KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/172/2015 z 16. 5. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. mája 2016, sp. zn. 5Co/172/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1314207145.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/172/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314207145
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314207145.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Ľ. U., R..: XX.XX.XXXX,
D.: W. XX, D., proti odporkyni: X.. I.O. U., R..: XX.XX.XXXX, D.: C.Ľ. Q. XXX, C. Q., v zastúpení JUDr.
Juraj Hadrbulec, advokát so sídlom: Riečna 2, Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 44C/94/2014-84 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov Ľ. U., R.. XX.XX.XXXX O.
X.. I. U., W.. X., R.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 14.01.2012, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku 21, ročník 2012, na strane 103, pod por. č. 3. Účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil právne podľa § 23 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z., §
101 ods. 2 O.s.p a vecne tým, že návrhom doručeným na súd dňa 16.08.2013 sa navrhovateľ domáhal
rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo je trvalo rozvrátené, neplní ani jednu zo
svojich spoločenských funkcií. Uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili z lásky po polročnej
známosti a plánovali spoločnú budúcnosť. Navrhovateľ sa snažil k synovi odporkyne pristupovať
zodpovedne a kompenzovať neprítomnosť a nezáujem jeho biologického otca. Po dobu dvoch mesiacov
po uzatvorení manželstva sa navrhovateľ snažil finančne zabezpečovať chod domácnosti sumou 500
Eur mesačne. Uhrádzal tiež výdavky určené na osobnú potrebu odporkyne a jej syna W.. V krátkej
dobe odporkyňa ignorovala svoju úlohu v rodine, v byte bolo neupratané, chýbali základné potraviny
a hygienické potreby a začali sa prejavovať rozdielne názory na manželský a rodinný život a na
hospodárenie v domácnosti. Navrhovateľovi sa dostávali informácie a podnety z okolia na zvláštne
správanie odporkyne, ktorá mu pred vstupom do manželstva zatajila, že podniká v oblasti erotického
privátu. Stupňovala svoje finančné nároky voči odporcovi, terorizovala ho výhražnými SMS správami a
v dôsledku toho navrhovateľ stratil k odporkyni akýkoľvek citovým vzťah. Odporkyňa sa napokon z bytu
odsťahovala do Veľkej Lehoty aj so svojim synom.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, má za to, že ide o iné
skutkové okolnosti než aké zákon o rodine pomenúva pojmom rozvrat v manželstve. Navrhovateľ
neuviedol v návrhu podstatné skutočnosti, ktoré boli pravdepodobne jeho motiváciou pre uzavretie
manželstva a to, že dňa 11. 1. 2012, teda tri dni pred uzavretím manželstva mu odporkyňa na jeho žiadosť
odovzdala sumu 25.000 Eur, ktorú mal použiť na majetkové vyrovnanie z jeho bývalou manželkou. Po
uzavretí manželstva sa navrhovateľ prisťahoval k odporkyni do malého bytu, kde spolu žili 4 osoby,
teda navrhovateľ, odporkyňa a jej 2 deti z predchádzajúceho manželstva ( jedno dieťa navštevuje
vysokú školu a druhé má 8 rokov). Pred uzavretím manželstva navrhovateľ mal vedomosť o jej



podnikateľských aktivitách a to okrem iných masérske služby, pričom prevádzku mala na T. ulici v D., kde
mala zamestnancov. Je pravdou, že v predmete činnosti mala krátkodobo aj činnosť " prevádzkovanie
erotického salónu ", ktorú však nikdy neprevádzkovala ani osobne ani prostredníctvom zamestnancov.
Dňa 22. 11. 2012 sa navrhovateľ bezdôvodne nedostavil domov a od toho času sa snažil prerušiť
akýkoľvek kontakt s ňou. K návrhu na rozvod zo strany navrhovateľa došlo v časovej súvislosti po tom,
ako odporkyňa na Okresnom súde v Žiari nad Hronom podala proti navrhovateľovi návrh o výživné
na manželku, čo bolo pravdepodobne spúšťačom navrhovateľovho rozhodnutia ukončiť manželstvo
rozvodom. Byt v D. odporkyňa predala a za tieto peniaze kúpila domovú nehnuteľnosť vo C. Q. pri R. D.. Z
jej pohľadu teda dôvodom na rozvod manželstva sú úplne iné skutočnosti, navrhovateľ jej doteraz žiadne
finančné prostriedky nevrátil. Odporkyňa ako veriaci človek manželstvo s navrhovateľom neuzatvárala
pre to, aby sa rozvádzala a tak bola aj vychovaná. K navrhovateľovi prechováva citový vzťah a želá si,
aby obnovili manželské spolužitie a aby sa navrhovateľ prisťahoval k nej do rodinného domu.
Súd pojednával a rozhodol vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne, keď jej
právny zástupca mal doručenie predvolania vykázané dňom 19. 9. 2014, na pojednávanie sa nedostavil
(emailom zo dňa 20. 11. 2014 súdu oznámil, že dodatočne žiada o ospravedlnenie oneskoreného
príchodu s tým, že na pojednávanie sa dostavil z dôvodu dopravnej zápchy asi o 10 minút neskôr),
odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným na súd 18. 11. 2014 z dôvodu ošetrovania
maloletého dieťaťa pre chorobu s tým, že nesúhlasí s pojednávaním a rozhodnutím bez jej výsluchu.
Súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia §
101 ods. 2 veta druhá O.s.p. a s prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy rozhodol
vo veci. Súd má za to, že rozhodnutie vo veci bez výsluchu odporkyne v danom prípade nemožno
považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom je potrebné
považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom ). V tomto prípade bol návrh na začatie konania s procesnými
poručeniami odporkyni riadne doručený ( prevzala 21. 10. 2013 ), jej právny zástupca sa vo veci
vyjadril podaním zo 6. 11. 2013. Na pojednávaní dňa 12. 5. 2014 bol v prítomnosti právneho zástupcu
odporkyne vypočutý navrhovateľ. Odporkyňa žiadala, aby súd pripojil spis Okresného súdu Galanta o
rozvod manželstva navrhovateľa, ktorý súd pripojil. Odporkyňa opätovne žiadala o preloženie termínu
pojednávania zo dňa 4. 6. 2014 a to z dôvodu ochorenia jej syna W. F., čo súd akceptoval a pojednávanie
odročil na termín 10. 9. 2014. Odporkyňa opätovne žiadala o odročenie termínu z dôvodu svojej
práceneschopnosti s tým že súdu predložila kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý
dôvod súd opätovne akceptoval a pojednávanie odročil na termín 19. 11. 2014. Na termín 19. 11. 2014
sa odporkyňa opätovne ospravedlnila a to z dôvodu ochorenia maloletého syna W. F.. Tento dôvod už
súd neakceptoval a nepovažoval ho za dôležitý dôvod na opätovné odročenie, keď odporkyňa sa vo
veci vyjadrila písomne, doručila súdu dôkazy. Potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny svedčí o nemožnosti
dostaviť sa na pojednávaní maloletého, nie však odporkyne, ktorej konanie súd považoval za účelové s
cieľom oddialiť rozhodnutie súdu. Súd má za to, že zúčastniť sa pojednávania a vypovedať ako účastník
konania je právom účastníka, nie však jeho povinnosťou a nie je preto povinnosťou súdu opakovane
odročovať z dôvodu neúčasti účastníka, ktorý je zastúpený advokátom. Súd dával odporkyni reálnu
možnosť uplatňovať si práva a právom chránené záujmy.
Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd zistil tento skutkový stav: Zo sobášneho listu vydaného
14.08.2013 súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 14.01.2012, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu v Bratislave Nové Mesto vo zväzku 21, ročník 2012, na strane 103, pod poradovým
číslom 3. Navrhovateľ uzatváral manželstvo ako rozvedený, odporkyňa ako slobodná. Z manželstva
sa deti nenarodili. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou začali spolu chodiť a on sa k
nej nasťahoval. Prispieval jej na domácnosť 500 Eur mesačne, ale doma nebolo navarené a opraté.
Odporkyňa má maloletého syna, ktorý navrhovateľovi hovoril, že bol u nich ujo a ona syna zavrela do
izby. Mala živnosť - privát cez internet, popíjala alkohol, chodili k nim pofidérni ľudia. Navrhovateľ podniká
v stavebníctve a keď sa vrátil domov, suseda mu hovorila kto u nich bol. Má v mobile 200 SMS správ,
kde ho odporkyňa osočuje, aj jeho terajšiu priateľku a jeho mamu. Peniaze čo mali v manželstve spolu
minuli. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval po troch mesiacoch po svadbe k svojej matke. Od vtedy
spolu nežijú ani komunikujú. Navrhovateľ má nový vzťah, s odporkyňou už nič neplánuje. Nemajú spolu
deti, manželstvo je rozvrátené, je tam nenávisť a preto žiada o rozvod manželstva. Je pravdou, že si
od odporkyne požičal 25.000 Eur, o čom má aj doklad. Odporkyni ide skôr o tie peniaze, než o rozvod
a navrhovateľ jej ich vrátil.



Odporkyňa vo veci produkovala dôkazy, ktoré nemali vecnú súvislosť s rozvodom manželstva (výzva na
vrátenie daru 25.000 Eur navrhovateľovi, kúpnu zmluvu z 21. 11. 2012 na nehnuteľnosť ). Skutočnosť,
že účastníci spolu nežijú od 3. mesiaca po svadbe ničím nesporovala.
Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov, keď manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia spolu
nežijú, nehospodária, pričom navrhovateľ už nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia súd
dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemôže už
plniť svoj účel a preto manželstvo účastníkov rozviedol. Súd má za to, že napriek nesúhlasu odporkyne
s rozvodom manželstva dôkazy, ktoré predložila odporkyňa taktiež preukazovali rozvrat v manželstve
aj skutočnosť že manželia spolu nežijú, dobrovoľne neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť ( návrhy
oboch účastníkov na určenie výživného počas trvania manželstva boli súdmi zamietnuté ). Za príčinu
rozvratu vzťahov medzi manželmi súd určil rozdielnosť pováh manželov prejavujúcou sa odlišnými
názormi na manželské spolužitie a fungovanie rodiny.
O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa, ktorá žiada, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom za zodpovedného za
rozpad manželstva určí navrhovateľa. Odvoláva sa na to, že súd pojednával a rozhodol vo veci v jej
neprítomnosti, pričom žiadala súd, aby vo veci nerozhodol bez jej vypočutia a osobnej účasti. Odporkyňa
ďalej nesúhlasí s dôvodmi a príčinou rozvodu manželstva, za ktoré súd určil rozdielnosť pováh manželov
prejavujúcou sa odlišnými názormi na manželské spolužitie a fungovanie rodiny. Odporkyňa tvrdí, že
príčinou rozvodu bola navrhovateľova nevera.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky
súdny poriadok ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že
ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať
naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. V súvislosti s vyriešením otázky, či v
prejednávanej veci došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je potrebné uviesť, že v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie
a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že súd nemá
povinnosť odročiť pojednávanie, ak o to účastník konania nepožiada z dôležitého dôvodu. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje
súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností,
ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma
predovšetkým z hľadiska relevancie skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného
dôležitého dôvodu. Posúdenie relevancie dôvodu, ktorým účastník namieta svoje ospravedlnenie
podlieha úvahe súdu, ktorý takéto ospravedlnenie skúma z pohľadu hodnovernosti, účelovosti, dopadu
neúčasti účastníka na riadne zistenie skutkového stavu a ďalších hľadísk. V konečnom dôsledku je však
na konajúcom súde, aby závažnosť účastníkom uvádzaných dôvodov posúdil, pretože, podľa § 119
O.s.p. môže súd pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje
s právnym názorom súdu prvého stupňa, že potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny svedčí o nemožnosti
dostaviť sa na pojednávaní maloletého, nie však odporkyne.
Ohľadom nesúhlasu odporkyne s dôvodmi a príčinou rozvodu manželstva, ako sú uvedené v odôvodnení
rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.



O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s §
151 ods. 1 O s. p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1314207145)

  1. 19. 11. 2014Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 44C/94/2014 z 19. 11. 2014potvrdené
  2. 12. 2. 2015Opravné uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 44C/94/2014 z 12. 2. 2015
  3. 16. 5. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/172/2015 z 16. 5. 2016 (toto rozhodnutie)