Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/286/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314202503 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314202503.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobkyne: G. N., H.. XX.XX.XXXX R. C.: N. X, S., v zast.: JUDr. Janka Kmeťová, advokát so sídlom: ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom: Tomášikova 48, Bratislava, v zast.: JUDr. Roman Kvasnica, advokát so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 25.878,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 14C/70/2014-160 zo dňa 17.03.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie, č.k.: 14C/70/2014-160 zo dňa 17.03.2016 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiadnej zo strán sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 25.878,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 470, 52 Eur od 16.03.2011 do zaplatenia, - 5,25% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.01.2014 do zaplatenia, - 5,25% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.02.2014 do zaplatenia, - 5,25% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.03.2014 do zaplatenia, - 5,25% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia, - 5,25% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.05.2014 do zaplatenia, - 5,15% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia, - 5,15% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.07.2014 do zaplatenia, - 5,15% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.08.2014 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.09.2014 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.10.2014 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.11.2014 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.12.2014 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.01.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.03.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.05.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.07.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.08.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia, - 5,05% ročne zo sumy 470,52 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.552,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.410,16 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, vedeného v peňažnom ústave V. C., B..K.., P.:K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K.: V., všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 39, § 3 ods. 1, § 842, § 843, § 488, § 582 ods. 1, § 517 ods. 2 Občiansky zákonník, § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 3 ods. 1 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že návrhom vo veci samej, podaným na súde prvej inštancie dňa 31.01.2014 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 470,52 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa návrh skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 16.12.1997 Zmluvu o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.“ (ďalej iba Zmluva), predmetom ktorej bolo doživotné plnenie z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z Podporného dôchodkového fondu žalovaného, pričom povinnosť plniť mal žalovaný a právo na plnenie mala žalobkyňa. Dňa 29.10.2009 bola žalobkyni doručená výpoveď zo Zmluvy. Dôvodom tejto výpovede je skutočnosť, že uzatvorená Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a teda je možné aplikovať ust. § 582 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 3. Žalobkyňa považuje Zmluvu za Zmluvu o dôchodku uzatvorenú v zmysle § 842 OZ ako samostatný zmluvný typ. Z dikcie zákona môže byť uzatvorená aj ako zmluva s jednostranným plnením, v takom prípade sa svojim charakterom blíži zmluve darovacej. Dôvodom uzatvorenia tejto zmluvy zákon neustanovuje a ani ho nijak neobmedzuje. Jej podstata spočíva v záväzku jednej zmluvnej strany poskytovať plnenie druhej zmluvnej strane počas trvania zmluvy. Zákonodarca vymedzuje jej trvanie predovšetkým tým, že používa pojem „na doživotne“ a umožňuje ju tak „na doživotne“ uzatvoriť. Zmyslom právnej úpravy doživotie, teda do zániku zmluvy. Vypovedať zmluvu o dôchodku by bolo možné vtedy, ak by takýto postup pripúšťal OZ. Podľa názoru žalobkyne nemôže žalovaný túto zmluvu vypovedať v zmysle § 582 OZ, pretože Zmluva o dôchodku uzatvorená v zmysle § 842 OZ je uzatvorená na dobu určitú. Názor žalovaného, že sa jedná o uzatvorenú zmluvu na dobu neurčitú neobstojí, pretože takýto názor je v rozpore s účelom a zmyslom špeciálnej právnej úpravy zmluvy o dôchodku. Taktiež by bolo v rozpore s účelom a zmyslom špeciálnej právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek tento zmluvný vzťah ukončiť. 4. Žalobkyňa má za to, že Zmluvou bolo jasne a určite určené, že predmetná Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - a to do konca mesiaca, ktorého sa príjemca dožije. Súčasne poukázala aj na to, že predmetnú Zmluvu vyhotovoval žalovaný. Prejavom vôle zo strany žalobkyne a zo strany žalovaného bolo uzatvoriť Zmluvu na dobu určitú s tým, že povinnosť vyplácať mesačný príspevok z dôchodkového fondu bude trvať do konca mesiaca, ktorého sa pracovník dožije. 5. Žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, kde svojim nálezom II. ÚS 26/2012-33 zo dňa 25.04.2012 jednoznačne vyjadril právny názor, že Zmluvu o dôchodku v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú. 6. Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2014, žalobkyňa navrhla rozšíriť svoj návrh o zaplatenie plnenia v sume 15.056,64 Eur spolu s príslušenstvom ako plnenie za mesiace apríl 2011 až december 2013. Súd uznesením zo dňa 18.06.2014, č. k. 14C 70/2014-85 pripustil návrh na zmenu návrhu vo veci samej len v časti, ktorým žiadala žalobkyňa rozšíriť návrh o zaplatenie 15.056,64 eur bez príslušenstva a návrh vo zvyšnej časti, t.j. rozšírenie pôvodnej žaloby aj o úroky z omeškania za jednotlivé mesačné plnenia s ktorými bol žalovaný v omeškaní (celkovo za obdobie 04/2011-12/2013) zamietol a odôvodnil tým, že pripustením zmeny návrhu v znení ako sa ho žalobkyňa domáhala a o ktorom už tunajší súd raz meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 25.10.2013, č.k. 15C/61/2013-96, by sám súd vytvoril prekážku prv začatého konania - litispendencie, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/61/2013 sa žalobkyňa už domáhala zaplatenia úrokov z omeškania z jednotlivých mesačných plnení za totožné obdobie. 7. Žalovaný k návrhu vo veci samej uviedol, že nárok neuznáva a nesúhlas s návrhom odôvodňuje tým, že voči žalobkyni nemá žiadny záväzok zo Zmluvy, pretože výpoveď daná odporcom navrhovateľke zo Zmluvy je platná, pretože Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a teda ju vypovedal v súlade s § 582 OZ, na základe čoho zmluvný vzťah zanikol dňom 31.03.2010, čím nároky na plnenie nevznikli. Žalovaný nemá žiadny záväzok voči žalobkyni zo Zmluvy, pretože právo na plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným právom, a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo. Súd teda nemôže poskytnúť právnu ochranu neexistujúcemu právu. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 16.12.1997 bola medzi stranami sporu uzavretá v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ ktorej predmetom bolo doživotné plnenie žalovaným ako povinným v prospech žalobkyne vo výške 470,52 Eur mesačne. Dňa 26.10.2009 žalovaný v zmysle § 582 ods. 1 OZ, uplatnil voči žalobkyni výpoveď z predmetnej zmluvy. Platnosť a účinnosť zmluvy o dôchodku mala podľa výpovede žalovaného zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal žalovaný poskytovať plnenia z predmetnej zmluvy. Podaným návrhom sa preto žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 15.527,16 Eur (za mesiace máj r. 2010 až december 2013) v zmysle zmluvy o dôchodku, ktorú považuje za platnú a výpoveď z tejto zmluvy považuje za neplatnú z dôvodu, že zmluva o dôchodku bola uzavretá na inak určenú dobu neurčitého trvania (do doživotia). Výpoveď z označenej Zmluvy o dôchodku danej žalobkyne je v rozpore so zákonom a ako právny úkon neplatná (§39 OZ). 9. Z nálezu Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 26/2012-33, zo dňa 25.04.2012, ktorý rozhodoval v obdobnej veci, mal tunajší súd preukázané, že Zmluva o dôchodku je “upravená ako samostatný zmluvný typ a jej podstata spočíva v záväzku jednej zmluvnej strany poskytovať plnenie druhej zmluvnej strane počas trvania zmluvy... Bolo by v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Preto je v takýchto prípadoch vylúčené tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka...“. Aj samotný žalovaný v konaní nenamietal platnosť Zmluvy o dôchodku a jeho argumentácia je zameraná výlučne na nemožnosť plnenia. Z vyššie uvedených dôvodov bolo v konaní nesporné, že v zmysle § 582 ods.1 Občianskeho zákonníka výpoveď žalovaného danú žalobkyni dňa 26.10.2009 predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ je neplatná, navyše výpoveď by bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. 10. Pokiaľ ide žalovaným namietanú nemožnosť plnenia z predmetnej zmluvy o dôchodku z dôvodu jej rozporu s novelizovaným zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne § 27 ods. 8 v nadväznosti na ustanovenie § 116 a § 119 ods. 3 zákona o bankách má súd za to, že v danom prípade zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou na strane banky za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by banku zaväzovala na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Vznik Podporného dôchodkového fondu SLSP a.s. a jeho Štatútu bol starostlivo a dlhodobo pripravovaný, v snahe určitého odškodnenia zamestnancov - dôchodcov, ktorí po uzavretí takejto zmluvy na základe dohody nastúpili do starobného dôchodku. Jednalo sa o zamestnanecký benefit pre niektorých zamestnancov a tento predstavoval súčasť protihodnoty za hodnoty vytvárané zamestnancami počas trvania pracovného pomeru. Práve zánik pracovného pomeru bol predpokladom vzniku nároku na dôchodok. Dôvodom uzavretia takejto zmluvy o dôchodku môžu byť citové, či morálne pohnútky, za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie. V zmysle čl. II. štatútu Podporný dôchodkový fond bol vytvorený na základe „Podnikovej kolektívnej zmluvy Slovenskej štátnej sporiteľne na rok 1993“, v súlade s nariadením vl. ČSFR č. 577/90 Zb. o finančnom hospodárení štátnych podnikov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by vykonávanie plnenia v zmysle zmluvy o dôchodku bolo v rozpore so zákonom, a teda že plnenie je v zmysle § 575 OZ nemožné. Aj samotné zaradenie § 27 ods. 8 zákona o bankách do šiestej časti zákona, ktorý nesie označenie „požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky “ vyplýva, že citované ustanovenia sa týka podnikania banky a nie iných právnych vzťahov banky vzniknutých napr. na základe platne uzavretej zmluvy o dôchodku. 11. Ako súd vyššie uviedol, zmluva bola uzavretá platne na dobu určitú neurčitého trvania, preto nemohla byť ukončená zo strany žalovaného výpoveďou dňa 26.10.2009 v zmysle § 582 OZ, v dôsledku čoho je takáto výpoveď neplatná. Zmluva o dôchodku trvá, z tohto dôvodu teda existuje povinnosť žalovaného žalobkyni v zmysle zmluvy plniť. Súd mal v konaní preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dôchodku, na základe ktorej žalobkyni vznikol nárok na plnenie zo strany žalovaného, preto súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej istiny. 12. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods.1, veta prvá a ods.2 OZ v nadväznosti na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. ods. 3, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania, súd preto zaviazal žalovaného k príslušenstvu pohľadávky, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačných plnení. 13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., a v konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v celkovej výške 2.962,66 eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo veci samej vo výške 1.552,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.410,16 eur za 5 úkonov právnej služby, náhradu za stratu času a cestovných nákladov účelne vynaložených na uplatňovanie práva žalobkyne vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení vždy ku dňu vykonania toho ktorého úkonu. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania. 14. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní žalovaným, doručila súdu prvej inštancie žalobkyňa späťvzatie žaloby v celom rozsahu v zmysle ust. § 144 C.s.p. a žiada, aby odvolací súd predmetné konanie zastavil. Prílohu podania tvorila Dohoda o urovnaní zo dňa 26.07.2016, v rámci ktorej v článku II. sa strany sporu dohodli aj o práve na náhradu trov súdneho konania a to tak, že si ich náhradu nebudú uplatňovať. 16. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 03.08.2016 súhlasil so späťvzatím žaloby žalobcom a zdôraznil, že v súlade s predmetnou Dohodou o urovnaní, nežiada o priznanie náhrady trov konania. 17. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. 18. Podľa § 370 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 19. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 C. s. p. postupoval v zmysle § 370 ods. 1 C.s.p., pripustil späťvzatie žaloby vo veci samej, zrušil napadnutý rozsudok a konanie vo veci samej zastavil. 20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že v rámci Dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 26.07.2016, si tieto upravili náhradu trov konania tak, že žiadna z nich nežiada o ich náhradu, odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu ich náhradu nepriznal, v nadväznosti na to odvolací súd dodáva, že žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).