KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava25. 4. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/164/2015 z 25. 4. 2016

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2016, sp. zn. 11CoP/164/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1314211981.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/164/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314211981
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314211981.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloletú F.X. L., X.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec dieťa rodičov: matka - P. L.,
X.. XX.XX.XXXX, L. S. XX, XXX XX H., zastúpená AK STANĚK VETRÁK & PARTNERI, so sídlom
Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, a otec - E. L., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XX, XXX XX A. J. G., zastúpený
JUDr. Helenou Brngálovou, advokátkou, so sídlom Úprkova 34, 811 04 Bratislava, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletej na čas do rozvodu manželstva , na odvolanie matky proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III., č.k. 38P 207/2014-116 zo dňa 11.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletej F. L., X.. XX.XX.XXXX sumou XXX Eur mesačne od 21.05.2014, z toho čiastku XXX Eur
mesačne je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15 dňa v mesiaci vopred a čiastku
XXX Eur mesačne na tvorbu úspor je otec povinný zasielať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred na peňažný
účet maloletej.

Matka je povinná za účelom tvorby úspor zriadiť peňažný účet v prospech maloletej F. L., X..
XX.XX.XXXX, vedený na jej meno s dobou vinkulácie ku dňu nadobudnutia plnoletosti maloletej a jeho
číslo oznámiť otcovi v lehote 3 dní od doručenia tohto rozsudku.
V časti vyčíslenia zročného výživného a určenia jeho splatnosti sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u
š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zveril maloletú F. L., X.. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva do osobnej
starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otca
zaviazal platiť na výživu maloletej sumou XXX Eur mesačne titulom bežného výživného a sumou XX
Eur mesačne titulom tvorby úspor s tým, že bežné výživné na maloletú je otec povinný platiť vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.12.2014 a výživné na tvorbu úspor je
povinný uhrádzať na osobitný účet maloletej, ktorý v jej prospech zriadi matka do 5 dní od právoplatnosti
rozsudku. Upravil styk otca s maloletou každý utorok a štvrtok v mesiaci v čase od 16,00 hod do 18,00
hod, každý párny týždeň v sobotu od 09,00 hod do 12,00 hod a v nedeľu od 16,00 hod do 18,00 hod. s
tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletú
na styk riadne pripraviť a určil, že počas prvých troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
bude styk prebiehať za prítomnosti matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.



Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1,
§75 ods. 1, §76 ods.1, Zák. o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, ukončením spolužitia rodičov maloletej, ktorí sa na
ďalšej starostlivosti o maloletú nevedia dohodnúť. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, v
zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď nezistil žiadne negatíva týkajúce sa
matkinej výchovnej spôsobilosti a určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja
rodičia. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine.
Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej v konaní preukázaných, ako
aj zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov. S prihliadnutím na výšku príjmu otca a jeho
možnosti dospel k záveru, že sú splnené podmienky na aplikovanie ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a
uložil otcovi povinnosť prispievať maloletej aj na tvorbu úspor na bankový účet matkou na to zriadený.
Pri určení výšky bežného výživného prihliadal na vek maloletej a jej zdravotný stav, ktorý si vyžaduje
zvýšené náklady na stravovanie a na celodennú osobnú starostlivosť matky o maloletú. Styk otca s
maloletou upravil v zmysle § 25 ods. 2 Zák. o rodine, čiastočne vychádzajúc z úpravy určenej nariadeným
predbežným opatrením, pri ktorej zohľadnil skutočnosť, že otec napriek nariadenému predbežnému
opatreniu styk s maloletou nevyužíval a s maloletou sa nekontaktoval čo spôsobilo, že maloletá si od
prítomnosti otca vzhľadom k svojmu veku odvykla, pričom je potrebné tento vzťah opätovne obnoviť
a následne rozvíjať. Z uvedeného dôvodu pristúpil k úprave styku otca s maloletou bez nočného
prespávania a počas prvých troch mesiacov za prítomnosti matky. Do pozornosti matky maloletej dal,
že jej úlohou pri realizácii styku otca s maloletou bude tejto realizácii všemožne napomáhať tak, aby sa
vzťahy medzi otcom a maloletou obnovili a rozvíjali, bez negatívneho ovplyvňovania maloletej vo vzťahu
k otcovi. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka maloletej
vo výroku o výživnom a vo výroku, ktorým súd povolil prítomnosť matky pri styku otca s maloletou
počas prvých 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odvolaciemu súd navrhla rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a otcovi určiť povinnosť na tvorbu úspor maloletej prispievať mesačne
sumou XXX Eur a určiť otcovi povinnosť platiť výživné počnúc dňom 01.02.2014, kedy na jeho podnet
opustila spoločnú domácnosť. Nestotožnila sa s priznanou výškou výživného určeného na úspory, so
zreteľom na preukázaný vysoký príjem otca, jeho možnosti a schopnosti a jeho majetkové pomery.
Zdôraznila, že otec maloletej je v obchodnej spoločnosti P. , C..R.. zamestnaný ako výkonný riaditeľ, v
ktorej je súčasne aj členom predstavenstva, pričom mu zamestnávateľ koncom roka vypláca titulom jeho
funkcie vysoké odmeny, ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal a uspokojil sa s tvrdením
otca o jeho bežnom príjme cca XXXX Eur netto mesačne. Namietala tvrdenia otca o jeho prispievaní
svojej matke ( ktorá poberá starobný dôchodok ) vo výške XXX Eur mesačne na jej životné náklady, o
čom nepredložil súdu jediný dôkaz. Namietala určenie počiatku vyživovacej povinnosti od 01.12.2014,
ktorý sú žiadnym spôsobom neodôvodnil. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného
spätne považovala skutočnosť, že po opustení spoločnej domácnosti mala problémy s hľadaním si
nového ubytovania a pri starostlivosti o maloleté deti nemala možnosť hneď návrh na určenie výživného
podať. Uviedla, že otec začal platiť výživné až po podaní jej návrhu v máji 2015, avšak podľa svojej
ľubovôle. Má za to, že je potrebné, aby súd otca zaviazal rozdiel na výživnom doplatiť. S poukazom
na zdravotný stav maloletej, ktorá trpí na kožnú formu mastocytózy, ktorej spúšťačmi sú najmä stres,
choroby a letné mesiace, s prihliadnutím na fakt, že otec napriek nariadenému predbežnému opatreniu
styk s maloletou nerealizoval, a citovú naviazanosť maloletej na jej osobu, odvolaciemu súdu navrhla
upraviť styk otca s maloletou bez jej prítomnosti až po dosiahnutí 3 roku veku maloletej.

Otec s odvolaním matky nesúhlasil, stotožniac sa so závermi súdu prvého stupňa. Čo sa týka výživného
túto výšku považoval vzhľadom na svoje v konaní preukázané príjmy a výdavky a potreby maloletej za
adekvátnu. Nesúhlasil s tvrdením matky v súvislosti s jeho príjmom, keď matka uvádza vždy iné, ničím
nepodložené sumy, ktoré majú byť podkladom v konaní pre určenie výživného na maloletú, alebo v
konaní o určenie výživného na manželku. Poukázal na zlý zdravotný stav svojej matky z dôvodu ktorého,
aj napriek jej dôchodku (XXX,XX Eur mesačne ), jej prispieva sumou XXX Eur mesačne. Tvrdil, že
matka zamlčala skutočnosti týkajúce sa predaja jej rodinného domu v X. Y., ku ktorému došlo ešte pred
uzavretím ich manželstva. Namietal tvrdenia matky o zlom zdravotnom stave maloletej a mal za to, že
z lekárskych správ vyplýva, že zdravotný stav maloletej nie je až taký akútny, ako matka v súvislosti
so stanovením výživného veľmi farbisto uvádza. Uviedol, že matka tento argument zámerne účelovo
zveličuje, len aby zdramatizovala celkovú situáciu okolo maloletej v súvislosti s výškou výživného a
úpravou styku. K odvolaniu matky, týkajúceho sa určenia počiatku jeho vyživovacej povinnosti uviedol,



že argumentácia matky sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach. Uviedol, že matka opustila spoločnú
domácnosť plánovane, dobrovoľne a nie na jeho podnet, ako v konaní uvádza. Byt do ktorého sa
rozhodla presťahovať bola obzrieť ešte niekoľko týždňov pred jej odchodom, o čom svedčí ich mailová
komunikácia. Nakoľko mu matka nebola ochotná dať po svojom odchode číslo svojho bankového účtu,
výživné na maloletú od neho spočiatku prijímala v hotovosti. Výšku výživného stanovenú súdom prvého
stupňa na úspory považoval za objektívnu s tým, že trvá na kontrole úspor maloletej a ich prípadných
výdajov. Namietal tvrdenia matky o jeho nezáujme o dcéru a nerealizovaní jeho styku s maloletou
na základe predbežného opatrenia, proti ktorému matka podala odvolanie. Zdôraznil, že stretávania
sa s maloletou Kristínou a podiel na jej výchove je a bude vždy jeho životnou prioritou. Požiadavku
matky v súvislosti s jej prítomnosťou pri styku do 3 roku veku života maloletej považoval za absolútne
bezdôvodnú, ničím nepodloženú a nesprávnu. Je v záujme maloletej, aby si s maloletou mohol budovať
osobný kontakt a to pri nerušenom stretávaní sa ňou bez prítomnosti matky.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o výživnom
a úprave styku otca s maloletou podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156
ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné vo vzťahu k výroku rozsudku o
výške výživného a určení počiatku vzniku vyživovacej povinnosti otca. Odvolanie matky vo vzťahu k
výroku rozsudku, ktorým bola určená jej prítomnosť pri styku otca s maloletou v dobe 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o výživnom, treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom
upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní
posudzuje vždy samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním
vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ( bývanie, strava,
ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod. ), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa
o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. Pri určení výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča.

V zmysle súčasnej právnej úpravy možno za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa považovať okrem
výživného i tvorbu úspor, pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.
Súd s cieľom rozlíšenia sumy úspor od bežného výživného vo výroku rozhodnutia presne určí sumu
bežného výživného na dieťa, ktorú povinný rodič poukazuje k rukám rodiča, ktorý má maloleté dieťa
v osobnej starostlivosti, a čiastku výživného určenú na tvorbu úspor dieťaťa, ktorú bude povinný rodič
poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný v prospech dieťaťa v stanovenej lehote
zriadiť rodič, ktorý má toto dieťa v osobnej starostlivosti. Zároveň je tento povinný oznámiť povinnému
rodičovi banku a číslo účtu dieťaťa. Z predmetných úspor, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve maloletého
dieťaťa, môže dieťa v budúcnosti po nadobudnutí plnoletosti čerpať napr. pri zabezpečovaní bytovej
otázky, pri ďalšom vzdelávaní, sporení a pod.. Pred nadobudnutím plnoletosti dieťaťa s takýmto účtom
je možné nakladať len po odsúhlasení súdom.

V danom prejednávanom prípade správne postupoval súd prvého stupňa, keď zaviazal otca k povinnosti
platiť na maloletú bežné výživné vo výške XXX Eur mesačne, ktoré zodpovedá kritériám zákonných
ustanovení citovanými v napadnutom rozsudku v § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a súčasne
pri preukázaní splnenia podmienok § 63 ods. 3 Zákona o rodine určil aj výživné na tvorbu úspor maloletej.
Tým, že výška výživného určeného na úspory sa odvíja od majetkových pomerov povinného rodiča a
jeho celkovej životnej úrovne, odvolací súd po vyhodnotení celkovej dôkaznej situácie v danom prípade
dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že určené výživné na úspory v sume 50 Eur mesačne
toto kritérium uvedené v ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine nespĺňa. Vychádzajúc z uvedeného zákonného
ustanovenia, berúc do úvahy príjem otca, jeho majetkové pomery a v konaní zistenú jeho životnú úroveň
aj s poukazom na ním prezentované jeho nadštandardné výdavky, ako aj na nepreukázanú dôvodnosť
uvádzanej vysokej finančnej výpomoci pre svoju matku vo výške XXX Eur mesačne, odvolací súd za
primerané výživné, určené na tvorbu úspor pre maloletú, považoval sumu XXX Eur mesačne.
S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného
určeného na úspory podľa § 220 O.s.p. zmenil a túto určil vo výške XXX Eur mesačne. Vzhľadom na



predbežnú vykonateľnosť výroku o výživnom odvolací súd zmenil výrok o výživnom aj v časti uloženia
povinnosti matke zriediť v prospech maloletej bankový účet za účelom tvorby úspor. Odvolací súd
súčasne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vzniku vyživovacej povinnosti otca, a to
určením od podania návrhu matky na súd, t.j. od 21.05.2014, vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine,
majúc za preukázané, že od podania návrhu matky na súd rodičia nevedú spoločnú domácnosť, otec na
výživu maloletej neprispieval v dostatočnej miere. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa , ktorý bez odôvodnenia určenia doby počiatku vzniku vyživovacej povinnosti otca,
túto stanovil od 01.12.2014. Keďže sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezaoberal určením zročného
výživného na maloletú a pre jeho posúdenie a vyčíslenie nevykonal náležité dokazovanie, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyčíslenia zročného výživného a určenia jeho splatnosti podľa §
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude z výsluchu rodičov a predložených dokladov, pri určenej výške bežného
výživného XXX Eur mesačne a výživného určeného za účelom tvorby úspor XXX Eur mesačne od
21.05.2014, po započítaní už zaplateného výživného, či vecného plnenia zo strany otca ustáliť a vyčísliť
výšku zročného výživného.

Pokiaľ sa matka domáhala určenia výživného od 01.02.2014, t.j. spätne od podania návrhu, jej odvolanie
v tejto časti odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné keď po náležitom zhodnotení okolností daného
prípadu usúdil, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine nie
sú dané. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť skutočnosť, že oprávnený nemohol proti
povinnému podať návrh na určenie výživného, keďže nevedel, kde sa tento zdržiava, prípadne mu to
neumožňoval zdravotný stav, alebo iná závažná prekážka. Matkou uvádzané skutočnosti, ktoré jej mali
brániť podať návrh skôr (jej sťahovanie sa zo spoločnej domácnosti do vopred vybratého prenajatého
bytu, či starostlivosť o deti), za dôvody hodné osobitného zreteľa bez ďalšieho, podľa názoru odvolacieho
súdu považovať nemožno.

Pokiaľ ide o odvolanie matky proti výroku o úprave styku otca s maloletou, toto odvolací súd posúdil
ako nedôvodné. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletou,
v časti určenia jeho rozsahu, aj určenia doby prítomnosti matky pri styku považuje za vecne správny.
Súdom prvého stupňa určený styk vzhľadom na vek maloletej, citový vzťah medzi maloletou a otcom
je aj podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na oboch rodičov,
zvlášť za situácie, ak sa otec dožaduje svojho práva podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletú.
Dôvody uvedené v odvolaní matky, ktoré naviac otec vo vyjadrení k odvolaniu matky spochybnil, nie
sú v rozsahu, ktorý by si vyžadoval novú úpravu styku otca s maloletou v zmysle požiadavky matky
uvedenej v jej odvolaní. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že rodičovské
práva a povinnosti sú povinní vykonávať v prvom rade v záujme maloletého dieťaťa a pokiaľ chcú, aby
ich spoločné dieťa vyrastalo v zdravom, šťastnom, harmonickom prostredí, na ktoré má dieťa právo,
nemali by do vzťahu rodičovského prenášať nezhody z partnerského vzťahu, ale výlučne sledovať len
záujem maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o úprave styku otca s maloletou podľa § 219 ods. O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1314211981)

  1. 11. 12. 2014Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 38P/207/2014 z 11. 12. 2014zrušené
  2. 25. 4. 2016Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/164/2015 z 25. 4. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 16. 3. 2017Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 38P/207/2014 z 16. 3. 2017