Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/373/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314210885 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314210885.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, J. proti odporcovi: Š. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, J., o zníženie vyživovacej povinnosti na dospelé dieťa a o protinávrhu na zvýšenie tejto vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.2.2015, č.k. 7C/142/2014-68, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch, ktorými navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu Š. T., nar. XX.X.XXXX sumu 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci bežného roku k rukám odporcu, počnúc dňom 1.9.2014 pod následkom exekúcie a povinnosť zaplatiť odporcovi zročné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 1.2.2015 vo výške 600 eur v mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom exekúcie, vo výroku o trovách konania o vzájomnom návrhu a vo výroku, ktorým deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.4.2011, č.k. 28C/42/2009-253 v časti výživného na v tom čase maloletého odporcu z r u š u j e a v e c sa v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. O vzájomnom návrhu odporcu na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu Š. T., nar. XX.X.XXXX sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci bežného roku k jeho rukám, počnúc dňom 1.9.2014 pod následkom exekúcie. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 1.2.2015 vo výške 600 eur povolil navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom exekúcie. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 28C 42/2009-253 zo dňa 21.4.2011 v časti výživného na v tom čase mal. Š. T., nar. XX.XX.XXXX. 1.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2 a § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej „Zákon o rodine„) a vecne vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na odporcu došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorý dňom 25.2.2011 prestal vykonávať živnostenské podnikanie. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava o príjmoch obchodnej spoločnosti Zlatý Slovák, s.r.o. z 19.12.2013 mal preukázané, že táto obchodná spoločnosť, ktorej konateľom je navrhovateľ, vykazovala straty na výsledku hospodárenia pred zdanením za roky 2011, 2012 a 2013. Preukázané mal aj to, že súdny exekútor I.. B. I., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28C/42/2009-253 zo dňa 21.4.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cop/15/2011-26, zo dňa 11.2.2011, vydal exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu povinného - navrhovateľa, za účelom exekúcie na uspokojenie pohľadávky výživného pre oprávnených, mal. Š. T., nar. XX.X.XXXX, mal. C. T., nar. X.X.XXXX a mal. P. T., nar. XX.X.XXXX, celkom vo výške 7.262,68 eur. Rovnako z príkazu na začatie exekúcie sp. zn. EX 947/2012, voči povinnému Ľ. T. mal súd prvej inštancie za preukázané, že súdny exekútor I.. B. I. vydal príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu spoločnosti Zlatý Slovák s.r.o. Z uvedeného bolo podľa prvoinštančného súdu zrejmé, že navrhovateľ už nedosahuje taký príjem ako v rozhodnom období vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 28C/42/2009-253 zo dňa 22.05.2008. Súd s poukazom na príjem navrhovateľa za prenájom priestorov autodielne na O. A. Č.. XXX v Bratislave, ktoré prenajíma firme 4SERVIS s.r.o. uviedol, že navrhovateľ nie je úplne bez finančného príjmu, navyše v podielovom spoluvlastníctve má spolu s matkou odporcu nehnuteľnosti v katastrálnom územní obce Y., v okrese Dunajská Streda, evidované na Liste vlastníctva č. XX, parc. č. XXX/X o výmere 294 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 407 m2, druh pozemku záhrady, parc. č. XXX/X o výmere 600 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré môže taktiež využívať po dohode s bývalou manželkou na podnikateľské účely, teda na prenájom nehnuteľností. Z Listu vlastníctva č. XXX zistil, že navrhovateľ má vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X o výmere 178 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/1 o výmere 410 m2, druh pozemku záhrady, rodinný dom súp. č. XXXX v J., mestská časť Rača, ktoré možno tiež dať čiastočne do prenájmu. Súd prvej inštancie uviedol, že do úvahy bral aj skutočnosť, že odporca od roku 2013 študuje na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, so štandardnou dĺžkou bakalárskeho štúdia 3 roky, s ktorým sú spojené zvýšené finančné náklady, pričom popri štúdiu príjem z brigádnickej činností nemá. Poznamenal, že keby aj mal, ten nemôže v žiadnom prípade nahrádzať výživné zo strany rodiča. Súd prvej inštancie mal zároveň preukázané, že matka odporcu je toho času zamestnaná v spoločnosti URBIA HOTELS, s.r.o., pričom jej celková čistá mzda za obdobie január až december 2013 bola vo výške 6.689,97 eur a za obdobie január až august 2014 vo výške 4.558,54 eur. 1.3. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z nevyhnutných bežných výdavkov odporcu ako študenta vysokej školy, ktorého jediným príjmom je súdom určené výživné, ďalej vychádzal z príjmu matky odporcu, po zohľadnení jej vyživovacej povinnosti k ďalším maloletým súrodencom odporcu zvereným jej do opatery a na druhej strane vychádzal z príjmu navrhovateľa zníženého v súvislosti s ukončením jeho živnostenského podnikania, zohľadniac jeho vyživovacie povinnosti voči maloletým súrodencom odporcu a jeho aktuálne majetkové pomery. Súd prvej inštancie uviedol, že do úvahy bral aj zákon o životnom minime, ktorý stanovuje výšku sumy životného minima pre dospelého aj pre plnoleté dieťa žijúce s dospelou osobou v spoločnej domácnosti. S prihliadnutím na proporcionalitu zmeny pomerov zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a vyhovel vzájomnému návrhu odporcu tak, že upravil výšku výživného na sumu 250 eur mesačne, ktorou je navrhovateľ povinný prispievať na odporcu vždy do 15-teho dňa v mesiaci bežného roka k jeho rukám, počnúc dňom 1.9.2014 s tým, že takto stanovené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam navrhovateľa platiť výživné. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 1.2.2015 vo výške 600 eur, povolil súd prvej inštancie odporcovi podľa § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur. 1.4. Tvrdenia navrhovateľa o zablokovaní vyplatenia dividend z predaja spoločnosti Zlatý Slovák s.r.o., o odňatí vodičského preukazu súdnym exekútorom i o tom, že toho času je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR a vzhľadom na vek 52 rokov bez šance na zamestnanie v autoservisoch, vyhodnotil prvoinštančný súd za právne irelevantné, pre jeho povinnosť prispievať na výživu plnoletého, riadne študujúceho dieťaťa. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej „ O.s.p.“) a náhradu trov konania odporcovi, ktorý sa výslovne ich náhrady vzdal, aj napriek jeho úspechu vo veci nepriznal. Rovnako postupoval i pri náhrade trov konania v časti vzájomného návrhu. 2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý po výzve súdu na jeho doplnenie uznesením zo dňa 6.5.2015, č.k. 7C 142/2014-77, toto odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a e/, v spojení s ust. § 205a ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, že postupom prvoinštančného súdu došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a uplatňovať svoje zákonné práva. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom poukázal na tvrdenia súdu uvedené na strane 4 rozsudku, teda že pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z písomného vyčíslenia aktuálnych výdavkov odporcu a z potvrdenia o príjme matky odporcu za január až december 2013. Zdôraznil, že uvedené dôkazy mu nikdy neboli doručené a nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, jediné dôkazy, ktoré mu doručil odporca bol výpis z obchodného registra spoločnosti Zlatý Slovák s.r.o., výpis z LV č. XX a č. XXX, kópia príkazu EX 947/2012, kópia webového sídla spoločností Zlatý Slovák s.r.o. a 4SERVIS s.r.o. Tieto skutočnosti neboli na žiadnom z nariadených pojednávaní ani prejednané a na list zo dňa 8.11.2014, doručený prvoinštančnému súdu vôbec nedostal odpoveď. 2.2. Navrhovateľ ďalej poukázal na stranu 7 rozsudku, kde je uvedené, že okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča a všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k jeho existenčným problémom. Konajúci súd sa s otázkou nedostatku finančných prostriedkov, ktorú navrhovateľ po celý čas tvrdil a preukázal ju aj písomnými dôkazmi vysporiadal tak, že nie je až tak dôležitá ako možnosti a predpokladané príjmy navrhovateľa, čím vybočil zo zákonom uvedenej úpravy, keď nedostatočne podrobne skúmal majetkové pomery a najmä finančné možnosti navrhovateľa. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v nehnuteľnosti na O. A. č. XXX v J. má trvalý pobyt, nezisťoval pomery prenájmu autoservisu spoločnosti 4SERVIS s.r.o., ktorá dala výpoveď z nájmu ku dňu 31.5.2015. Uvedené priestory sa mu ďalej prenajať nepodarilo nakoľko všetko ich vybavenie je vlastníctvom spoločnosti 4SERVIS s.r.o., ktoré si po uvoľnení priestoru zoberie. Vybavenie autoservisu, ktoré mal vo vlastníctve po zrušení živnostenského listu rozpredal za účelom vyplatenia dlhov z manželstva, podnikania a platenia výživného na deti. Uviedol, že tieto priestory autoservisu vlastní ako fyzická osoba, dal ich do prenájmu spoločnosti Zlatý Slovák s.r.o. a tá prenajala priestory spoločnosti 4SERVIS s.r.o.. Jeho jediným príjmom je príjem vo výške 650 eur mesačne, z prenájmu časti domu na O. A. Č.. XXX E. J., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Poukázal na to, že popri vyživovacej povinnosti na odporcu má vyživovaciu povinnosť na ďalšie dve maloleté deti, celkovo vo výške 210 eur a po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia by mal vyživovaciu povinnosť celkom vo výške 450 eur. Nakoľko ho súd zaviazal aj na úhradu zročného výživného vo výške 200 eur mesačne z jeho príjmu by mu nezostalo ani životné minimum, naopak bol by 50 eur v omeškaní s výživným. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považoval za nezákonné, bez riadne a podrobne zisteného skutkového stavu a bez doložených a riadne vykonaných dôkazov. V prípade, že by súdom určené výživné hradil, nebol by schopný splácať dlhy z podnikania ako aj z manželstva a nemal by priestor na rozvoj ďalších príjmov. 2.3. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré má v podielovom spoluvlastníctve s matkou odporcu v katastrálnom území Hviezdoslavov, evidované na LV č. 24 mal záujem prenajať, čo ale prekazila matka odporcu, ktorá s ním od rozvodu manželstva nekomunikuje a ak súd vo svojom rozhodnutí tvrdil, že by tieto mohol dať po dohode s bývalou manželkou do prenájmu, rovnako nedostatočne zistil skutkový stav. Do pozornosti dal, že cieľom súdu by nemalo byť zvyšovať vyživovaciu povinnosť bez podrobne a riadne zisteného skutkového stavu a najmä možností a schopností povinného. Súd prvej inštancie by ho svojim rozhodnutím vystavil stavu, kedy by nebol schopný svoju vyživovaciu povinnosť splniť a bola by veľká pravdepodobnosť, že by bol preto trestne stíhaný a odsúdený. V takom prípade by bola jeho možnosť platiť výživné na deti značne obmedzená. Doteraz platil výživné načas a ak by mu to finančná situácia dovolila, platil by vyššie výživné aj bez súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že je v záujme spoločnosti a najmä jeho detí, aby sa zvyšovala aj jeho životná úroveň, čo mu opäť zabezpečí priestor úspešne podnikať a následne aj prispievať vyššou čiastkou na výživu jeho detí. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie mu oproti rozhodnutiu zo dňa 21.4.2011, sp. zn. 28C/42/2009 zvýšil výživné o viac ako 90% a naopak jeho súčasné príjmy sú v porovnaní s vtedajšou situáciou cca o 60% nižšie. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok v časti výroku II, ktorým súd prvej inštancie vyhovel vzájomnému návrhu odporcu na úhradu výživného vo výške 250 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2014 a navrhovateľovi povolil zročné výživné vo výške 600 eur za obdobie od 01.09.2014 do 01.02.2015 splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, zotrvávajúc na svojom návrhu na zvýšenie výživného na sumu 250 eur. Poukázal na tvrdenie navrhovateľa o jeho celkovom hrubom mesačnom príjme vo výške 650 eur, z ktorého udržuje 3 nehnuteľnosti, užíva motorové vozidlo, hradí výživné, platí právnikov, dokončuje rozostavanú stavbu na O.Č. A.. Č.. XXX E. J. a v obci Y.. Uviedol, že ďalším jemu známym príjmom navrhovateľa je prenájom izieb v rodinnom dome v obci Y., prenájom neobytnej časti nehnuteľnosti na O. A.. Č.. XXX E. J., prenajatej do 31.5.2015 spoločnosti 4SERVIS s.r.o. za nájomné 1000 eur mesačne a v súčasnosti opäť prenajatej, príjem z činnosti spoločnosti Zlatý Slovák s.r.o., o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je už 4 roky stratová, z predaja majetku v BSM a z predaja nehnuteľnosti podľa toho ako uviedol do zápisnice o pojednávaní na OS Pezinok dňa 23.4.2015, vo veci vedenej pod sp.zn. 12P/52/2014. 4. Odvolací preskúmal vec v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je podané dôvodne. 5. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z., pričom nebol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 63 C.m.p.) ani odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa (§ 66 C.m.p.), len rozsahom podaného odvolania (§ 65 C.m.p.). 6.1. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 6.2. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.3. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6.4. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Jedným zo zákonných predpokladov pre poskytovanie výživného, ktorý sa uplatní u všetkých druhov vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov. Postup súdu v takomto prípade zakotvuje hypotéza ust. §78 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého je pri zmene pomerov možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom a ktorá súčasne predstavuje výnimku z rímsko - právnej zásady „clausula rebus sic stantibus“, teda z výhrady, že veci ostanú tak ako sú. 8. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči odporcovi, z pôvodne súdnym rozhodnutím určenej sumy 130 eur na sumu 100 eur mesačne, z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 28C/42/2009-253 zo dňa 21.4.2011 bolo jeho manželstvo rozvedené a v tom čase maloletý, t.č. plnoletý syn Š. T., nar. XX.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 130 eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky. V tom čase bol živnostníkom, prevádzkoval autoservis, ale podnikanie kvôli finančným problémom ukončil. Neskôr si založil Autoservis Zlatý Slovák s.r.o., kde pracuje dodnes, aby mohol splácať všetky dlhy, ktoré vznikli za manželstva a podnikania. V tejto ťažkej finančnej situácii nebol schopný riadne si plniť ani vyživovaciu povinnosť voči svojmu, t.č. plnoletému synovi, a na základe trestného rozkazu č.k.: 46T 45/2012 bol uznaný za vinného a odsúdený na 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov a súčasne mu bola uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné vo výške 1.960 eur. Túto peňažnú čiastku matke maloletých detí uhradil dňa 28.12.2013. V súčasnosti si vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi riadne plní, so synom sa ale nestretáva a nie sú v žiadnom kontakte. Jeho finančné možnosti sú v súčasnosti veľmi obmedzené, nakoľko má veľké dlhy, ktoré musí splácať. 9. Túto argumentáciu navrhovateľa ale odporca neprijal, čo odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 27.8.2011 určil navrhovateľovi riadnu vyživovaciu povinnosť voči nemu vo výške 130 eur, voči jeho bratom, C. T. vo výške 110 eur a P. T. vo výške 100 eur v čase, keď ešte odporca nebol plnoletý a bol študentom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej. Od roku 2011 táto peňažná čiastka nebola upravovaná, a vzhľadom na zvyšujúce sa ceny a náklady, ako aj skutočnosť že už nadobudol plnoletosť a zároveň sa stal študentom denného štúdia na STUBA FIIT v Bratislave, mu podstatne vzrástli náklady na štúdium a životné potreby. Uviedol, že v súčasnej dobe bývajú u strýka z jeho dobrej vôle a pod podmienkou, že doštuduje a ktorému matka prispieva na bývanie sumou 250 eur mesačne. Zdôraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa v riadnom termíne považuje za výnimočný stav, navrhovateľ zvykne meškať s platením výživného dva mesiace, aby si predĺžil termín a zároveň nebol trestne stíhaný a v čase jeho vyjadrenia bol dlžný celkom 1.820 eur na všetkých troch synov. Je voči nemu vedené exekučné konanie pod sp. zn. EX 947/2012 u súdneho exekútora I.. B. I.. Do pozornosti dal, že navrhovateľ má priestory (autodielňu) na O. A.. Č.. XXX E. J., ktoré prenajíma firme 4SERVIS s.r.o., obytnú časť prenajíma skupine cudzích ľudí z P., pričom trvalý pobyt tam má aj odporca a jeho bratia. Navrhovateľ má spolu s matkou odporcu nehnuteľnosť v obci Y., do ktorej odporca ale nemá prístup. V nehnuteľnosti sa nachádzajú štyri byty, každý s plochou 200 m2 a dielne o rozlohe 400 m2. Ich využitie má k dispozícii výlučne navrhovateľ a odporca sa domnieva, že ich tiež prenajíma a naviac z Obecného úradu Hviezdoslavov má informáciu, že navrhovateľ tam usporadúva zábavy. Spolu s vyjadrením podal odporca aj vzájomný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti, z pôvodnej sumy 130 eur na sumu 250 eur mesačne. 10.1. K navrhovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. (od 1.7.2016 § 191 C.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. (od 1.7.2016 § 191 až § 194 C.s.p.). 10.2.Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo vyjadrením koncentrácie občianskeho súdneho konania, prejavujúcej sa v možnosti strán sporu predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v civilnom konaní je ovládané prejednacou zásadou alebo zásadou formálnej pravdy, ktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia účastníka a dôkaznou povinnosťou podľa § 120 ods. 1 O.s.p. (teraz § 185 C.s.p.). Účastníci mali možnosť na dosiahnutie účelu konania pri plnení dôkaznej povinnosti predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých bolo nariadené pojednávanie, alebo najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vo veciach, v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje (§ 115a O.s.p.). Zákon uvedené procesné následky viazal na vedomosť účastníka o tejto procesnej povinnosti a preto ukladal súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť, ktorú bol povinný poskytnúť každému účastníkovi, vrátane účastníka zastúpeného v konaní právnym zástupcom. Preto bolo nevyhnutné, aby si súd prvej inštancie splnil poučovaciu povinnosť a to aj podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. kvalifikovane, na začiatku súdneho konania, v rámci jeho prípravy (viď ÚS 67/2002). Prípravou pojednávania podľa citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho konania (§ 82 ods. 1 O.s.p.) až do začatia pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. 10.3. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri príprave pojednávania nedodržal procesný postup podľa v čase jeho rozhodovania platného ust. § 114 ods. 2 O.s.p.. Predovšetkým si nesplnil obligatórnu poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci rozhodol bez dodržania zásady kontradiktórnosti súdneho procesu. Súd prvej inštancie po doručení návrhu navrhovateľa (dňa 13.2.2014) na zníženie výživného zo sumy 130 eur na sumu 100 eur (po jeho postúpení Okresnému súdu Bratislava III), vytýčil vo veci pojednávanie (na deň 30.5.2014), ktorého sa zúčastnili aj navrhovateľ aj odporca. Na pojednávaní súd skonštatoval doručenie vyjadrenia odporcu v jednom vyhotovení súdu, obsahujúce i vzájomný návrh na zvýšenie výživného na sumu 250 eur ako i nedodržanie zákonnej lehoty na prípravu pojednávania (§115 ods.2 O.s.p.) a odročil pojednávanie s tým, že uznesením uložil odporcovi povinnosť zaslať navrhovateľovi vzájomný návrh, navrhovateľovi uložil povinnosť k protinávrhu sa vyjadriť a obom stranám uložil povinnosť predložiť všetky listinné dôkazy, ktoré žiadajú v konaní vykonať. Odporca súdu zaslal Exekučný príkaz sp. zn. EX 947/2012 zo dňa 10.9.2014, internetový výpis z obchodného registra spoločnosti Zlatý Slovák, s.r.o., výpis z Listu vlastníctva č. XXX a č. XX, fotografiu nehnuteľnosti bez bližšieho označenia, potvrdenia o príjme matky odporcu, S. T. a reklamné internetové letáky o podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Na nasledujúcom pojednávaní, konanom dňa 10.10.2014, po oboznámení odstránenia vád vzájomného návrhu odporcu ako i návrhu navrhovateľa, prvoinštančný súd skonštatoval pripojenie spisu sp.zn. 28 C/42/2009 a ďalej to, že odporca dôkazné listiny zaslal súdu len v jednom vyhotovení, navrhovateľ rovnako len v jednom vyhotovení zaslal súdu doklad o svojom príjme za obdobie troch rokov, exekučný príkaz a oznámenie o ukončení živnosti a súdu dal k nahliadnutiu doklad o jeho evidencii na ÚPSVaR od 7.10.2014. Účastníkom súd uložil aby si listinné dôkazy predložené súdu vzájomne zaslali. Dňa 10.11.2014 doručil navrhovateľ súdu návrh na mimosúdnu dohodu, v ktorej uviedol, že oproti roku 2008 jeho príjem klesol, pretože zrušil živnosť, má zranenú ruku, preto nepracuje a autoservis dal do prenájmu, z ktorého plynie jeho jediný príjem. Súdny exekútor mu zablokoval vyplatenie dividend a ide mu predať spoločnosť Zlatý Slovák, s.r.o. a zablokovať vodičský preukaz. Odporcovi vytkol, že nemá doklady o jeho zvýšených nákladoch, o prospechu v škole. Uviedol, že odporca má trvalý pobyt na O. XXX E. J., kde môže bývať a učiť sa a súčasne ho požiadal, aby doložil výpis z banky na preukázanie, koľko mu prispieva matka, ktorá po rozvode odišla z finančnou hotovosťou, predala podiel na dome v Svätom Jure a nepožiadala o vyporiadanie BSM. Na pojednávanie odročené na deň 16.2.2015 sa napriek riadne doručenému predvolaniu dňa 15.12.2014, navrhovateľ bez ospravedlnenia nedostavil a súd preto pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. 10.4. Vychádzajúc z odvolacích námietok navrhovateľa v prejednávanej veci, sa odvolací súd v prvom rade zameral na odvolateľom namietanú existenciu procesných vád majúcich za následok odňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým strane sporu znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane jej procesné práva. Tu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdny proces je konfrontácia prebiehajúca prostredníctvom reči, protikladných tvrdení, kde proti sebe stojace strany musia mať v záujme spravodlivosti rovnakú príležitosť preukázať svoj nárok, t.zn. že každá strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale i možnosť zoznámiť sa s každým dokladom či pripomienkou, predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. Tam, kde jedna zo sporových strán nemá možnosť vyjadriť sa k obsahu a autenticite tvrdenia vzťahujúceho sa na jednu z podstatných skutkových okolností sporu, dochádza nielen k porušeniu zásady kontradiktórnosti súdneho procesu, zreteľnej predovšetkým v procesnom štádiu dokazovania ale aj k odňatiu možnosti konať pred súdom. Toto sa v celom svojom rozsahu vzťahuje aj na nesporové konanie. 10.5. Z uvedených postulátov vyplýva, že súdne rozhodnutie ako výsledok vykonaného dokazovania (ľubovoľným ale čo najvhodnejšie zvoleným dôkazným prostriedkom v závislosti od charakteru konania), môže potom následne vychádzať výlučne z výsledkov a dodržania tohto postupu. Súd prvej inštancie k záverom formulovaným v odôvodnení svojho rozhodnutia, založeného len na jeho vlastných úvahách a vyhodnotením len ním preferovaných listinných dôkazov, dospel bez vypočutia a konfrontácie účastníkov, vypočutia svedkov, zabezpečenia ďalších listinných dôkazov, teda bez vykonania elementárneho dokazovania. Nedodržaním prezentovaných regulí, usmerňujúcich procesný postup tak porušil pravo účastníkov, aby ich vec bola prejednaná verejne a v ich prítomnosti, (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez ich prítomnosti, ale tak, že súd bol povinný účastníkom poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedeným nesprávnym procesným postupom tak súd prvej inštancie znemožnil účastníkom konania relevantným spôsobom vykonávať svoje procesné práva a konať pred súdom, čo malo súčasne za následok porušenie ich ústavného práva na spravodlivý súdny proces. 11. Vzhľadom k odvolacím argumentom navrhovateľa, vzťahujúcim sa k napadnutej časti rozhodnutia , v nadväznosti na vyššie uvedené procesné pochybenie, neodstrániteľné odvolacím súdom, musel tento bez meritórneho preskúmania veci rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu , t.j. vo výrokoch , ktorými navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu Š. T.T., L.. XX.X.XXXX sumu 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci bežného roku k rukám odporcu , počnúc dňom 1.9.2014 pod následkom exekúcie a povinnosť zaplatiť odporcovi zročné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 1.2.2015 vo výške 600 eur v mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom exekúcie , v závislom výroku o trovách konania o vzájomnom návrhu a vo výroku, ktorým deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.4.2011, č.k. 28C/42/2009-253 v časti výživného na v tom čase maloletého odporcu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude pri rešpektovaní kogentných procesných ustanovení Civilného mimosporového poriadku subsidiárne v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku odstrániť vytýkané procesné pochybenia, vec opätovne prejednať a v novom rozhodnutí sa náležite vysporiadať so všetkými v konaní nastolenými otázkami majúcimi podstatný význam pre rozhodnutie o zostávajúcom predmete konania, t.j. o návrhu odporcu na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vzťahu k vykonaným skutkovým zisteniam a príslušnej hmotnoprávnej úprave vzťahujúcej sa na prejednávaný prípad vykonané dokazovanie vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, opätovne o celej veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 218 C.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie dôkazy ( vzhľadom k nesporovému charakteru konania, v ktorom súd postupuje z úradnej povinnosti a nie je v ňom viazaný návrhmi účastníkov) a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia, nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a aj tým, ako má vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 12. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie okrem rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania, rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1, 3 C.s.p.). 13. Nakoľko o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. a zák. č. 161/2015 Z. z. uvádza, že vo svojom uznesení pojem daný terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok „súd prvého stupňa“ nahradil pojmom „súd prvej inštancie, “ tak ako ho zaviedli oba hore označené procesné predpisy. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).