Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/73/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314212054 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314212054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: GENERIX, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, zastúpeného advokátom: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenia metal s. r. o., so sídlom Lesná 556/A, 900 42 Miloslavov, IČO: 44 304 684, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 734,69 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/144/2014-39 zo dňa 03.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/144/2014-39 zo dňa 03.11.2014 p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom sp. zn. 26Cb/144/2014-39 zo dňa 03.11.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava III zamietol žalobný návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 734,69 EUR s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal. 2. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2014, domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 734,69 EUR s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny od 28.04.2012 do zaplatenia. Svoj návrh žalobca dôvodil tým, že právny predchodca žalobcu dodal právnemu predchodcovi žalovaného tovar, ktorý tovar vyúčtoval faktúrou znejúcou na sumu istiny a táto faktúra nebola uhradená v termíne splatnosti. Omeškanie datoval žalobca od prvého dňa po splatnosti faktúry č. 2028018, ktorá bola splatná dňa 27.04.2012 a uplatňoval si zákonnú sadzbu úroku z omeškania. Žalobca svoj návrh dôvodil tým, že právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., IČO: 34 142 941 so sídlom Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, je pôvodným veriteľom, ktorý dodával tovar spoločnosti PHARMACORP s.r.o., so sídlom Mýtna 9, 811 05 Bratislava, pričom tovarom mal byť zdravotnícky materiál pre lekáreň. Právny predchodca žalovaného je spoločnosť PHARMACORP s.r.o., ktorá mala uvedený tovar odoberať. Žalobca poukázal na to, že odberateľ tovaru - právny predchodca žalovaného mal dodaný tovar právnemu predchodcovi žalobcu, uhrádzať na základe vystavenej faktúry. Žalobca uviedol, že tovar bol právnym predchodcom žalovaného prevzatý a nebol v termíne splatnosti riadne uhradený. Žalobca poukázal na zánik spoločnosti PHARMACORP s.r.o. a to spôsobom zlúčenia so spoločnosťou žalovaného a teda žalovaný, ako právny nástupca vstúpil týmto zlúčením do práv a povinností svojho právneho predchodcu. Žalobca tiež poukázal na prevod pohľadávky, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.06.2013, ktorou pôvodný veriteľ ako postupca, previedol na žalobcu ako postupníka pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca poukázal na oznámenie o postúpení, ktoré zaslal žalobca žalovanému a informoval ho o tejto skutočnosti. Z uvedeného žalobca dedukoval, že žalobca je veriteľom žalovaného v dôsledku dodania tovaru pôvodným veriteľom pôvodnému dlžníkovi, ktorý tovar uhradený nebol a tiež v dôsledku právnych skutočností prevodu práv na strane veriteľa a prechodu práv na strane dlžníka. Okrem istiny a zákonného úroku z omeškania sa žalobca domáhal náhrady trov konania vo výške 44 EUR, ako uhradený poplatok za súdne konanie a tiež náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 EUR, ako dva úkony právnej služby po 51,45 EUR plus 2 x režijný paušál po 8,04 EUR. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi: faktúra č. 2028018 na sumu 734,69 EUR vystavená dodávateľom: PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., fakturačné údaje odberateľa: PHARMACORP s.r.o., IČO: 35 710 144, Mýtna 9, 811 05 Bratislava, IČ DPH: S. a dodacia adresa: Lekáreň na Mýtnej, Mýtna 9, 811 05 Bratislava. Faktúra bola podpísaná a opečiatkovaná dodávateľom - vystaviteľom faktúry. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu prvej inštancie tiež predložil písomný dôkaz - Oznámenie o postúpení pohľadávok medzi postupcom PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., postupníkom GENERIX a.s., pričom toto oznámenie ako sa v listinnom dôkaze uvádza je prílohou č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2013. Oznámením, ktoré bolo adresované žalovanému ako právnemu nástupcovi pôvodného dlžníka, vyzýva postupca aby ohľadne dlžných pohľadávok ktoré v oznámení vymenúva, komunikoval dlžník už výhradne s postupníkom a tiež aby úhrady smeroval tomuto subjektu, ktorý je oprávneným z titulu postúpenia. Žalobca tiež súdu predložil doklad - podací lístok odosielateľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s. adresátovi Slovenia Metal s.r.o., ku ktorému uviedol že sa jedná o dôkaz o zaslaní Oznámenia o postúpení dlžníkovi. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo medzi pôvodným dlžníkom a žalovaným, žalobca súdu predložil úplný výpis z obchodného registra, z ktorého vyplýva že spoločnosť Slovenia metal s.r.o. je právnym nástupcom pôvodného dlžníka v dôsledku zlúčenia. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Na pojednávaní dňa 03.11.2014 súd prvej inštancie vyniesol vo veci rozsudok, ktorým návrh žalobcu zamietol v plnom rozsahu a žalovanému náhradu trov nepriznal. 4. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu za nepreukázaný, pričom toto rozhodnutie a právny názor argumentoval neunesením dôkazného bremena žalobcom ohľadne samotného vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Súd argumentoval tým, že žalobca k svojmu návrhu súdu dodal len faktúru č. 2028018 na sumu 734,69 EUR, ktorá síce je daňovým a účtovným dokladom, avšak z hľadiska právneho a procesného, nepreukazuje vznik záväzkovoprávneho vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. Súd prvej inštancie žalobcovi vytkol, že k faktúre nebol pripojený expedičný list, ktorý by preukázal skutočné splnenie dodania tvaru, tak ako to uvádza faktúra, teda na miesto dodania lekáreň Mýtna v dňoch 20.02.2012 a 21.02.2012. Súd poukázal na obvyklú prax pri dodaní tovaru v mieste odberateľa, ktorou je odsúhlasenie a potvrdenie prijatia tovaru objednávateľom. Tým, že žalobca k svojmu návrhu nepredložil ani expedičné listy, ani iným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že žalovanému dodal tovar tvrdený vo faktúre. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vzťah medzi bremenom tvrdenia a bremenom dôkazným prostredníctvom rozhodnutia NSSR č. 4Cdo285/2008. Tieto dva procesné inštitúty, ktoré musí sporová strana využiť, aby preukázala svoj nárok, spolu súvisia a bez dôkazu o tvrdení, že žalobca dodal tovar, ktorý žalovaný neuhradil, nie je možné žalovaný nárok priznať, len na základe predloženej faktúry. Súd prvej inštancie uviedol v závere rozhodnutia, že faktúra sama o sebe je len daňovým a účtovným dokladom, ktorá bez jej potvrdenia odberateľom o prijatí tovaru, alebo bez potvrdených expedičných listov, nepreukazuje vznik záväzkovo právneho vzťahu. Súd prvej inštancie na základe uvedenej argumentácie nemohol nárok žalobcovi priznať a z daného dôvodu ho zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o tých rozhodoval súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP, teda bolo možné tieto trovy priznať žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Nakoľko žalovaný v konaní nevykonal žiaden procesný úkon, súd mu trovy nepriznal, nakoľko tomuto účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli. 5. Žalobca podal dňa 12.12.2014 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP a teda, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ako druhý odvolací dôvod uviedol žalobca dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP a teda že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil faktúru, keď tomuto dokladu neprisúdil váhu preukázania vzniku záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa názoru žalobcu, faktúra bola dostatočným dôkazom o vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy na strane žalobcu a povinnosti žalovaného na druhej strane, čo podľa názoru žalobcu preukazoval aj fakt, že o pôvodnom návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v tejto veci, súd prvej inštancie rozhodol kladne. To znamená že súd prvej inštancie najprv posúdil nárok žalobcu ako preukázaný, keď vydal platobný rozkaz, avšak následne bol tento platobný rozkaz zrušený, avšak nie z dôvodu nepreukázania nároku žalobcom, ale len pre procesnú prekážku a to neúspešnosť doručenia druhej sporovej strane. Žalobca namietal, že napriek absencii zmeny v skutkovom stave pri vydávaní platobného rozkazu a pri vynášaní rozsudku súdom prvej inštancie, tento súd najprv v návrhu vyhovel, keď platobný rozkaz vydal a následne návrh žalobcu v rozsudku zamietol. Žalobca tiež vytkol súdu, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, o ktorú okrem iného oprel svoje rozhodnutie súd, nie je aplikovateľná na predmet sporu, keďže rozoberá len vzťah medzi bremenom tvrdenia a bremenom dôkazným. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie vo veci nepreukázanosti faktúry o vzniku záväzkovo právneho vzťahu sporových strán a tiež zdôraznil, že pokiaľ by súd žalobcu vyzval na predloženie iného dokladu, ktorým by podporil svoje tvrdenia, žalobca by tak učinil. Žalobca uviedol že vychádzal z aplikačnej praxe súdov a z presvedčenia, že samotná faktúra je dostatočne preukazným prostriedkom pre nárok žalobcu a teda k návrhu predložil len tento doklad. Žalobca žiadal s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na opätovné konanie. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 01.07.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 9. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne keď voči dôkazu predloženého na preukázanie tvrdeného nároku žalobcom, teda k faktúre, zaujal postoj taký, že tento doklad nepreukázal platné uzatvorenie záväzkovoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami. Odvolací súd dodáva, že faktúra síce znela na žalovanú sumu a v časti údajov uvádza dodávateľa a odberateľa tovaru, ktorí sú súladní s tvrdeniami žalobcu, avšak tento doklad bol opatrený výhradne podpisom vystaviteľa. Takýto doklad sám o sebe nemôže mať dôkaznú silu, ktorá by preukázala nárok žalobcu. V prípade že by bola aspoň potvrdená prijímateľom tovaru, mohol by súd uvažovať o vzniku záväzkového vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. K názoru žalobcu, ktorý v odvolaní prezentoval tento doklad ako nepochybný dôkaz o existencii svojho nároku, odvolací súd uvádza, že takýto doklad sám o sebe nepreukazuje ani vznik dohody medzi odberateľom a dodávateľom o nákupe tovaru a už vôbec nepreukazuje splnenie povinnosti dodávateľa. Pokiaľ sa žalobca stretol v právnej kultúre alebo v aplikačnej praxi súdov s tým, že len na základe obdobnej faktúry, mu súd nárok priznal, tak ako sa v odvolaní vyjadril, odvolací súd k tomuto uvádza, že takáto aplikačná prax súdov, pokiaľ existuje, nie je správna a nie je v súlade so zákonom. Žalobca navyše nekonkretizoval aplikačnú prax súdov, teda neuviedol konkrétne konania, s ktorými porovnával tento spor. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie ho nevyzýval na doloženie preukázania dodania tovaru, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal povinnosť sporovú stranu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam, a ktoré majú byť na jeho prospech, nakoľko súd by takto konal v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a v rozpore so zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Predmet sporu, ktorý sa v tomto konaní prejednáva je ovládaný zásadou kontradiktórnosti a teda súd nemá vyzývať a motivovať strany aby predkladali dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Táto zásada neplatí len pre sporové konania podľa CSP, avšak platila aj v čase účinnosti OSP, teda v čase konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie neviedol konanie ex offo, teda nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy. Pokiaľ teda sporová strana nepredniesla dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo, vyzývať ju na doplnenie dokazovania a teda pomáhať jednej zo sporových strán. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu zo strany súdu, tak ako tomu je v konaniach ex offo, respektíve v nesporových konaniach podľa Civilného nesporového poriadku č. 161/2015 Z.z. Skutočnosť že súd najprv návrhu žalobcu vyhovel, keď vydal platobný rozkaz spočíva v tom, že platobný rozkaz ako forma skráteného konania je založená na princípe, ktorý jednak vyžaduje aktivitu opačnej procesnej strany a najmä spočíva v obmedzenom rozsahu dokazovania. To znamená, že v platobnom rozkaze sa tvrdenia nedokazujú v takom rozsahu ako v klasickom konaní končiacom sa rozsudkom. Súdu, ktorý vydáva platobný rozkaz stačí, ak je nárok aspoň do určitej miery osvedčený a vydá platobný rozkaz, ktorý sa však zrušuje, ak žalovaný preukáže iniciatívu, využije opravný prostriedok a vyvráti tvrdený nárok žalobcu. Vydanie platobného rozkazu neznamená, že po nariadení pojednávania bude automaticky nárok žalobcovi priznaný. Odvolací súd poukazuje aj na analógiu pri nariaďovaní neodkladných opatrení, ktorých vydanie je tiež spojené s nutnosťou rýchleho rozhodnutia a preto sa nevykonáva rozsiahle dokazovanie a stačí tvrdené skutočnosti osvedčiť, čo však neznamená, že v meritórnom konaní sa nárok žalobcu potvrdí a bez ďalšieho vyhovie jeho návrhu. 10. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania, nakoľko však tento účastník nevykonal v konaní žiadne procesné úkony, nevznikli mu žiadne trovy, pričom trovy si ani neuplatňoval, na základe uvedeného odvolací súd trovy žalovanému nepriznal. 12. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, tretia veta z.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie ak to Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.z. pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie je možné dôvodiť len na základe dovolacích dôvodov podľa § 431 a nasl. CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).