Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206335 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314206335.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: X. V., R.. XX.X.XXXX, R. X, Bratislava, proti žalovanému: V - STAV TM, s.r.o., Elektrárenská 1, Bratislava, IČO: 44 075 987, o zaplatenie 4.258,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/199/2014-189 zo dňa 12.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/199/2014-189 zo dňa 12.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.258,20 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.268,36 eur od 28.6.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.989,84 eur od 13.7.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 256,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 4 258,20 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr č. 14/2012 na sumu 2.268,36 eur a č. 16/2012 na sumu 1.989,84 eur, ktorými žalobca vyúčtoval poskytnuté služby autodopravy. 3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu X. V., konateľa žalovaného X.. K. T. a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise: faktúra č. 14/2012, Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 0004951, 0004952, 0004953, 0004954, 0005955, 0004956, 0004957, 0004958, 0004959, faktúra č. 16/2012, Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 0004960, 0004961, 0004962, 0004963, 0004964, 0004965, 0004966, 0004967, Objednávka č. 14/2011 zo dňa 25.9.2011, Vážne lístky, výpisy z obchodného a živnostenského registra a zistil, že objednávkou č. 14/2011 zo dňa 25.9.2011 si žalovaný prostredníctvom X.. C. objednal u žalobcu autodopravu nákladným autom Liaz. Faktúrou č. 14/2012 žalobca sumou 2.268,36 eur vyúčtoval žalovanému prepravu stavebného materiálu za obdobie od 16.-31.5.2012. Faktúra bola splatná 27.6.2012. Prílohou faktúry boli Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 0004951, 0004952, 0004953, 0004954, 0005955, 0004956, 0004957, 0004958, 0004959. Faktúrou č. 16/2012 žalobca sumou 1.989,84 eur vyúčtoval žalovanému prepravu stavebného materiálu za obdobie od 1.-14.6.2012. Faktúra bola splatná 12.7.2012. Prílohou faktúry boli Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 0004960, 0004961, 0004962, 0004963, 0004964, 0004965, 0004966, 0004967. 4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že činnosti ktoré vykonával žalobca pre žalovaného majú charakter zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, avšak takúto zmluvu nie je možné uzatvoriť konkludentne, ale len písomným spôsobom, čo v danom prípade absentuje a teda nedostatok písomnej formy spôsobuje neplatnosť takejto zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok žalobcu ako nárok vzniknutý titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. 5. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 25.9.2011 žalobca vykonával pre žalovaného objednané služby a to odvoz výkopovej zeme a dovoz štrku. Žalobca vykonané činnosti riadne zaznamenával v tzv. stazkách v ktorých presne vyšpecifikoval množstvo odvezenej zeminy, počet prejdených kilometrov ako aj počet hodín výkonu prác. Stazky odovzdával konateľovi žalovaného X.. T. za predpokladu že sa na stavbe nachádzal alebo jeho stavbyvedúcemu X.. C., ktorý stazky sám potvrdil, alebo ich odovzdal na potvrdenie X.. T.. To, že stazky mal žalovaný k dispozícii je zrejmé z toho, že v priebehu konania ich ako dôkazný materiál sám založil do spisu. Cena bola dohodnutá sumou za kilometer jazdy alebo hodinu státia a takýmto spôsobom bola vypočítaná na všetkých stazkách, čo sa premietlo do fakturácie faktúrami č. 14/2012 a 16/2012. Žalovaný v konaní namietal rozpor medzi skutočným a fakturovaným množstvom objemu odvezenej zeminy, avšak v konaní bolo preukázané, že žalobca neúčtoval cenu podľa množstva odvezenej zeminy, ale podľa množstva prejdených kilometrov a podľa hodín vykonávaných činností. Taktiež z vykonaného dokazovania bolo zistené, že spolupráca medzi účastníkmi konania bola dlhodobá a všetky ostatné faktúry okrem týchto dvoch, ktoré sú predmetom sporu boli žalovaným riadne uhradené. Žalobca v týchto uhradených faktúrach postupoval pri stanovení ceny rovnakým spôsobom a žalovaný ich nenamietal. Keďže v danom prípade obohatenie spočívalo vo výkonoch, súd žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi obohatenie, ktoré mal z týchto výkonov, ktoré pre neho žalobca uskutočnil a za ktoré nedostal odplatu. Súd vyhodnotil konanie žalovaného ako účelové, nakoľko ani on nepopieral, že činnosti vykonané boli, avšak tieto nezaplatil a to ani čiastočne vo výške, ktorá podľa jeho názoru bola odôvodnená. Uviedol, že jeho zmluvný partner mu krátil platby v dôsledku čoho nemal dostatok finančných prostriedkov a preto zrejme preniesol túto ťarchu na žalobcu, ako svojho zmluvného partnera. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, preukázal súdu oprávnenosť svojho nároku a preto súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. 6. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca uplatnil z dlžnej sumy aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne. 7. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania posúdil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 a podľa čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z. v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. 8. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. k 27.6.2012 1% ročne a k 12.7.2012 0,75 % ročne a preto súd priznal žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.268,36 eur a 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.989,84 eur a nad uvedenú úrokovú sadzbu žalobu zamietol. Ako prvý deň omeškania súd ustálil vo vzťahu k jednotlivým faktúram deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr a preto zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania zo sumy 2.268,36 eur za obdobie od 25.6.2012 do 27.6.2012 a v časti úroku z omeškania zo sumy 1.989,84 eur za deň 12.7.2012. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi ktorý bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti priznal na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Trovy konania pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 256,- eur. 10. Proti výroku rozsudku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 258,20 eur s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v konaní namietal správnosť údajov pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, ako aj objem vykonanej prepravy. Poukázal na to, že keby žalobca vykonával dopravu tak, ako sa dohodli, najazdil by ďaleko menšie množstvo kilometrov a teda celková fakturovaná sumy by bola podstatne nižšia, cca do 2/3-in celkovej sumy. Žalovaný takouto činnosťou poškodil žalovaného jednak tým, že mu účtoval vyššie km, ktoré nemal účtovať a jednak na pohonných hmotách, pretože nákladné vozidlá, ktoré majú polovičný náklad majú i primeranú spotrebu. 11. Žiadal rozsudok súdu zrušiť z dôvodu, že súd nevykonal dokazovanie v navrhnutom smere a to, že súd sa vôbec nezaoberal vyťaženosťou vozidiel. Preto bude potrebné vychádzať z nosnosti nákladných vozidiel žalobcu a podľa množstva prevezeného materiálu vypočítať koľko bolo potrebné najazdiť km. Namietal tiež, že súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania a platenie trov právneho zastúpenia. 12. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 19.10.2016. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 15. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.258,20 eur s príslušenstvom z dôvodu, že mu žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby spočívajúce v autodoprave. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keďže strany neuzatvorili zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku písomne ( § 638 ods. 1,2 Obchodného zákonníka) a teda nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Činnosť žalobcu bola preukázaná záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, ktoré boli založené do spisu ako listinné dôkazy. Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 12.11.2015 žalovaný nemal iné návrhy na dokazovanie a súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné. K odvolacej námietke žalovaného, že v konaní namietal počet najazdených kilometrov ako aj objem vykonanej prepravy odvolací súd uvádza, že žalovaný síce tieto skutočnosti namietal, ale ich žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nenavrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Naopak, listinnými dôkazmi bolo preukázané, že množstvo odvezenej zeminy, počet prejdených kilometrov ako aj počet hodín výkonu prác boli zaznamenávané v tzv. stazkách, ktoré mal žalovaný k dispozícii a voči ktorým do začatia súdneho konania nemal žiadne výhrady. 18. Žalovaný bol povinný označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené. Keďže žalovaný nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a z vykonaného dokazovania a vo veci správne rozhodol. 19. Odvolací súd nemôže prihliadať na návrh žalovaného zaoberať sa vyťaženosťou vozidiel, keďže skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nemôžu byť odvolacím dôvodom. Ide o zákonnú úpravu prevzatú aj Civilným sporovým poriadkom vyjadrujúcu zásadu, že prostriedky procesnej obrany treba uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. 20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na odvolaciu námietku týkajúcu sa nedostatočne vykonaného dokazovania neprihliadol. 21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť úroky z omeškania. V konaní bolo preukázané, že spolupráca medzi stranami bola dlhodobá a bolo obvyklé, že za svoju činnosť vystavoval žalobca faktúry, ktoré žalovaný uhrádzal. Podľa súdnej judikatúry faktúry možno považovať v obchodných vzťahoch za doklady, ktoré sú podkladom pre platenie alebo za výzvy na splnenie peňažného záväzku a v prípade, že žalovaný v lehote splatnosti vyúčtovanú cenu nezaplatí, dostane sa do omeškania. Žalovaný nepreukázal, že by bola medzi ním a žalobcom iná dohoda o zaplatení a dobe splatnosti. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že k omeškaniu dôjsť nemohlo, ak nikto neurčil výšku obohatenia, pretože súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si faktúrami vyúčtoval cenu, ktorá bola obvyklá medzi stranami a ktorú v minulosti resp. spôsob jej určenia, žalovaný nenamietal. Ak teda žalobca vykonal činnosti v prospech žalovaného, za tieto vystavil faktúry, doručil ich žalovanému a žalovaný peňažný záväzok v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa do omeškania. 22. Keďže súd prvej inštancie vyhovel žalobe v takmer celom rozsahu, správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací rozhodol, že žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. 25. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).