Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/278/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314200749 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314200749.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: STROMC Slovakia, s.r.o., Moyzesova 29, 949 01 Nitra, IČO: 36 554 146, zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282 proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Vajnory, Hospodárska 9, 831 07 Bratislava 36, IČO: 00 190 284, zast.: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, P.O.Box 285, 810 00, Bratislava, IČO: 36 860 522, o zaplatenie 61.000,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/108/2014 zo dňa 09.07.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k 25Cb/108/2014-172 zo dňa 09.07.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom III č. k 25Cb/108/2014-172 zo dňa 09.07.2015 žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu žalovaného, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 61 000,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 3. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu A.. C. Y., konateľa žalovaného A. výsluchom svedkov E. Š., H. J., A.. C. A., A.. D. F., J. Z., vyjadreniami právnych zástupcov zúčastnených strán a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - odpoveď žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu na Výzvu vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.09.2013, výpis z účtu žalovaného zo dňa 12.02.2010, 10.02.2010. 14.02.2010, 16.02.2010, zálohová faktúra č. 9601002001, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 13.08.2013, preddavková faktúra č. PF001-2010, faktúra č. 201002011, detail pohybu na účte žalobcu zo dňa 10.02.2010, 15.02.2010,16.02.2010, zoznam traktorových zariadení nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovaného spolu s fotodokumentáciou v počte 4 ks, faktúra č. 2010/03, dodacie listy č. 201001, 201002, 201003, 201004, 201005, 201006, 201007, Zmluva o dielo č. 01-SCS-2009 zo dňa 03.08.2009, krycí list rozpočtu, faktúry č. 9301002001, 20080609, PF034-2008, príjmový pokladničný doklad bez uvedenia dátumu, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 03.06.2008, faktúra č. 200806094, príjmový pokladničný doklad z 27.11.2008, výdavkový pokladničný podklad zo 06.11.2008, e-mail žalobcu zo dňa 01.03.2010, adresovaný Ing. Untermayerovi, faktúry č. 201002011, 201001002, 201001001, 200912206, 200910172, 200909146, 200908115, preddavková faktúra PF44-2009, PF43-2009, PF36-2009, PF32-2009, PF35-2009, fotodokumentácia stavu kravína z času pred rekonštrukciou, výpisy z obchodného registra a zistil tento skutkový stav: 4. Zálohovou faktúrou č. 9601002001 vyúčtoval žalovaný žalobcovi zálohu na nájom poľnohospodárskych strojov sumou 61 000,- eur. Faktúra bola vystavená 09.02.2010 a splatná 23.02.2010. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že za účelom úhrady zálohovej faktúry zaplatil prevodom na účet žalovaného dňa 10.02.2010 sumu 10 000,- eur a 11 000,- eur, dňa 15.02.2010 sumu 30 000,- eur a dňa 16.02.2010 sumu 10 000,- eur, teda celkovo 61 000,- eur. 5. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že s bývalým predsedom družstva A.. L. uzavrel ústnu dohodu o prenájme strojov - jednalo sa o traktory. Doba prenájmu nebola presne špecifikovaná a dohodli sa na sume 61 000,- eur. Na základe dohody bola vystavená zálohová faktúra s tým, že následne sa táto vysporiada s faktúrami, ktoré sa riadne zaúčtujú a odrátajú od zálohovej faktúry. Nebola však poskytnutá žiadna protihodnota a to z dôvodu, že keď žalobca potreboval stroje, t.j. traktorové ťahače, tak to buď nevyhovovalo družstvu alebo v čase, kedy mohlo družstvo stroje poskytnúť, nevyhovovalo to žalobcovi. Svedok H. J. ako predajca poľnohospodárskej techniky súdu vysvetlil, že sa zaoberá predajom traktorov, závesného náradia za traktory. Svedkovi bola predložená dokumentácia traktorov vo vlastníctve žalovaného na posúdenie, či takéto traktory mohli byť použité ako predvádzacie, pričom tri z nich vylúčil absolútne, do úvahy pripadal iba jeden a to značky CLAAS. 6. Štatutárny zástupca žalovaného A.. L. L. uviedol, že je úplne nelogické, aby jeho otec uzatvoril so žalobcom dohodu o zapožičaní strojov, resp. ich prenájme, keďže tieto boli staré, viackrát opravované. Žalobca rekonštruoval pre žalovaného maštaľ, pričom pri tejto činnosti sa používali aj stroje vo vlastníctve družstva ako aj zamestnanci družstva a vzniknuté náklady mali byť riešené formou zálohovej faktúry. Ďalej objasnil, že pri projektoch financovaných Ministerstvom pôdohospodárstva sa používa externá firma, keďže výkony urobené vo vlastnej réžii by neboli platobnou agentúrou ministerstva preplatené a preto bola uzatvorená ústna dohoda o pomoci žalovaného vo forme poskytnutia strojov a zamestnancov žalovaného. 7. Svedok E. Š. ako živnostník vypovedal, že žalobca vykonával pre družstvo rekonštrukciu kravína. Uviedol, že sa to poskytovalo bezodplatne. Svedok potom, ako mu bol predložený zoznam traktorov družstva uviedol, že družstvo nemalo iné traktory ako tie, ktoré sú v zozname uvedené. 8. Svedok A.. C. N. pracoval u žalovaného ako hlavný ekonóm. Žalobca realizoval pre žalovaného rekonštrukciu maštalí, pred jej začiatkom sa A.. Y. s bývalým predsedom A.. L. dohodli, že keď bude potrebná pomoc družstvo žalobcovi pomôže. Pomoc družstva spočívala v tom, že boli žalobcovi dané k dispozícii mechanizmy ako nákladné autá, žeriav, vysokozdvižný vozík a taktiež aj pracovníci žalovaného. Dohoda bola taká, že po skončení rekonštrukcie sa spoločnosti navzájom vyrovnajú. Po skončení rekonštrukcie prišlo k stretnutiu, kde mu predseda družstva oznámil, že má vystaviť faktúru na sumu 61 000,- eur, pričom ostatné pokyny mu zaslal Ing. Y. e-mailom, v ktorom však žiadal, aby bola vystavená faktúra na predaj pšenice. Zdalo sa mu to nelogické, keďže pri cenách pšenice by sume 61 000,- eur zodpovedalo plne naložených 22 kamiónov a preto a preto sa A.. L. R. A.. Y. dohodli, že bude daná faktúra na prenájom alebo zapožičanie strojov. Hodnota plnenia zo strany družstva bola vyššia ako 61 000,- eur, ale štatutárni zástupcovia sa dohodli na uvedenej sume. Hoci išlo o zálohovú faktúru, konečné vyúčtovanie už robené nebolo. Nevedel však, či mohol mať pán Š. vedomosť o obsahu dohôd medzi bývalým predsedom družstva a A.. Y.. 9. E-mailom zo dňa 01.03.2010 adresovaným A.. N. s predmetom: daňový doklad na platby za obilie, pôžičky pracovníčka žalobcu zosumarizovala rozpis platieb poslaných na zálohovú faktúru č. 9601002001 spolu vo výške 61 000,- eur s tým, že by potrebovala zálohovú faktúru prerobiť a k nej vystaviť s dátumom 16.02. daňový doklad. 10. Žalovaný dňa 16.02.2010 vystavil faktúru č. 9301002001 splatnú dňa 16.02.2010 na sumu 0,- eur ako vyúčtovanie zálohovej platby za nájom poľnohospodárskych strojov (č.l.103). 11. Svedok J. Z., ktorý bol zamestnancom žalovaného do decembra 2009 ako zootechnik potvrdil, že rekonštrukčné práce na maštali K240 vykonával žalobca, týchto rekonštrukčných prác sa zúčastňovali aj zamestnanci žalovaného a taktiež používali aj stroje patriace žalovanému. 12. Svedkyňa A.. D. F., zamestnankyňa žalovaného uviedla, že zamestnanci boli inštruovaní, aby boli nápomocní žalobcovi, ako aj iným subdodávateľom, ktorí práce vykonávali tak, aby tieto práce mohli byť ukončené v čo najkratšom termíne. Uviedla tiež, že žalobcovi boli zapožičané stroje. 13. Žalovaný ako objednávateľ uzavrel so žalobcom ako zhotoviteľom dňa 03.08.2009 Zmluvu o dielo č. 01-SCS-2009, ktorej predmetom bola rekonštrukcia a modernizácia kravína K240 za dohodnutú cenu diela 492 929, 58 eur bez DPH. 14. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že cena diela bola žalobcovi vyúčtovaná a to s 4 faktúrami č. 200908115 na sumu 40 000,- eur, č. 200909146 na sumu 100 000,- eur, č. 201001002 na sumu 240 000,- eur a č. 201002011 na sumu 112 929, 58,- eur, čo spolu činí dohodnutú cenu 492 929, 58 eur, žalobcom bola cena diela riadne zaplatená. 15. Dodávateľ E. F. - JAKUB stavebné variácie, vyúčtoval faktúru č. 2010/03 žalovanému dodávku materiálov na sumu 33 732,23 ,- eur. 16. Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na ustanovenia § 451 ods. 1,2, § 465, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2, § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka. 17. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný vystavil dňa 09.02.2010 žalobcovi zálohovú faktúru č. 9601002001 na sumu 61 000,- eur s dátumom splatnosti 23.02.2010. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Tvrdenie žalovaného uvedené v liste jeho právneho zástupcu o tom, že uvedená suma bola žalobcovi vrátená na jeho účet čiastkovými platbami sa v priebehu konania ukázala ako nepravdivá. Platby žalovaného boli poskytnuté na úhradu faktúry č. 201002011 tak ako je to zrejmé z variabilného symbolu. 18. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným tú súd posúdil ako nedôvodnú, keďže podľa ustálenej judikatúry bezdôvodné obohatenie medzi podnikateľmi sa síce posudzuje podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ale v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka otázky premlčania aj vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu je potrebné posudzovať podľa ust. Obchodného zákonníka, t.j. vo štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka. 19. Spornou bola v konaní otázka, či zo strany žalovaného bolo poskytnuté protiplnenie vo vzťahu k vystavenej zálohovej faktúre a následne zaplatenej sume 61 000,- eur žalobcom. Na zálohovej faktúre bolo uvedené, že záloha sa platí za nájom poľnohospodárskych strojov. Uvedený predmet však v konaní preukázaný nebol. K uvedenému záveru dospel súd po zhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým výpoveď svedka Štiglica pracujúceho v tom čase pre žalovaného vo funkcii mechanizátora, ktorý jednoznačne vylúčil, že bola vôbec požiadavka na prenájom strojov, ďalej uviedol, že aj keby takáto požiadavka bola, určite s ňou nesúhlasil, keďže žalovaný všetky stroje, ktoré mal vo vlastníctve potreboval k práci na poli a aj tieto ledva postačovali. 20. Z výpovede svedka H. J. mal súd preukázanú všeobecnú prax pri zapožičiavaní traktorov potrebných na predvádzanie závesného náradia, keď tieto sa prenajímali nie na časové obdobie, ale na dosiahnutie určitého počtu motohodín. 21. Z výpovede konateľa žalobcu, dospel súd k záveru, že nájom poľnohospodárskych strojov rozhodne nebol predmetom dohody medzi konateľom žalobcu a bývalým štatutárnym zástupcom žalovaného nebohým A.. H. L.. Z výsluchu svedkov E. Š., H. J., A.. C. A., A.. D. F., J. Z. mal súd za preukázané, že v období kedy žalobca vykonával pre žalovaného v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo rekonštrukciu kravínu, mali zamestnanci žalovaného pokyn byť vo všetkých smeroch nápomocní žalobcovi a poskytovať mu potrebných pracovníkov ako aj stroje a mechanizmy vo vlastníctve žalovaného a to s cieľom urýchliť rekonštrukciu kravínu. Ich výpovede sa však líšili v otázke, či táto výpomoc vo forme pracovníkov a strojov bola odplatná alebo bezodplatná. 22. A.. C. N. uviedol, že dohoda medzi štatutárnymi zástupcami žalobcu a žalovaného prezentovaná aj na poradách bola taká, že po ukončení rekonštrukcie sa firmy navzájom vyrovnajú, k čomu aj reálne došlo, keď mu bol nebohým A.. L. oznámené, že má vystaviť faktúru na 61 000,- eur s tým, že všetky ďalšie informácie ohľadne faktúry dostane od konateľa žalobcu, ktorého pravdivosti tohto tvrdenia nasvedčuje e-mail zo dňa 01.03.2010. 23. Následne žalovaný s dátumom 16.02.2010 vystavil faktúru č. 9301002001 ako vyúčtovanie zálohovej platby za nájom poľnohospodárskych strojov, keď hodnota faktúry bola po zúčtovaní prijatej zálohy 0,- eur. To, že predmetom zálohovej faktúry nebol nájom poľnohospodárskych strojov mal súd za preukázané aj ďalšou časťou výpovede A.. N., ktorý uviedol, že požiadavka, aby zálohová faktúra znela na dodávku pšenice, čo by však bolo úplne nelogické a podozrivé, keďže sume 61 000,- eur by zodpovedalo plne naložených 22 kamiónov pšenice a preto bol na faktúre uvedený prijateľný predmet plnenia a to nájom poľnohospodárskych strojov. V konaní však bolo preukázané, že predmetom vôle žalobcu a žalovaného nebol prenájom poľnohospodárskych strojov ani dodávka pšenice, ale práve cena poskytnutej pomoci zo strany žalovaného vo forme pracovníkov a mechanizmov. 24. Z výpovede svedkov a listinných dôkazov súd dospel k záveru, že zálohová faktúra na sumu 61 000,- eur bola vystavená na základe ústnej dohody A.. Y. s nebohým A.. L.G. za pomoc pri prerábaní maštale vo forme pracovných výkonov zamestnancov žalovaného ako aj zapožičania strojov žalovaného. Uvedenému záveru súdu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca sa začal domáhať vrátenia uhradenej zálohy titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až cca 3,5 roka potom, ako túto sumu uhradil a v čase mesiac po smrti bývalého štatutárneho zástupcu družstva. 25. Žalovaný menil verzie ohľadne spôsobu vrátenia čiastky 61 000,- eur žalobcovi, keď najprv uvádzal, že celá suma mu bola vrátená v hotovosti, neskôr predložil výpisy z účtu a tvrdil, že finančné prostriedky boli vrátené na účet žalobcu a podľa tretej verzie bolo poskytnuté adekvátne protiplnenie vo foriem služieb, bolo v priebehu dokazovania vysvetlené tým, že právny vzťah, z ktorého odvodzoval žalobca právo na vrátenie finančných prostriedkov bolo uzatvorený ústne. Žalovaný bol teda nútený vyhľadať v účtovníctve doklady k danému obchodnému prípadu, resp. zistiť od vtedajších zamestnancov poznatky k danému prípadu a práve výpoveďami svedkov - zamestnancov žalovaného v spojení s ďalšími dôkazmi predovšetkým e-mailom žalobcu zo dňa 01.03.2010, ktorým žalovaný preukázal, že jeho strany bolo skutočne poskytnuté adekvátne protiplnenie a to formou pomoci už prostredníctvom zamestnancov žalovaného alebo mechanizmov počas prerábania maštale a suma 61 000,- eur bola výsledkom dohody štatutárnych zástupcov A.. H. L. C. A.. C. Y.. XX. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 27. O trovách súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a zaviazal na ich úhradu žalobcu v prospech žalovaného. 28. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k 25Cb/108/2014-172 zo dňa 09.07.2015 podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že ak by mal byť v konaní úspešný žalovaný, musel by mať súd z vykonaného dokazovania za preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, vo výške 61 000,- eur. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie vo výške 61 000,- eur a nebolo preukázané žiadne protiplnenie, ktoré by za túto sumu žalovaný poskytol žalobcovi. 29. Žalobca taktiež uviedol, že konateľ žalobcu v pozícii účastníka konania vypovedal iba, že uzatvoril ústnu dohodu, obsahom ktorej bol nájom poľnohospodárskych strojov. Žalovaný uviedol, že pokiaľ súd nemal preukázanú existenciu ústnej dohody účastníkov o nájme poľnohospodárskych strojov, potom s ohľadom na výpoveď konateľa žalobcu p. Vadkertiho nemohol mať za preukázanú ani existenciu žiadnej inej ústnej dohody účastníkov konania. 30. Žalobca ďalej namieta ,,adekvátne plnenie“ žalovaného žalobcovi vo výške 61 000,- eur pričom svedeckú výpoveď svedka p. Untermayera považuje za nepriamy dôkaz, ktorý nie je podporený žiadnymi inými dôkazmi do tej miery, aby umožnil súdu vyvodiť záver o existencii určitého právneho úkonu uzatvoreného medzi účastníkmi ako ani plnenia žalovaného na jeho základe. 31. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010, sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010. 32. V odvolaní žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané a nemôže byť sporné, že peňažné plnenie žalobcu bolo realizované bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na účet žalovaného, pričom platby boli uskutočnené s použitím variabilného symbolu, ktorý zodpovedá faktúre vystavenej žalovaným a ktorej predmetom bola ,,záloha na nájom poľnohospodárskych strojov“. V konaní nebolo žalovaným preukázané, že platba žalobcu bola plnením za iným účelom. Ponechaním si sumy 61 000,- eur na strane žalovaného vzniklo podľa žalobcu bezdôvodné obohatenie. 33. Žalobca sa v odvolaní vyjadril, že aj v prípade ak by súd nemal za preukázanú existenciu dvojstranného právneho úkonu v ústnej podobe, s obsahom ako tvrdí žalobca, predstavovala by suma 61 000m- eur bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré bol povinný vydať žalobcovi. Súd podľa žalobcu by musel potom kvalifikovať plnenie v zmysle § 451 ods. 2 OčZ ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu. 34. Žalobca má zato, že pri hodnotení dôkazov súdom v odôvodnení rozsudku boli popreté základné zásady hodnotenia dôkazov, ktoré upravuje O.s.p. a Ústava SR, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR. Súd podľa žalobcu je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť. 35. Žalobca z odôvodnenia rozsudku nevie, akým spôsobom súd hodnotil výpoveď konateľa žalobcu p. Y.. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným nemal dohodnuté konkrétne typy alebo značky strojov, ale požadovaný výkon. Žalobca uviedol, že nevie z akého dôvodu mal súd za nereálne, aby si počas dlhšieho časového obdobia žalobca také stroje od žalovaného prenajal, v rôznom množstve a na rôzne časové obdobia. Konateľ žalobcu uviedol, že predmetom nájmu malo byť viacero poľnohospodárskych strojov, bez bližšej špecifikácie ich množstva. 36. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že jeho záver, že predmetom zálohovej faktúry nebol nájom poľnohospodárskych strojov, mal za preukázaný výpoveďou svedka p. N.. Žalobca k tomu uviedol, že súd sa jednostranne bez bližšieho vysvetlenia stotožnil s účelovou argumentáciou žalovaného, bez logiky tejto úvahy a odôvodnenia, pričom rozpory jednotlivých dôkazov neboli súdom odstránené ani vysvetlené. 37. Žalobca ďalej v odvolaní má zato, že súd sa riadne nevysporiadal s výpoveďami svedkov pána Š., J. N., J. F.Š. C. J. Z., nakoľko ich výpovede sa líšili v otázke či výpomoc vo forme pracovníkov a strojov bola odplatná alebo bezodplatná, pričom ďalej i výpoveď svedka pána Š. C. J. N. obsahuje viacero rozporov, s ktorými sa súd nevysporiadal. 38. Žalobca uviedol, že listinný dôkaz ,,Daňový doklad na platby za obilie pôžičky“ bol predložený žalovaným viac ako rok po začatí súdneho konania, nie je opatrený zaručeným elektronickým podpisom a jeho autentickosť nebola žalobcom potvrdená ani ju žiadnym spôsobom súd nepreveroval. Napriek tomu ho súd považoval za kľúčový, pretože ako jediný v celom rozsudku je označený tučným písmom. 39. Skutočnosť, že žalovaný poskytol počas realizácie diela podľa ZoD žalobcovi istú súčinnosť, nebola v konaní sporná. Podľa žalobca však takáto pomoc však zo strany žalovaného nebola v konaní bližšie špecifikovaná a už vôbec nie preukázaná čo do rozsahu a hodnoty v zmysle ocenenia. 40. Žalobca v odvolaní napadol zmenu argumentácie žalovaného počas konania, kedy podľa žalovaného suma bola vrátená žalobcovi v hotovosti, žalovaná suma bola žalobcovi vrátená bezhotovostnými prevodmi na účet, žalovaný poskytol žalobcovi iné tovary a služby vo výške žalovanej sumy, za žalobcu plnila časť jeho záväzku tretia osoba, pričom žalobca má zato, že žiadna z uvedených verzií nebola v konaní preukázaná, pričom argumentáciu súdu v rozsudku je podľa žalobcu nepresvedčivá a nedáva adekvátnu odpoveď na argumenty žalobcu o účelovosti tvrdení žalovaného. 41. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 61 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% p.a. zo sumy 61 000,- eur od 21.08.2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.660,- eur a trov právneho zastúpenia, na účet Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 42. Dňa 25.09.2015 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. Žalovaný má zato, že v konaní bolo preukázané, že predmetom vôle žalobcu a žalovaného nebol prenájom poľnohospodárskych strojov a ani dodávka pšenice, ale práve cena poskytnutej pomoci zo strany žalovaného vo forme pracovníkov a mechanizmov. Z výpovedí svedkov ako aj z listinných dôkazov súd správne dospel k záveru, že zálohová faktúra na sumu 61 000,- eur bola vystavená na základe ústnej dohody A.. Y. s nebohým A.. H. L. za pomoc pri prerábaní maštale vo forme pracovných výkonov zamestnancov žalovaného ako aj zapožičiavania strojov žalovaného. 43. Žalovaný navrhol aby odvolací súd potvrdil rozsudok sp.zn. 25Cb/108/2014 Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.07.2015 ako vecne správny. 44. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 665,33 s DPH (1úkon á 546,05,- eur + 8,39,- eur režijný paušál + 110, 89,- eur 20% DPH). 45. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 05.09.2016 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 46. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 61.000,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď zaplatená suma vo výške 61.000,- eur predstavuje podľa žalobcu plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a napriek zaplateniu zálohovej faktúry č. 9601002001 nedošlo k protiplneniu. 48. V ustanovení § 451 ods. 1 Obč. zák. je vyjadrená jedna zo základných zásad občianskeho práva, a to zákaz obohacovať sa na úkor iných. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt povinným na úkor oprávneného, v ktorého majetkových pomeroch sa bezdôvodné obohatenie prejaví negatívne. 49. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. 50. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 51. Predpokladom úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie, že k obohateniu skutočne došlo. 52. V danej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že zálohová faktúra na sumu 61.000,- eur bola vystavená na základe ústnej dohody A.. Y. s nebohým A.. L. za pomoc žalovaného pri prerábke maštale vo forme pracovných výkonov zamestnancov žalovaného, ako aj zapožičania strojov žalovaného. 53. Žalobca nepreukázal, že zálohovú faktúru uhradil bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, nepreukázal, že na strane žalovaného došlo prijatím plnenia zo zálohovej faktúry k bezdôvodnému obohateniu. 54. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalobca realizoval pre žalovaného rekonštrukciu maštale na základe zmluvy o dielo č. 01-SCS-2009 zo dňa 3.8.2009, ktorá nie je predmetom sporu, a zamestnanci žalovaného mali pokyn byť vo všetkom nápomocní žalobcovi a poskytovať mu potrebných pracovníkov, ako aj stroje a mechanizmy vo vlastníctve žalovaného s cieľom urýchliť rekonštrukciu kravína na základe osobitnej dohody. 55. Ústna dohoda medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a vedľajším štatutárnym zástupcom žalovaného o výške kompenzácie v sume 61.000,- eur za poskytnutie pracovníkov a za poskytnuté mechanizmy zo strany žalovaného sa premietla do zálohovej faktúry a žalovaný tým, že prijal plnenie z tejto faktúry, sa bezdôvodne neobohatil. 56. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti so všetkými okolnosťami daného prípadu. Zároveň zdôvodnil, ako sa vysporiadal s dôkazmi navzájom si odporujúcimi, uviedol, ako sa vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. 57. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenia rozhodnutia. 58. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 59. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 60. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. 61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 62. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 63. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).