Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314208175 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314208175.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: M. R. - E., M. XXXX/XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, o zaplatenie 803,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/143/2014 - 42 zo dňa 29.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/143/2014 -42 zo dňa 29.09.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 188,68 eur s príslušenstvom v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 803,68 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtované daňovými dokladmi faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 50,15 eur s DPH, č. XXXXXXXXXX na sumu 84,43 eur s DPH, č. XXXXXXXXXX na sumu 74,10 eur s DPH, z ktorej si žalobca uplatnil sumu vo výške 54,10 eur a vyčíslenej zmluvnej pokuty. S poukazom na ust. § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1, 3 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko sa jednalo v danom konaní o drobný spor. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal preukázanú existenciu záväzkovo-obchodného vzťahu medzi účastníkmi podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. 3. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytované telekomunikačné služby a v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Mal za preukázané, že strany uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytovaní osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb dňa 12.05.2011, predmetom ktorej je dohoda zmluvných strán o poskytovaní zvýhodnených podmienok pri poskytovaní služieb a predaji, respektíve sprostredkovaní predaja koncových telekomunikačných zariadení zo strany poskytovateľa. Žalovaný ďalej uzatvoril s postupcom dňa 12.05.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby v rámci programu služieb 02 Moja firma s účastníckym číslom +XXXXXXXXXXXX. V odôvodnení špecifikoval jednotlivé faktúry, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby, upomienky a zmluvné pokuty v celkovej výške 803,68 eur. Nakoľko žalovaný neuhrádzal cenu za poskytované služby vyúčtované daňovými dokladmi riadne a včas, odstúpil poskytovateľ ku dňu 28.11.2011 od zmluvy o pripojení k službám vedeným pod referenčným číslom zákazníka XXXXXXXXXX písomným podaním zo dňa 29.10.2011, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 21.11.2011. 4. Uviedol, že zmluvná pokuta je upravená v §§ 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v §§ 300 až 302 Obchodného zákonníka, pričom obidva zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ustanovenie § 544 ods. 2 OZ na platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo určenie spôsobu jej určenia. 5. Poukázal na bod 2.2. Rámcovej zmluvy, podľa ktorého „účastník sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy neklesnú jeho platby za služby poskytované na základe zmluvy o pripojení uzavretých medzi zmluvnými stranami, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva pod čiastkou 25 eur bez DPH za každé celé zúčtovacie obdobie, pokiaľ ďalej v tejto zmluve nie je výslovne dohodnuté inak. ....“ 6. V článku 3 Rámcovej zmluvy sú stanovené prípady porušenia zmluvy: bod 3. 2. v prípade podstatného porušenia zmluvy podľa článku 3.1. písm. a) je poskytovateľ oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné porušenie podľa článku 3.1. písm. a) zmluvnú pokutu vo výške podľa tabuľky. Bod 3.3. v prípade podstatného porušenia zmluvy podľa článku 3.1. písm. b) je poskytovateľ oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné porušenie podľa článku 3.1. písm. b) zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur za každú SIM kartu, prostredníctvom ktorej k porušeniu došlo, a to aj opakovane. 7. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností“ (obsahujúce demonštratívny výpočet určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. 8. Vyslovil názor, že uvedená formulácia v bode 3.1. 4.2. neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti strany je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je len príkladný, tak ako je uvedené v slovnom spojení „najmä“. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. 9. Zdôraznil, že poskytovateľ odpojil žalovaného, ktorý neplatil cenu za poskytované služby, a teda nemohol splniť podmienku v zmysle ustanovenia 2.2. zmluvy, nemohol odoberať, využívať služby a z toho dôvodu žalobca nemôže požadovať zmluvnú pokutu podľa bodu 3.2. tabuľky, tak ako ju vyúčtoval vo faktúrach č. XXXXXXXXXX P. Č.. XXXXXXXXXX. V súvislosti so zmluvnou pokutou fakturovanou faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 570 eur súd prvej inštancie vyslovil predpoklad, že bola vyúčtovaná podľa článku 3.3. zmluvy. Určenie zmluvnej pokuty v tomto článku považoval za neurčité v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, pretože nie je presne stanovený spôsob, akým bude vypočítaná zmluvná pokuta. V tomto prípade žalobca nestanovil spôsob výpočtu výšky zmluvnej pokuty, na základe čoho postupoval, prečo požaduje 570 eur a nie 10 eur za porušenie povinnosti. Na základe uvedených skutočností nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. 10. O povinnosti platiť úroky z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V posudzovanom prípade vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu bol úspešný žalovaný, ktorému trovy konania nevznikli, preto mu ich súd ani v pomernej časti nepriznal. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Vyslovil názor, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným dojednaním, pretože povinnosť, ktorú zabezpečuje, je presne a dostatočne identifikovaná, pričom je výslovne uvedené, že porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúcej z čl. 3 bod 3.1. písm. c) Rámcovej zmluvy sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. 12. Uviedol, že podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ sa na platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo určenie spôsobu jej určenia. Bol toho názoru, že v danom prípade bol spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty uvedený v čl. 5 bod 5.2. Rámcovej zmluvy vzorcom Q = 330 eur + (2 x (D x M x 0,235), na základe ktorého možno jednoznačne určiť výšku zmluvnej pokuty. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy ním predložené a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že žalobca, resp. jeho právny zástupca nebol v uvedenom konaní vyzvaný na prípadnú špecifikáciu žalovanej sumy, a to ani v písomnej forme alebo ústne na pojednávaní, nakoľko v danej veci súd prvej inštancie nenariadil ústne pojednávanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 31.10.2014 žalobca doplnil odvolanie a opätovne uviedol, že suma 566,50 eur predstavuje zmluvnú pokutu uplatnenú právnym predchodcom žalobcu podľa čl. 5 bod 5.2. Rámcovej zmluvy. Poukázal na to, že v súlade s ustanoveniami čl. 2 bod 2.2. a čl. 4 bod 4.1. rámcovej zmluvy predstavuje zmluvná pokuta sumu v správnej výške 577,17 eur, teda jeho právny predchodca si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu v nižšej výške, ako bolo medzi zmluvnými stranami dojednané. 15. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 803,68 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zmluvnej pokuty, na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXX/X, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu so žalovaným v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, uzavretých dňa 12.05.2011. 18. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytované telekomunikačné služby považoval za dôvodný a v časti o zaplatenie sumy 188,68 eur s uplatnenými úrokmi z omeškania žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s odôvodnením, že formulácia v bode 3.1. 4.2. neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou a zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Ďalej vyslovil názor, že žalobca nemohol požadovať zmluvnú pokutu podľa bodu 3.2. tabuľky, tak ako ju vyúčtoval vo faktúre č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, nakoľko odpojil žalovaného z dôvodu neplatenia ceny za poskytované služby a ten následne nemohol aj keď svojím zavinením splniť podmienku v zmysle ustanovenia 2.2. rámcovej zmluvy. V súlade so zmluvnou pokutou uplatnenou vo výške 570 eur vyslovil predpoklad, že si ju žalobca vyúčtoval podľa ustanovenia článku 3.3., ktorý považoval za neurčité v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. 19. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych a neúplných skutkových záverov. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci len na základe listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko sa jednalo o drobný spor. Správne ustálil, že predložená zmluva o pripojení bola stranami uzavretá podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, správne vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobca má nárok na zaplatenie ceny za poskytované telekomunikačné služby. Odvolací súd však v súvislosti s touto časťou uplatneného nároku vytýka súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu v tejto časti právne neposúdil, neuviedol v zmysle ktorých ustanovení zákona a s poukazom na ktoré články zmluvy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za poskytované služby, ako aj za ktoré konkrétne obdobie s následnou špecifikáciou jednotlivých fakturovaných čiastok. 20. V súvislosti s nárokom žalobcu uplatneného z titulu zmluvnej pokuty odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozobral inštitút zmluvnej pokuty s poukazom na ustanovenia zákona §§ 540 až 545 Občianskeho zákonníka a §§ 300 až 302 Obchodného zákonníka. Dôvodná je však námietka žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Nie je dostatočne zrejmé, akými úvahami sa konajúci súd riadil pri vyhodnocovaní nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý posúdil za nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov. V prípade nejasností, v súvislosti s ktorým článkom zmluvy si žalobca uplatnil zmluvné pokuty fakturované v jednotlivých faktúrach, mal súd prvej inštancie vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby v tomto smere, a to buď písomne alebo mal nariadiť vo veci pojednávanie, aj keď sa jednalo o drobný spor, na ktorom by vykonal výsluch zástupcu žalobcu, z ktorého by bolo zrejmé, v zmysle ktorých článkov zmluvy si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, taktiež objasnil za porušenie ktorých povinností žalovaného, ako aj spôsob jej výpočtu a nie vychádzať len z predpokladu, že žalobca si časť zmluvnej pokuty vo výške 570 eur uplatnil podľa článku 3.3. zmluvy. Zo žiadneho listinného dôkazu, ktorými konajúci súd vykonal dokazovanie, tento záver nevyplýva. 21. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že konajúci súd nežiadal od žalobcu doplniť Všeobecné podmienky, na ktoré je odkaz v bode 3.1. 4.2., ktorého formuláciu v odôvodnení cituje a vyhodnocuje ako neurčitú. Odvolací súd s týmto záverom konajúceho súdu nesúhlasí a zdôrazňuje, že odkaz súdu na jednotlivé články zmluvy v súvislosti so zmluvnými pokutami fakturovanými citovanými faktúrami je predčasný a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. 22. Za týmto účelom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, na základe ktorých článkov zmluvy si uplatnil jednotlivé zmluvné pokuty v tej ktorej výške a preveriť aj správnosť ich výpočtu v nadväznosti na doplnenie a upresnenie tohto nároku v odvolaní a jeho písomnom doplnení. Ďalej súd prvej inštancie doplní svoje rozhodnutie a uvedie, z akých dôvodov zamietol žalobu aj v časti, ktorá prevyšuje zmluvné pokuty fakturované jednotlivými faktúrami, nakoľko ako je zrejmé z ich znenia, obsahujú aj iné fakturované položky, pričom súd nevysvetlil z akého dôvodu ich žalobcovi nepriznáva. Vo výroku svojho rozhodnutia použil výraz „vo zvyšku“, ale ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v akej konkrétnej časti súd žalobu zamieta a neobjasnil, z akého dôvodu zamietol žalobu v časti prevyšujúcej zmluvnú pokutu. Taktiež bude jeho úlohou doplniť právne posúdenie priznaného nároku v časti ceny za služby poskytnuté žalovanému. 23. Odvolací súd má za to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva účastníka konať pred súdom, v rámci ktorého má účastník konania právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s uplatneným nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie neuviedol, akou úvahou bol vedený k prijatiu záveru, v zmysle ktorých zmluvných ustanovení si žalobca tento nárok uplatnil, za týmto účelom nevykonal náležité dokazovanie, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto je potrebné ho doplniť. 25. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že nebol v uvedenom konaní vyzvaný na prípadnú špecifikáciu žalovanej sumy, a to ani v písomnej forme alebo ústne na pojednávaní, nakoľko v danej veci prvostupňový súd nenariadil ústne pojednávanie, odvolací súd dodáva, že nakoľko sa jedná o drobný spor, súd prvej inštancie takúto možnosť mal v zmysle § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania a mohol vyhlásiť rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Súd mal možnosť vychádzať zo žalobcom tvrdeného skutkového stavu na základe listinných dôkazov za podmienky, že ich považoval za natoľko nesporné a vierohodné, že nebude treba ich závery konfrontovať na pojednávaní, čo by inak bolo pravidlom pri tzv. zásade priamosti civilného procesu, podľa ktorej súd získava skutkové poznatky predovšetkým v rámci priebehu pojednávania, v opačnom prípade mal nariadiť pojednávanie a dokazovanie v potrebnom smere a rozsahu doplniť. 26. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platný od 01.07.2016 (ďalej len CSP), odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27. Podľa § 389 ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keďže procesným postupom súdu pri vykonaní dokazovania, keď súd prvej inštancie za účelom doplnenia skutkového stavu nenariadil pojednávanie, prípadne nevyzval žalobcu na doplnenie žaloby v zmysle § 43 ods. 1 a §§ 42 ods. 1, 3 a 79 ods. 1 O.s.p. znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci a opätovného rozhodnutia o nároku žalobcu. Odvolací súd ďalej pripomína, že účastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a úvahy o skutkových a právnych záveroch súdu musia byť ním zrozumiteľne odôvodnené. 29. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).