Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/160/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206779 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314206779.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zast. Mgr. Martin Ťupek, advokát, Palisády 29/A, 811 06 Bratislava, proti odporcovi: S. F., T.. XX.XX.XXXX, H. R. H. XXX, B.. G., zast. Mgr. Adela Mináriková, advokátka, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 4.682,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/193/2014-100 zo dňa 20.3.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/193/2014-100 zo dňa 20.3.2015 v napadnutej časti potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.682,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.682,90 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 925,35 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 644,85 eur a iných trov konania vo výške 280,50 eur. Vo zvyšku úroku z omeškania návrh zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 21.3.2014, došlým súdu dňa 24.3.2014, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.682,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.063,40 eur od 22.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 151,- eur od 18.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5,- eur od 19.1.2013 a zo sumy 292,50 eur od 6.5.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 171,- eur od 18.5.2013 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom ako viazaným finančným agentom, zapísaným v príslušnom registri NBS od 7.6.2012 do 29.7.2013, uzavrel dňa 24.5.2012 zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Touto zmluvou navrhovateľ poveril odporcu ako obchodného zástupcu, aby v mene a na účet navrhovateľa vykonával činnosť smerujúcu k uzatváraniu úverových zmlúv a zmlúv o zabezpečení splátok a dojednával a uzatváral s fyzickými osobami tieto zmluvy. Podľa zmluvy bol odporca povinný postupovať pri nakladaní s finančnými prostriedkami navrhovateľa s potrebnou starostlivosťou a chrániť ich pred stratou alebo odcudzením. Odporca sa zaviazal nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu svojím konaním spôsobí. Na základe zistení interného auditu odporca nevedel vydokladovať časť finančných prostriedkov. Podľa týždennej správy č. 20/13 zo dňa 21.5.2013, ktorou sa priebežne vykonávalo vyúčtovanie odporcu, tento vykázal nedoplatok 4.063,40 eur. Výšku nedoplatku svojím podpisom na týždennej správe potvrdil samotný odporca. Okrem toho odporca na základe interného auditu nevedel vydokladovať časť výberov splátok od zákazníkov. Výber splátok odporca potvrdil svojím podpisom v knihe splátok, resp. v potvrdení o prevzatí hotovosti, nasledujúce sumy však navrhovateľovi neodviedol: (i) zo splátky vo výške 60,- eur, uhradenej zákazníkom H. dňa 17.5.2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568960341, odporca neodovzdal navrhovateľovi sumu 40,- eur, (ii) zo splátky vo výške 60,- eur, uhradenej dňa 17.5.2013 zákazníkom I. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 567855615, odporca neodovzdal navrhovateľovi sumu 60,- eur, (iii) zo splátky vo výške 20,- eur, uhradenej dňa 18.1.2013 zákazníkom H. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 473890335, odporca neodovzdal navrhovateľovi sumu 5,- eur, (iv) zo splátky vo výške 80,- eur, uhradenej dňa 17.5.2013 zákazníkom M. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568960334, odporca neodovzdal navrhovateľovi sumu 40,- eur, (v) zo splátky vo výške 11,- eur, uhradenej dňa 17.5.2013 zákazníkom G. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568145034, odporca neodovzdal navrhovateľovi sumu 11,- eur, (vi) zo splátok uhradených do 17.5.2013 zákazníkom Z. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 567990523, odporca neodovzdal navrhovateľovi sumu 171,- eur a (vii) zo splátky vo výške 300,- eur, uhradenej dňa 5.5.2013 zákazníkom R. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568934719, odporca neodovzdal navrhovateľovi sumu 292,50 eur. Dňa 27.11.2014 bol tento návrh doručený odporcovi s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávaní odporca uviedol, že k návrhu sa doteraz nevyjadril, lebo nemal čas sa venovať tejto záležitosti. K veci samej uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že predloženú týždennú správu nepodpísal on, keďže on sa podpisoval skrátene písmenom Z a takýto podpis môže hocikto napodobniť. K tvrdeniu navrhovateľa, že mu neodovzdal prevzaté finančné prostriedky uviedol, že predložené doklady tomu nasvedčujú. Poukázal však na to, že navrhovateľ vychádzal iba z toho, čo dostane od zástupcu, a ak klient stratí kartu splátok alebo potvrdenie, tak navrhovateľ nemôže vedieť, čo mu jednotlivý zákazník zaplatí. Ďalej ešte uviedol, že údaje k jednotlivým zákazníkom si už nepamätá, a že navrhovateľovi nepovedal, že finančné prostriedky stratil, bola to iba jedna z možností a v tejto veci bol aj na polícii. Súd uviedol, že skutkový stav mal za dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi. Podpisy odporcu boli úplne zhodné na všetkých dokumentoch, a to tak na zmluve o obchodnom zastúpení, ako aj na týždennej správe a čestnom prehlásení. Samotný odporca pripustil, že stratil finančné prostriedky navrhovateľa a bol túto udalosť nahlásiť aj na polícii. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 6 ods. 1, § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 652 ods. 1, § 654 ods. 1 a 2, § 569, § 570, § 369 ods. 1 a 2, § 369c Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 až 3, § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.. Súd uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a citovaných predpisov mal uplatnený nárok v rozhodujúcej časti za dôvodný. Účastníci konania uzatvorili platnú zmluvu o obchodnom zastúpení, v rámci ktorej navrhovateľ udelil odporcovi plnú moc na konkrétne právne úkony a zároveň odporcu aj splnomocnil, aby v jeho mene preberal splátky od zákazníkov. Zmluvu bolo preto potrebné posudzovať aj podľa ustanovení o mandátnej zmluve. Prevzaté finančné prostriedky a iné cennosti bol odporca povinný odovzdať navrhovateľovi, čo však neurobil. Z toho dôvodu ho súd zaviazal na zaplatenie nedoplatku zisteného podľa týždennej správy zo dňa 21.5.2013 vo výške 4.063,40 eur, ako aj na zaplatenie splátok prevzatých od konkrétnych zákazníkov v dňoch 18.1.2013, 5.5.2013 a 17.5.2013 v celkovej výške 619,50 eur podľa kariet splátok. Súd konštatoval, že odporca sa nedovolával žiadnej okolnosti, v konaní žiadna taká okolnosť ani nevyšla najavo, ktorá by odporcu zbavovala zodpovednosti za neodovzdané (stratené) finančné prostriedky, t.z., že by odporca škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení potrebnej odbornej starostlivosti. Obranu odporcu súd hodnotil len ako neurčitú a nedôveryhodnú. Odporca sa podľa súdu nemohol ubrániť žalobe len všeobecnými tvrdeniami, že jeho jednoduchý podpis sa dá ľahko napodobniť, že doklady predložené navrhovateľom síce svedčia o tom, že mu peniaze neodovzdal, ale že uplatňovaná suma nemusí byť správna, ani tvrdeniami, že u navrhovateľa pracoval dosť dlho a dostal od neho aj ocenenia, preto je mu podozrivé, že by niečo navrhovateľovi neodovzdal, resp. že karty často nesedeli a museli sa opravovať. Súd tiež uviedol, že odporca a navrhovateľ uzavreli obchodnú zmluvu, odporca ju uzavrel ako osoba odborne spôsobilá podľa povolenia NBS, pričom finančné sprostredkovanie je podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. podnikaním. Odporca preto nemal v spore postavenie spotrebiteľa, t.j. slabšej strany. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, je povinný podľa súdu zaplatiť navrhovateľovi okrem istiny aj úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, navrhovateľ nepreukázal, kedy vyzval odporcu na vydanie žalovanej sumy, resp. dokedy a v akej výške ju mal odporca odovzdať navrhovateľovi. Súd preto vychádzal z § 41 ods. 3 O.s.p.. Odporcovi bola žaloba doručená dňa 27.11.2014. S prihliadnutím na primeranú lehotu na zaplatenie, súd uložil odporcovi platiť úrok z omeškania až od 1.12.2014, a to v uplatnenej výške 8,50 % ročne, ktorá je v súlade s citovanými predpismi. Vo zvyšku úroku z omeškania bol návrh zamietnutý. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Proti rozsudku podal odporca odvolanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Poukázal na to, že jediným dôkazom, ktorým mal navrhovateľ preukázať oprávnenosť svojej pohľadávky voči odporcovi z titulu nedoplatku vo výške 4.063,40 eur, bola týždenná správa zo dňa 21.5.2013. Na pojednávaní dňa 20.3.2015 odporca opakovane uviedol, že rukou písané čísla nie sú ním napísané a ani podpis v kolónke obchodného zástupcu nie je jeho. Vytkol, že súd sa s touto jeho námietkou nijako nezaoberal a napriek skutočnosti, že navrhovateľ nepredložil iný dôkaz ako takúto týždennú správu, ktorú odporca rozporoval, zaviazal odporcu na zaplatenie nedoplatku zisteného podľa tejto týždennej správy a nenariadil znalecké dokazovanie, či podpis, resp. písmo na týždennej správe je alebo nie je odporcove. Odporca nepopiera skutočnosť, že dňa 21.5.2013 došlo k strate či k odcudzeniu tašky, v ktorej boli finančné prostriedky. Nevie však, v akej sume tieto finančné prostriedky boli, a nevie ani, ako navrhovateľ dospel k sume uvedenej v čestnom prehlásení zo dňa 21.5.2013. Takáto suma z iných, navrhovateľom predložených listín nevyplýva. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľom predložené fotokópie vybraných kariet splátok jednotlivých zákazníkov preukazujú iba tú skutočnosť, že odporca ako obchodný zástupca navrhovateľa prevzal od jednotlivých zákazníkov určité finančné čiastky, ktorých výšku zaznamenal do týchto kariet. Uvedené dôkazy však podľa neho nepreukazujú skutočnosť, že by tieto finančné prostriedky navrhovateľovi neodovzdal. Uviedol, že nie je pravdou, že by navrhovateľovi neodovzdával prevzaté finančné prostriedky. Podľa názoru odporcu súd tiež svojím postupom nesprávne vyhodnotil žiadosť jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania, čím bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v riadnom právnom zastúpení. V žiadosti o odročenie boli uvedené všetky údaje požadované ust. § 119 ods. 2 O.s.p., pričom dôležitosť dôvodu absolútnej nemožnosti právneho zástupcu odporcu zúčastniť sa nariadeného pojednávania bol jasne daný. Odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v konaní predložil dôkaz (týždennú správu) o tom, že odporca ako jeho obchodný zástupca nevyúčtoval, resp. navrhovateľovi neodovzdal vymáhanú sumu, hoci sa na to v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení zaviazal. Navrhovateľ v konaní rovnako predložil dôkaz (vyhlásenie odporcu), z ktorého vyplýva, že odporca si bol vedomý chýbajúcej hotovosti a jej konkrétnej výšky. Teda dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že odporca v tomto smere zmluvu o obchodnom zastúpení neporušil, t.j., že pohľadávka navrhovateľa nevznikla alebo pohľadávka navrhovateľa zanikla, nesie podľa navrhovateľa odporca. Navrhovateľ považuje za účelové vyjadrenia odporcu o údajnom nepodpísaní týždennej správy, o okolnostiach podpísania vyhlásenia odporcu a o sume, ktorá sa nachádzala v stratenej taške. Odporca nepredložil k uvedeným tvrdeniam jediný dôkaz. Navrhovateľ poukázal na tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal preukázať, že odporca mu finančné prostriedky v určitej časti nevyplatil. Navrhovateľovi nie je zrejmé, akým spôsobom odporca k tomuto obráteniu dôkazného bremena dospel. Ide o tzv. negatívny dôkaz, ktorý navrhovateľ v zmysle ustálenej judikatúry dokazovať nemusí. Navrhovateľ preukázal, že odporca konkrétne označené sumy ako obchodný zástupca navrhovateľa vybral od zákazníkov. Povinnosť vyúčtovať ich, resp. odovzdať ich navrhovateľovi odporcovi vyplývala zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Dôkazné bremeno, že tak odporca urobil, musí uniesť odporca. K námietke odporcu o odňatí možnosti konať pred súdom v riadnom právnom zastúpení navrhovateľ uviedol, že kolízia pojednávania a pracovnej cesty zástupcu účastníka v tom istom termíne nie je v zmysle ustálenej judikatúry súdov akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Navrhovateľ sa stotožnil s námietkou súdu, že odporcovi bol návrh na vyjadrenie doručený už 27.11.2014 a predvolanie 16.2.2015, t.j. s dostatočným časovým predstihom pred jeho termínom. Zároveň súd obratom odporcovi oznámil, že predpoklady na odročenie pojednávania nie sú splnené. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 5.4.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia len vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.), jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. V danej veci navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal žalobou uplatnený nárok vyplývajúci zo Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 24.5.2012. Navrhovateľ predložil v konaní dôkaz - týždennú správu zo dňa 21.5.2013, z ktorej vyplýva nedoplatok odporcu vo výške 4.063,40 eur, ako aj dôkazy - karty splátok a potvrdenia o prevzatí hotovosti odporcom (ako výbery splátok od zákazníkov) vo výške 619,50 eur. Navrhovateľ taktiež predložil ako dôkaz Zápis z pohovoru s obchodným zástupcom zo dňa 21.5.2013, podpísaný odporcom, kde odporca čestne prehlásil, že firemnú tašku spolu s výbermi a zmluvou stratil cestou do banky, pričom predbežná suma straty je vo výške 4.234,80 eur. Navrhovateľ teda preukázal, že odporca konkrétne sumy ako obchodný zástupca od zákazníkov vybral, ale ich navrhovateľovi neodovzdal, pričom povinnosť odporcu odovzdať ich navrhovateľovi vyplýva z bodu 3.9. zmluvy o obchodnom zastúpení. Odporca mal v konaní dôkaznú povinnosť preukázať, že pohľadávka navrhovateľa nevznikla. Odporca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. svoje tvrdenia nepreukázal listinnými dôkazmi, ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odporca mal preukázať, že finančné prostriedky v žalovanej výške navrhovateľovi vyplatil, resp. že mu ich odovzdal, k čomu však z jeho strany nedošlo. Dôvody odvolania odporcu, keď tvrdí, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že by tieto finančné prostriedky odporca navrhovateľovi neodovzdal, sú preto v celom rozsahu právne irelevantné. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania, čím bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.. Ak súd neumožní účastníkovi, resp. jeho zástupcovi, ktorý požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania zúčastniť sa na pojednávaní, odníme mu tým možnosť konať pred súdom. O uvedený prípad však v danej veci nejde. Súd za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Dôležitosť dôvodu sa posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd nie je vždy povinný akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie konania a zvyšovanie s tým spojených trov konania. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovu uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) posudzuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. V danej veci prevzal odporca predvolanie na pojednávanie už dňa 16.2.2015, teda mal dostatok času, aby poveril právneho zástupcu na zastupovanie v konaní. Plnú moc však udelil advokátke Mgr. Adele Minárikovej až dňa 17.3.2015, ktorá zároveň listom zo 17.3.2015, doručeným dňa 18.3.2015 požiadala o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti odporcu a jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní dňa 20.3.2015 o 10:30 hod.. Dôvodom bola dlhodobo vopred plánovaná zahraničná cesta právneho zástupcu, k čomu právna zástupkyňa predložila kópiu letenky s dátumom odletu 17.3.2015. Za tejto situácie odvolací súd zastáva názor, že zahraničná cesta právnej zástupkyne, ktorá prevzala zastúpenie v rovnaký deň, ako mala odlietať do zahraničia, nepredstavuje dôležitý dôvod na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Navyše odporca sa pojednávania zúčastnil, preto ak súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu, neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania, avšak navrhovateľ si v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy nevyčíslil, pričom okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy zo spisu nevyplývajú, a z tohto dôvodu mu odvolací súd v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.