Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/252/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228344 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313228344.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: HAVK, spol. s r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 36 698 679, zastúpený: verita, s.r.o., advokátska kancelária, Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti odporcovi: JUDr. Jozef Jaroščák, Radničné nám. 33, 085 01 Bardejov, správca konkurznej podstaty úpadcu Bardejovské strojárne a.s., Priemyselná 3, 085 29 Bardejov, IČO: 00 494 020, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/145/2013-57 zo dňa 12.05.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/145/2013 - 57 zo dňa 12.05.2014 p o t v r d z u j e . Návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa sa z a m i e t a . Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 46,77 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania odporcu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnej veci vedenej Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er/4828/2011 u súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, bola vyhlásená dražba nehnuteľností, ktoré majú byť vo vlastníctve povinného. Predmetom dražby mali byť stavby, ku ktorým nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti. Podľa navrhovateľa, stavby sú zaťažené záložným právom záložného veriteľa spoločnosti HAVK, spol. s.r.o. (navrhovateľ), uvedené záložné právo vzniklo na základe zabezpečenia úverov predchodcov navrhovateľa, a to Y. Ú. L., C..R.. C. R. F., C..R... Navrhovateľ tieto získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009 a tým vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa a pôvodného záložného veriteľa. Konajúci súd uviedol, že z návrhu navrhovateľa bolo zrejmé, že návrhom na vylúčenie vecí z exekúcie sa domáha titulom existencie záložného práva, a nie ako vlastník predmetných nehnuteľností. Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie. Navrhovateľ na pojednávanie konané dňa 12.05.2014 (pondelok) sa ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 09.05.2014 (piatok) z dôvodu kolízie pojednávania vedenom na inom súde. Súd túto žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pričom uviedol, že advokátska kancelária navrhovateľa, tak ako je zrejmé z ich oficiálnej stránky na internete, má niekoľko koncipientov. Pojednávania sa mohol zúčastniť poverený koncipient advokátskej kancelárie. V plnomocenstve navrhovateľ súhlasil, aby si splnomocnený zástupca ustanovil za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí s tým, aby každý z nich konal samostatne. Právny zástupca navrhovateľa žiadosť o odročenie pojednávania zaslal súdu elektronicky dňa 09.05.2014 (piatok) z dôvodu kolízie pojednávania vedenom na Okresnom súde v Humennom. Konajúci súd navyše spochybnil tvrdenie navrhovateľa, že o tejto kolízii pojednávania sa dozvedel dňa 09.05.2014. Podľa názoru súdu, ak vznikla prekážka, mal túto informáciu v predstihu oznámiť súdu. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ust. § 55 Exekučného poriadku a uviedol, že toto ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojený výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihujú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a to k hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Záložné práva, zádržné retenčné práva a vecné bremená však nie sú dôvodom na úspešné vylúčenie vecí z exekúcie. Na podanie takejto žaloby je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa uviedol, že ak osoba, ktorá sa žalobou domáha vylúčenia veci z exekúcie, nepreukáže platné nadobudnutie vlastníckeho práva, je to dôvod a následok zamietnutia žaloby. V prejednávanom prípade sám navrhovateľ uviedol, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čo je zrejmé aj z listu vlastníctva. Vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť Priateľstvo, a.s. (predtým Hydronika, a.s.), čo vyplýva aj zo súpisu majetku vykonaného ku dňu 05.10.1992 (Znalecký posudok č. XX/XX). Navrhovateľ má záložné právo k nehnuteľnosti (továrenská budova) zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Konajúci súd uzavrel, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, a preto návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom v prvom rade poukázal na to, že záložné právo je právom k veci. Skutočnosť, že záložné právo je právo k veci vyplýva aj zo systematiky Občianskeho práva, kde záložné právo je v tretej hlave označenej Práva k cudzím veciam. Považoval za nepochybné, že záložný veriteľ je osobou s právom k veci. Zákon neobmedzuje toto právo k veci na právo vlastnícke, nevylučuje právo záložné tak, ako to zdôvodňuje prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Mal za to, že tvrdenie súdu o tom, že žalobu o vylúčenie veci si môže uplatniť výlučne domnelý vlastník, je arbitrárne a nevychádza zo zákona. Bol toho názoru, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle obmedziť aktívnu legitimáciu výlučne na domnelého vlastníka, v zákone by to bolo výslovne uvedené. Naopak zákonodarca koncipoval dané ustanovenie široko tak, aby zahrnulo čo najširší okruh osôb, teda neobstojí reštriktívny výklad v napadnutom rozsudku. Paragrafové znenie expressis verbis uvádza „tretia osoba s právom k veci“, a teda ide o širší okruh možných osôb, ako len osoba tvrdiaca vlastnícke právo k veci. Záver súdu o tom, že záložný veriteľ nie je aktívne legitimovaný, že nie je osobou s právom k veci, považoval za absurdné a nepochopiteľné. Ďalej poukázal na ust. § 61a ods. 2 Ex. poriadku, z ktorého je zrejmé, že Exekučný poriadok rešpektuje právo záložného veriteľa, a to až do takej miery, že exekútor nie je oprávnený bez jeho súhlasu viesť exekúciu na záloh. Ak Exekučný poriadok viaže na súhlas záložného veriteľa možnosť viesť na záloh exekúciu, argumentum a fortiori ho možno považovať za osobu aktívne legitimovanú pre podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie, tobôž, ak exekútor o tento súhlas nežiadal a záložný veriteľ je nútený svojich práv sa domáhať súdnou cestou. Zároveň podotkol, že obmedzenie vedenia exekúcie na záloh je systematicky zaradené v paragrafe vzťahujúcom sa na veci vylúčené z exekúcie ex offo. Vychádzajúc z predmetných ustanovení a systematiky zákona je zrejmé, že záloh samotný je vylúčený z exekúcie ex offo. Pokiaľ záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí, ako jediná osoba oprávnená umožniť exekúciu na záloh, exekúciu nie je možné na záloh vykonať a záloh je vylúčený z exekúcie ex offo, o aktívnej legitimácii teda nemožno mať pochybnosti. Uviedol, že konštatovaním o nedostatku aktívnej legitimácie, napriek zrejmej existencii práva k veci, ktorá je ex offo vylúčená z exekúcie, mu bola ako navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Na záver tiež namietal, že neakceptáciou žiadosti o odročenie pojednávania bola porušená zásada práva na spravodlivý súdny proces. Navrhovateľ ako klient právneho zástupcu trval na účasti advokáta na pojednávaní a nie na účasti advokátskeho koncipienta. Požiadal, aby súd v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa v 2/ rade: PRIATEĽSTVO a.s., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 31 322 794. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolacie dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľ predovšetkým neurčito vymedzil samotný predmet konania. Domáha sa vylúčenia akýchkoľvek stavieb postavených na pozemku s parc. č. XXXXX. Nie je zrejmé, vylúčenia ktorých stavieb sa domáha, tieto nie sú označené v návrhu, hoci na danom pozemku sa nachádza asi 24 stavieb. Z návrhu na začatie konania možno dospieť jedine k záveru, že predmetom vylúčenia veci z exekúcie nie je pozemok s parc. č. XXXXX/XX. Ďalej uviedol, že je nanajvýš nepresné, ak odporca poukazuje na zápis na liste vlastníctva č. XXXX, pričom opomína priznať, že na tomto a ani na inom liste vlastníctva nie je zapísaná žiadna stavba. Z tohto pohľadu navrhovateľ neosvedčil aktívnu legitimáciu na podanie návrhu. Ani jedna zo stavieb postavených na parc. č. XXXXX/XX nie je zapísaná na liste vlastníctva, preto výpis z LV č. XXXX nedokazuje, že navrhovateľ disponuje záložným právom k týmto nehnuteľnostiam, ktoré sú samostatným predmetom právnych vzťahov. K týmto nehnuteľnostiam nezapísaným v katastri nehnuteľností nebolo nikdy v prospech navrhovateľa zriadené záložné právo a ani sa tak podľa práva SR nemohlo stať. Prvýkrát sa tieto nehnuteľnosti stali predmetom záložného práva až po začatí exekučného konania. Odporca poukázal na záložnú zmluvu uzavretú medzi VÚB, a.s. ako záložným veriteľom a Hydronika, a.s., ako záložcom (teraz PRIATEĽSTVO, a.s. ako povinný v exekučnom konaní), pričom podľa čl. I ods. 1 sa záložné právo zriadilo na majetok záložcu - zastavaná plocha o výmere XX XXX H.X, par. č. XXXXX, kat. úz. L. A., LV č. XXXX. Z uvedenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že jej predmetom bol iba pozemok a ani jedna stavba umiestnená na tomto pozemku. Zdôraznil, že záložné právo k týmto stavbám nezapísaným v katastri nehnuteľností nebolo nikdy registrované štátnym notárstvom a neskôr nikdy nebol povolený jeho vklad do katastra nehnuteľností. Tiež poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, ale len oznámenie o postúpení pohľadávok a mal za to, že záložné právo na navrhovateľa neprešlo. Na záver poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 324/2010 zo dňa 30.09.2010. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,77 eur (odmena za jeden úkon a jeden režijný paušál 37,12 eur s DPH + 9,65 eur s DPH) Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné. Ako vyplýva z obsahu spisu, je nesporné a medzi účastníkmi nepochybné, že Okresný súd Bratislava V vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, ktorý vyhlásil dražbu na nehnuteľnosti, ktoré majú byť vo vlastníctve povinného. Navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je záložný veriteľ, nesúhlasil s predajom predmetných nehnuteľností. Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, ust. § 55 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Záložné práva, zádržné (retenčné) práva a vecné práva však nie sú dôvodom na úspešné vylúčenie veci z exekúcie. Na základe vyššie uvedeného potom možno konštatovať, že nesúhlas zmluvného záložného veriteľa s vedením exekúcie nezakladá zároveň právo takéhoto veriteľa domáhať sa na súde vylúčenia veci z exekúcie tak, ako to predpokladá ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Záložné právo je prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý nepochybne významne ovplyvňuje budúce uspokojenie pohľadávky veriteľa. Podľa § 61a ods. Exekučného poriadku, exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo, ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. V teórii, ani v aplikačnej praxi nie je úplne a jednoznačne uzavretá diskusia výkladu termínu „vedenie exekúcie na záloh“. Na jednej strane aplikujúc gramatický výklad pod vedením exekúcie možno rozumieť vykonávanie akýchkoľvek procesných úkonov voči zálohu. Na strane druhej aplikujúc výklad logický a reštriktívny, možno pod vedením exekúcie rozumieť vykonávanie procesných úkonov exekútora smerujúcich k vykonaniu exekúcie v pravom zmysle (t.j. v prípade peňažných exekúcii procesné úkony priamo smerujúce k dosiahnutiu výťažku z exekúcie). Pokiaľ ide o jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie na vymoženie peňažného plnenia, teda o spôsoby smerujúce k nútenému predaju majetku povinného, treba konštatovať, že ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku znemožňuje vykonanie exekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho alternatívneho splnenia predpokladu postavenia oprávneného ako záložného veriteľa (resp. jedného zo záložných veriteľov) alebo existencie súhlasu záložného veriteľa (v prípade plurality záložných veriteľov za súhlasu všetkých osôb v tomto postavení) s vykonaním exekúcie zálohu. Všetky tieto skutočnosti sa musia odraziť aj v procesnom postupe súdneho exekútora. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že vedenie exekúcie na nehnuteľnosť, v rámci ktorej nebol udelený súhlas záložného veriteľa, nie je možný. Na druhej strane však možno konštatovať tak, ako bolo vyššie uvedené, že ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku o vylúčenie veci z exekúcie nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad z dôvodu tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje, že nesúhlas záložného veriteľa nepredstavuje také právo tretej osoby, ktoré by umožňovalo vylúčiť danú nehnuteľnosť z exekúcie. Účelom ust. § 61a Exekučného poriadku je vylúčiť z exekúcie majetok, t.j. veci, práva a pohľadávky, ktoré vzhľadom na svoj špecifický charakter nemôžu podliehať režimu exekučného konania. Existencia záložného práva teda má vplyv na rozsah exekúcie, keďže túto možno viesť na záloh iba za podmienok uvedených v § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a obmedzenie vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia sa prejaví v tom, že takýto majetok je vylúčený z exekúcie ex lege, t.j. bez potreby urobiť osobitné rozhodnutie, pričom v exekučnom konaní sa zistenie o vylúčení z exekúcie prejaví zastavením exekúcie aj bez návrhu. Exekúcia na takýto majetok je neprípustná a musí sa v každom štádiu zastaviť aj bez návrhu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že záložný veriteľ má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany, ako je podanie žaloby o vylúčenie vecí z exekúcie. Po zistení, že predmetom exekúcie je záloh a na exekúciu nebol vyžiadaný jeho súhlas, resp. záložný veriteľ nie je oprávneným, môže sám podať exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Odvolateľ tiež namietal, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o odročenie pojednávania, čím mu súd odňal právo konať pred súdom. V zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod R 41/2002 dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo žiadosti navrhovateľa nevyhovel, keď uviedol, že pojednávania sa mohol zúčastniť advokátsky koncipient advokátskej kancelárie, nakoľko v plnomocenstve navrhovateľ súhlasil, aby si splnomocnený zástupca ustanovil za seba zástupcu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok poľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o návrh odvolateľa, aby súd v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa v 2/ rade: PRIATEĽSTVO a.s., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 31 322 794, odvolací súd poukazuje na ust. § 216 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia. Preto takýto návrh v odvolacom konaní nie je prípustný a odvolací súd ho zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho podľa § 11 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 37,12 eur s DPH a režijný paušál 9,65 eur s DPH, spolu 46,77 eur. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.