všetkých dielčich mandátnych zmlúv, ktoré boli na jej základe uzavreté, čo vyplývalo jednak z textu sprievodného listu a jednak z obsahu výpovede, v ktorej odporca vyzval navrhovateľa na splnenie si povinností, ktoré boli spojené s ukončením zmluvného vzťahu. Ak by bolo v úmysle odporcu vypovedať len dielče mandátne zmluvy, výpoveď by sa týkala len ich a nie celej rámcovej mandátnej zmluvy, čo rámcová mandátna zmluva umožňovala a zároveň by nebol navrhovateľ odporcom vyzvaný na ukončenie vzájomnej spolupráce z titulu rámcovej mandátnej zmluvy . Aj použitím interpretačného pravidla v zmysle ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré stavia do popredia úmysel konajúcej osoby (odporcu) možno dospieť k záveru, že úmyslom odporcu ako konajúcej osoby bolo ukončiť tak rámcovú mandátnu zmluvu ako aj jednotlivé protokoly, čo odporca potvrdil aj listom zo dňa 17. 06. 2013. Na základe uvedených skutočností, mal súd za to, že výpoveď rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013 bola určitá, nakoľko z nej určite a zrozumiteľne vyplýval prejav vôle odporcu ukončiť zmluvný vzťah vyplývajúci z rámcovej mandátnej zmluvy, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a dielčich mandátnych zmlúv, uzatvorených na jej základe, ktorých existencia bola závislá od existencie rámcovej mandátnej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa ohľadom oprávnenia osôb konajúcich v mene odporcu v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ust. § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka a: (a) vo všetkých veciach boli oprávnení konať v mene spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne (člen predstavenstva + člen predstavenstva), (b) prokurista bol oprávnený konať v mene spoločnosti spoločne s členom predstavenstva alebo spoločne s ďalším prokuristom (prokurista + člen predstavenstva alebo prokurista + prokurista). Výpoveď odporcu zo dňa 30. 04. 2013 obsahovala uvedené vytlačené obchodné meno spoločnosti a podpisy dvoch konajúcich osôb s uvedením ich mien a funkcií, konkrétne L.. Š. O. - prvý zástupca generálneho riaditeľa a O.. O. V. - riaditeľ odboru reštrukturalizácie a vymáhania. Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplývalo, že v spornom čase bol L.. Š. O. podpredseda predstavenstva a O.. O. V. okrem svojej funkcie vykonával aj prokúru odporcu. Z uvedeného vyplývalo, že za odporcu konali člen predstavenstva + prokurista, teda osoby oprávnené konať v mene odporcu podľa bodu b, ako súd vyššie uviedol. Hoci pri mene prokuristu chýbal dodatok označujúci prokúru, čím nebol presne dodržaný spôsob označenia týchto osôb, súd tento nedostatok posúdil ako formálnu chybu, nezakladajúcu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nakoľko navrhovateľovi muselo byť zrejmé, že O.. Š. V. je prokurista, keďže tento údaj vyplýval zo zápisu v obchodnom registri odporcu a údaje zapísané v obchodnom registri sú v zmysle ust. § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia (tento údaj bol pritom zverejnený v obchodnom registri odo dňa 07. 06. 2011). Zo všetkých uvedených skutočností teda vyplývalo, že navrhovateľ nemohol mať žiadne pochybnosti o oprávnení osôb konajúcich v mene odporcu pri vypovedaní rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013, a preto súd tvrdenia navrhovateľa v uvedenej časti hodnotil ako špekulatívne a výpoveď odporcu zo dňa 30. 04. 2013 za podpísanú osobami oprávnenými konať v mene odporcu. Súd považoval za nesporné, že odporca doručoval výpoveď zo dňa 30. 04. 2014 osobne podľa bodu 9.3 rámcovej mandátnej zmluvy, a to prostredníctvom svojho zamestnanca O. G. do sídla spoločnosti navrhovateľa Hattalova 12/C, Bratislava 831 03, teda na adresu uvedenú v bode 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy, pričom ako kontaktnú osobu odporca v sprievodnom liste, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou výpovede zo dňa 30. 04. 2013, uviedol O.. A. V., člena predstavenstva, teda osobu, ktorá bola ako kontaktná osoba uvedená v bode 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy. Súd taktiež považoval za nesporné, že predmetnú výpoveď v sídle navrhovateľa dňa 30. 04. 2013 prevzala M. W., ktorá obe listiny (sprievodný list a výpoveď zo dňa 30. 04. 2013) opečiatkovala pečiatkou navrhovateľa a vlastnoručne podpísala. Súd považoval taktiež za preukázané, že predmetná výpoveď sa dostala do sféry dispozície štatutárneho zástupcu navrhovateľa M.. M. S., ktorý to vo svojej výpovedi ako účastník konania potvrdil a zároveň túto skutočnosť oznámil aj O.. A. V., pričom zo svedeckej výpovede O.F. G. vyplývalo, že M. W., ktorá spornú výpoveď dňa 30. 04. 2013 prevzala, komunikovala s predsedom predstavenstva navrhovateľa ohľadom možnosti prevzatia predmetnej výpovede. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvého stupňa doručenie výpovede zo dňa 30.4.2013 za účinné a vykonané v zmysle zmluvy. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že výpoveď odporcu zo dňa 30. 04. 2013 bola určitá, uskutočnená zo strany odporcu oprávnenými osobami a platne doručená navrhovateľovi, a preto vyvolala odporcom zamýšľané právne následky - ukončenie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom založeného na základe rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a dielčich mandátnych zmlúv uzavretých v zmysle rámcovej mandátnej zmluvy. Z uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa deň 01. 06. 2013 za deň účinnosti výpovede odporcu zo dňa 30. 04. 2013, teda ukončenie zmluvného vzťahu navrhovateľa a odporcu založeného na základe rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a dielčich mandátnych zmlúv uzavretých v zmysle rámcovej mandátnej zmluvy. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na 12% províziu súd prvého stupňa zdôraznil, že navrhovateľovi nevznikol nárok na províziu podľa čl. 3 rámcovej mandátnej zmluvy za obdobie od 01. 06. 2013 do 20. 06. 2013, keďže v tomto čase už zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu založený rámcovou mandátnou zmluvou netrval, a teda už nebol daný právny základ navrhovateľovho nároku na províziu. Navrhovateľ žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že skutočne aj po ukončení zmluvného vzťahu s odporcom vykonával mandátnu činnosť - vymáhal v mene a na účet odporcu pohľadávky. Jediným dôkazným prostriedkom preukazujúcim danú skutočnosť bol zoznam prijatých platieb, pri ktorom mal však súd pochybnosti, nakoľko nevedel identifikovať, či prijaté platby odporcom skutočne súvisia s činnosťou navrhovateľa, pričom ak by aj naďalej navrhovateľ mandátnu činnosť vykonával, konal by v rozpore so záujmami odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku sa v časti v ktorej súd návrh zamietol, odvolal navrhovateľ a v časti týkajúcej sa trov konania odvolal odporca. Navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne skutkovo zistil daný stav veci a nesprávne vec právne posúdil vo vzťahu doručenia výpovede navrhovateľovi a tento argument považuje za zásadný. Ak výpoveď nebola navrhovateľovi účinne doručená, resp. ak mu nebola doručená v deň uvádzaný navrhovateľom (30.4.2013), ale v ktorýkoľvek neskorší deň, je návrh navrhovateľa dôvodný. Rámcová zmluva v období, za ktoré navrhovateľ uplatňuje nárok na províziu, trvala. K neúčinnému doručeniu výpovede navrhovateľovi uviedol, že podľa výslovnej dohody účastníkov obsiahnutej v bode 9.1 rámcovej zmluvy sa všetka korešpondencia v súvislosti s rámcovou zmluvou alebo mandátnymi zmluvami musí doručovať formou listov doručených buď doporučenou poštovou zásielkou alebo elektronickou cestou. Medzi účastníkmi nie je sporné, že výpoveď nebola doručovaná žiadnym zo spôsobov uvedených v cit. ustanovení. Už z tohto dôvodu nedošlo k jej účinnému doručeniu navrhovateľovi. Ako adresátov všetkých písomností určených navrhovateľovi, ako mandatárovi podľa rámcovej zmluvy, ktoré sa netýkali konkrétnych vymáhaných pohľadávok, účastníci v cit. ustanovení dohodli výlučne dve kontaktné osoby - O.. C. a O.. V. s adresou zhodnou so sídlom mandatára. Písomnosť doručená osobne sa podľa bodu 9.3 písm. a) rámcovej zmluvy považuje za doručenú odovzdaním písomnosti adresátovi. Účastníci konania v rámcovej zmluve pritom rozlíšili doručovanie druhej zmluvnej strane príp. mandantovi alebo mandatárovi. Použitím spojenia „odovzdaním adresátovi v súvislosti s osobným doručovaním strany výslovne vyjadrili požiadavku odovzdania listiny adresátovi dohodnutému v predchádzajúcich ustanoveniach. Nakoľko išlo o úkon týkajúci sa samotnej rámcovej zmluvy, mohli byť jeho adresátmi kontaktné osoby navrhovateľa - O.. C. alebo O.. V.. Medzi účastníkmi niet sporu o tom, že výpoveď nebola osobne odovzdaná žiadnemu z uvedených adresátov. Odovzdanie výpovede iba do sídla navrhovateľa, bez jej doručenia dohodnutej kontaktnej osobe, nedopovedá spôsobu doručovania podľa rámcovej zmluvy; taká písomnosť sa podľa bodu 9.3 písm. a) rámcovej zmluvy nepovažuje za doručenú. Pokiaľ ide o dodatočné schválenie prekročenia plnomocenstva pani W. (osobe, ktorá potvrdila prevzatie výpovede), na ktoré poukázal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pani W. neudelil žiadne plnomocenstvo na preberanie zásielok a táto osoba nebola splnomocnená ani na vyberanie zásielok doručených navrhovateľovi do P.O. BOXU. Nemožno preto uvažovať o schválení prekročenia neexistujúceho plnomocenstva p. W. udeleného kontaktnou osobou. Naopak, pre to, aby bol navrhovateľ z konania pani W. zaviazaný, by sa vyžadovalo jeho dodatočné schválenie podľa § 33 ods. 2 OZ. Navrhovateľ, resp. ani dotknuté kontaktné osoby konanie p. W. neschválil - naopak, navrhovateľ upozornil odporcu na neúčinné doručenie výpovede listom z 24.5.2013. M.. S. pri svojom výsluchu dňa 15.10.2014, uviedol, že obaja štatutári sa v deň doručovania výpovede zdržiavali mimo sídla spoločnosti. O doručení výpovede sa dozvedel až pri preberaní pošty nasledujúci pondelok ráno t.j. 6.5.2013, o čom informoval telefonicky O.. V.. Túto skutočnosť potvrdil aj O.. V. na pojednávaní dňa 12.1.2015, keď uviedol, že o výpovedi sa dozvedel telefonicky, pričom dosiaľ mu nebola doručená osobne, poštou ani mailom. Tvrdenie súdu, že osoba, ktorá výpoveď od žalovaného prevzala p. W., ohľadom možnosti jej prevzatia predtým komunikovala s predsedom predstavenstva navrhovateľa je v rozpore so závermi vykonaného dokazovania. Svedkyňa p. G.Á., z ktorej výpovede súd pri uvedenom konštatovaní vychádzal, vo svojej výpovedi dňa 20.4.2015 uviedla, že p. W. telefonovala nadriadenému alebo šéfovi alebo konateľovi. Navrhovateľ vysvetlil, že p. W. nebola jeho zamestnancom, ale zamestnancom iného subjektu sídliaceho v rovnakej budove ako navrhovateľ. Ak p. W. prevzatie výpovede konzultovala so svojim nadriadeným, šéfom alebo konateľom, zjavne nešlo o predsedu predstavenstva navrhovateľa, ako nesprávne ustálil súd, a výpoveď sa týmto spôsobom dňa 30.4.2013 rovnako nedostala do sféry jeho dispozície. Aj pokiaľ by bolo možné konštatovať doručenie výpovede navrhovateľovi tým, že sa v konečnom dôsledku dostala do sféry jeho dispozície, k tomuto momentu došlo až v priebehu mesiaca máj 2013. Výpovedná doba by tak v zmysle bodu 7.5 rámcovej zmluvy začala plynúť 1.6.2013 a uplynula by 1.7.2013. Nárok navrhovateľa na províziu za obdobie 1.6.2013 až 20.6.2013 by tak výpoveďou nebol dotknutý. Odporca pri výpovedi nekonal spôsobom uvedeným v obchodnom registri. Nejde len o formálny nedostatok výpovede, ako ustálil prvostupňový súd, ale o dôvod jej neplatnosti. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom. Takýto úkon by mohol byť posúdený ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Uvedený záver platí o to viac, keď jedinú listinu, priloženú k výpovedi, z ktorej má vyplývať ukončenie mandátnych zmlúv, podpísala osoba, ktorá nebola oprávnená konať za odporcu, ani podľa zápisu v obchodnom registri a podľa rámcovej zmluvy išlo o kontaktnú osobu pre záležitosti, okrem právnych otázok týkajúcich sa rámcovej zmluvy alebo mandátnych zmlúv. Výpoveď je podľa názoru navrhovateľa neurčitá a túto vadu neodstraňuje odkaz prvostupňového súdu na úpravu závislých podľa § 275 ods. 2 a 3 ObZ. K výkonu mandátnej činnosti navrhovateľom po 1.6.2013 uviedol, že závery prvostupňového súdu nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní a v časti spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení - skutkový stav môže byť zistený nielen listinnými dôkazmi, ale aj inými dôkaznými prostriedkami demonštratívne vypočítanými v § 125 O.s.p. Poukázal na výsluch M.. S., ktorý uviedol, že po doručení výpovede naďalej vykonávali mandátnu činnosť do februára 2014, presný dátum by vedel uviesť p. V.. Výsluchom O.. V. bolo preukázané, že v období od 1.6.2013 do 20.6.2013 neprišlo k žiadnym zmenám v rozsahu vykonávaných mandátnych činností tak, ako to uviedol v rámci svojej výpovede pred súdom prvého stupňa. Poukázal tiež na prehľady platieb prijatých na účet odporcu v dôsledku mandátnej činnosti navrhovateľa v období od 1.6.2013 do 20.6.2013, ktoré sám odporca doručil navrhovateľovi. Navrhovateľ nemal s ohľadom na neexistenciu námietok odporcu alebo súdu dôvod túto skutočnosť ďalej preukazovať a preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za prekvapivý. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.804,42 eur a trovy konania vo výške 4.168,55 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania sa odvolal odporca. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávne zistil výšku trov konania, ktoré mu počas konania vznikli, keď neprihliadol na zaplatený súdny poplatok vo výške 588,- eur. Mal za to, že k tomuto pochybeniu došlo len nedopatrením, keď ani v rámci odôvodnenia rozsudku sa súd prvého stupňa zaplateným súdnym poplatkom za odpor vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania a priznal žalovanému aj nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 588,- eur. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. K tvrdenému neúčinnému doručeniu výpovede navrhovateľovi poukázal na ust. § 13 ods. 1 Obch. zák., § 15 ods. 1 a 2 Obch. zák. Ak by M. W. bola osobou poverenou akoukoľvek činnosťou pri prevádzkovaní podniku navrhovateľa bez ohľadu na to, či by toto poverenie vyplývalo z pracovnej zmluvy alebo iného zmluvného vzťahu, zaväzovalo by jej konanie navrhovateľa podľa ust. § 15 Obch. zák. bez ohľadu na to, či bola alebo nebola poverená činnosťou, s ktorou súvisí preberanie písomností. Z uvedeného je zrejmé, že pre účinné doručenie výpovede zo dňa 30.4.2013 navrhovateľovi je právne bezvýznamné, či M. W. bola alebo nebola zamestnancom navrhovateľa a taktiež je právne bezvýznamné to, či jej navrhovateľom bolo udelené plnomocenstvo na preberanie písomností. Pokiaľ ide o výklad bodu 9 rámcovej mandátnej zmluvy prezentovaný navrhovateľom, tento je nesprávny, účelový a vôbec nezodpovedá vôli zmluvných strán. K momentu doručenia výpovede navrhovateľovi považuje v konečnom dôsledku za právne bezvýznamné, či M. W. pred prevzatím výpovede komunikovala alebo nekomunikovala so štatutárom navrhovateľa. Výpoveď bola doručená navrhovateľovi okamihom, keď ju M. W. prevzala. K údajnej neplatnosti výpovede uviedol, že O.. V. Y. podpísala len predkladací list k samotnej výpovedi. I bez tohto predkladacieho listu je výpoveď dostatočne určitá. K výkonu mandátnej činnosti navrhovateľa po 1.6.2013 uviedol, že dňa 11.2.2014 bol súdu prvého stupňa zaslaný odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 8.1.2014, č.k. 33Rob/703/2013-96, ktorý odôvodnil tým, že: - rámcová mandátna zmluva a jednotlivé mandátne zmluvy boli ukončené výpoveďou zo dňa 30.4.2013 doručenou navrhovateľovi dňa 30.4.2013. - navrhovateľ v období od 1.6.2013 do 20.6.2013 nevykonával pre spoločnosť odporcu žiadnu mandátnu činnosť. Tvrdenie navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní, že výkon mandátnej činnosti odporca počas prvostupňového konania nespochybňoval, je teda celkom zjavne nepravdivé. Pretože výkon mandátnej činnosti navrhovateľom namietal hneď v podanom odpore. Taktiež e-mailová správa z 31.5.2013 obsahujúca informáciu o tom, že bude vykonávaná mandátna činnosť aj dňa 1.6.2013, nepreukazuje, že skutočne k výkonu mandátnej činnosti došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na vznik práva na províziu nestačí len výkon mandátnej činnosti, ale je potrebné, aby táto činnosť mala za následok vykonanie úhrad dlžníkmi. Plnenie dlžníkov musí byť urobené v dôsledku výkonu mandátnej činnosti. Navrhovateľ tak v konaní musel preukázať nielen výkon mandátnej činnosti, ale aj príčinnú súvislosť medzi mandátnou činnosťou a plneniami dlžníkov. Taktiež je potrebné poukázať na bod 3.7 rámcovej mandátnej zmluvy upravujúci platnosť práva na províziu. Navrhovateľ počas konania nikdy netvrdil, že by na žalovanú províziu vystavil faktúru a túto doručil odporcovi. Je tak zrejmé, že i v prípade, že by navrhovateľovi vzniklo právo na žalovanú províziu, nenastala by splatnosť tohto práva a nebolo by možné súdnou cestou uplatňovať právo na žalovanú sumu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k podanému odvolaniu v celkovej sume 314,80 eur. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa ako aj odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a odvolanie odporcu pokiaľ ide o trovy konania je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 19. 01. 2011 uzatvorená zmluva v písomnej forme nazvaná ako Rámcová mandátna zmluva, ktorej predmetom bolo mimosúdne vymáhanie pohľadávok, a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi odmenu vo výške 12% vymožených pohľadávok. V danom prípade došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy v zmysle ust. § 566 ods. 1 Obch. zák. keďže navrhovateľ ako mandatár sa zaviazal, že pre odporcu ako mandanta zariadi na jeho účet určitú obchodnú činnosť (mimosúdne vymáhanie pohľadávok), uskutočnenú v mene odporcu ako mandanta (na základe splnomocnenia) a odporca ako mandant sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi ako mandatárovi za jeho obchodnú činnosť odmenu (províziu). Ako sporná skutočnosť v konaní okrem samotného peňažného nároku navrhovateľa na vyplatenie provízie v sume 9 804,42 eura za obdobie od 01. 06. 2013 do 20. 06. 2013 sa ukázala aj platnosť odporcovej výpovede rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013. Spornou bola otázka doručenia predmetnej výpovede a aj skutočnosť či navrhovateľ vykonával alebo nevykonával pre odporcu mandátnu činnosť aj potom ako mu bola doručená výpoveď. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ ide o námietku navrhovateľa v podanom odvolaní týkajúcej sa doručovania výpovede odvolací súd zdôrazňuje, že je nesporné, že odporca doručil výpoveď zo dňa 30.4.2013 osobne podľa bodu 9.3 rámcovej mandátnej zmluvy, a to prostredníctvom svojho zamestnanca O. G. do sídla spoločnosti navrhovateľa Hattalova 12/C, Bratislava 831 03, teda na adresu uvedenú v bode 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy, pričom ako kontaktnú osobu odporca v sprievodnom liste, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou výpovede zo dňa 30. 04. 2013, uviedol O.. A. V., člena predstavenstva, teda osobu, ktorá bola ako kontaktná osoba uvedená v bode 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy. Súd taktiež považoval za nesporné, že predmetnú výpoveď v sídle navrhovateľa dňa 30. 04. 2013 prevzala M. W., ktorá obe listiny (sprievodný list a výpoveď zo dňa 30. 04. 2013) opečiatkovala pečiatkou navrhovateľa a vlastnoručne podpísala. Z výpovede samotnej M. W. bolo preukázané, že predmetná výpoveď sa dostala do sféry dispozície štatutárneho zástupcu navrhovateľa JUDr. M. S., ktorý to vo svojej výpovedi ako účastník konania potvrdil keď uviedol, že boli určení zástupcovia zmluvných strán ohľadom komunikácie účastníkov konania, ktorí sa stretávali osobne v spoločnosti odporcu a zároveň fungovali aj pravidelné reportingy, v rámci ktorých sa komunikovalo prostredníctvom mailu alebo pošty. Navrhovateľ mal kvôli množstvu poštu zriadený P.O. BOX, o čom odporca vedel. V deň doručenia prvej výpovede mal p. V. pojednávanie a bol v ten týždeň v Chemku Strážske. Nasledujúci pondelok ráno svedok preberal poštu, z ktorej sa dozvedel o výpovedi odporcu. Hneď volal p. V. a informoval ho o tejto výpovedi a následne ju odovzdal právnemu zástupcovi navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bolo možné doručovať výpoveď aj mandátne zmluvy podľa bodu 9.3 rámcovej mandátnej zmluvy a to spôsobom, ktorý táto rámcová mandátna zmluva v bode 9.3 pripúšťala tak, že výpoveď bola adresovaná navrhovateľovi na adresu v súlade s bodom 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy s uvedením kontaktnej osoby podľa vodu 9.1. rámcovej mandátnej zmluvy. Preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením navrhovateľa o neúčinnom doručení, keďže výpoveď bola doručená spôsobom, ktorý rámcová mandátna zmluva pripúšťala Skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, že M. W. nebola na daný úkon splnomocnená, resp. že prekročila rozsah svojho oprávnenia, vyvracajú skutočnosti tvrdené odporcom a svedkyňou O. G., podľa ktorej nebola žiadna pochybnosť o tom, že M. W. nebola na prevzatie výpovede splnomocnená, keďže prevzatie výpovede si telefonicky u nadriadeného overovala, zároveň disponovala aj pečiatkou navrhovateľa a v konečnom dôsledku sa výpoveď dostala k rukám kontaktnej osoby, pričom nemohol súd konštatovať, že by navrhovateľ preukázal, že by bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o eventuálnom prekročení oprávnenia M. W. dozvedel, toto prekročenie oznámil odporcovi, keďže odpoveď navrhovateľa na výpoveď zo dňa 30. 04. 2013 bola datovaná ku dňu 24. 05. 2013, čo nie je bez zbytočného odkladu. Preto nemožno akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že neudelil pani W. žiadne plnomocenstvo na preberanie zásielok a táto osoba nebola splnomocnená ani na vyberanie zásielok doručených navrhovateľovi do P.O. BOXU. Nemožno preto uvažovať o schválení prekročenia neexistujúceho plnomocenstva p. W. udeleného kontaktnou osobou. Podľa ust. § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podľa ust. § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa vyplynulo, že M. W. nie je štatutárnym orgánom navrhovateľa. Ak by M. W.Á. bola osobou poverenou akoukoľvek činnosťou pri prevádzkovaní podniku navrhovateľa bez ohľadu na to, či by toto poverenie vyplývalo z pracovnej zmluvy alebo iného zmluvného vzťahu, zaväzovalo by jej konanie navrhovateľa podľa ust. § 15 Obch. zák. bez ohľadu na to, či bola alebo nebola poverená činnosťou, s ktorou súvisí preberanie písomností. Dôvodom je to, že O. G. v mene odporcu nemohla mať vedomosť o tom, že by M. W. preberaním písomností poverená nebola a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani o tom nemohla vedieť. Táto osoba taktiež disponovala pečiatkou navrhovateľa a prevzatie písomností potvrdila tak odtlačkom pečiatky navrhovateľa ako aj svojim podpisom. Odvolací súd zhodne ako samotný navrhovateľ a súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že pretože k prevzatiu výpovede došlo v sídle navrhovateľa teda v mieste kde dochádza k uskutočňovaniu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, pričom podľa skutkového stavu vyplývajúceho z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom O.F. G. nemohla vedieť o tom, že by M. W. nebola oprávnená za navrhovateľa prebrať písomnosti nemožno prebratie písomností osobou M. W. spochybňovať. Pokiaľ ide o námietku odporcu ohľadom platnosti výpovede a o podpísanie výpovede kompetentnými osobami zo strany odporcu, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa ako aj samotného navrhovateľa a uvádza, že výpoveď zo dňa 30.4.2013 bola za odporcu podpísaná oprávnenými osobami, keď niet pochýb o tom, že ak O.. O. V. bol oprávnený podpísať samotnú mandátnu zmluvu, bol oprávnený podpísať aj výpoveď z nej a že je tak oprávnenou osobou vykonávajúcou funkciu právneho zástupcu generálneho riaditeľa navrhovateľa, ktorý je/bol podpredsedom predstavenstva. Zo zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výpoveď zo dňa 30.4.2013 bola navrhovateľovi riadne doručená a následne aj s ďalšími závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ani emailová správa zo dňa 31.5.2013 obsahujúca informáciu o tom, že bude vykonávaná mandátna činnosť aj dňa 1.6.2013 nepreukazuje, že skutočne k výkonu mandátnej činnosti došlo. Odvolací súd poukazuje aj na to, že vznik práva na províziu nestačí len výkon mandátnej činnosti, ale je potrebné, aby táto činnosť mala za následok vykonanie úhrad dlžníkmi. Plnenie dlžníkov musí byť urobené v dôsledku výkonu mandátnej činnosti. Navrhovateľ tak v konaní musel preukázať nielen výkon mandátnej činnosti, ale aj príčinnú súvislosť medzi mandátnou činnosťou a plneniami dlžníkov. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z bodu 7.8 rámcovej mandátnej zmluvy účinnosťou výpovede (t.j. od 31. 05. 2013) zanikol nárok navrhovateľa na províziu a zároveň mu vznikla povinnosť nepokračovať v mandátnej činnosti, teda v činnosti vykonávanej v mene a na účet odporcu smerujúcu k vymoženiu pohľadávok odporcu mimosúdnou cestou. To znamená, že navrhovateľovi nevznikol nárok na províziu podľa čl. 3 rámcovej mandátnej zmluvy za obdobie od 01. 06. 2013 do 20. 06. 2013, keďže v tomto čase už zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu založený rámcovou mandátnou zmluvou netrval, a teda už nebol daný právny základ navrhovateľovho nároku na províziu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd na základe rozsiahleho dokazovania vykonanom súdom prvého stupňa a vyvodenia správneho právneho záveru z vykonaného dokazovania s ktorým sa odvolací súd v plnej miere stotožnil, rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol, potvrdil. Odvolací súd vyhovel odvolaniu odporcu v časti týkajúcej sa trov konania, keďže je nesporné, že odporcovi vznikli trovy konania v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 588,- eur. Súd prvého stupňa o trovách konania, ktoré vznikli v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za odpor nerozhodol. Tieto trovy prvostupňového konania neboli zo strany súdu prvého stupňa odporcovi priznané napriek tomu, že bol v konaní úspešný a preto odvolací súd v tejto časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 220 O.s.p. a priznal odporcovi náhradu trov konania aj v časti zaplatenia súdneho poplatku vo výške 588,- eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p. a ich náhradu priznal odporcovi za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v celkovej sume 314,80 eur. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.