Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/182/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314212436 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314212436.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: Smartline Media s.r.o., Devätinova 54, Bratislava, IČO: 35 947 365, proti odporcovi: Red Fox Finance, s.r.o., Roľnícka 349, Bratislava, IČO: 46 480 005, zast. AK Šimko Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Pečnianska 1198/3, Bratislava, IČO: 35 915 528, o zaplatenie 3.745,- eur s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/179/2014-150 zo dňa 22.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/179/2014-150 zo dňa 22.04.2015 v napadnutom výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.745,- eur s príslušenstvom potvrdzuje. Výrok o trovách konania mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.090,61 eur (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 1.771,11 eur), na účet právneho zástupcu navrhovateľa Senior Consultants Pauelova s.r.o., IČO: 47 254 289, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.745,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.489,80 eur od 01.05.2014 do 14.07.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.835,20 eur od 13.05.2014 až do zaplatenia, vo výške 9,15 % ročne zo sumy 489,80 eur od 14.07.2014 do 17.07.2014 v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľa na začatie konania v časti úroku z omeškania vo výške 0,10 % ročne zo sumy 489,80 eur od 14.07.2014 do 17.07.2014 zamietol a odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.638,30 eur (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 2.318,80 eur), na účet právneho zástupcu navrhovateľa Senior Consultants - Pauerova s.r.o., IČO: 47 254 289, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania mal za preukázané a nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 16.01.2012 zmluvu v písomnej forme, ktorej predmetom bol záväzok odporcu ako poskytovateľa poskytnúť služby spočívajúce vo vedení účtovníctva definované v čl. I. bodu 1 tejto zmluvy a záväzok navrhovateľa ako objednávateľa zaplatiť odporcovi cenu (odmenu) za odporcom poskytnuté služby podľa čl. II. zmluvy. Súd mal z výpisov z obchodného registra navrhovateľa a odporcu preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovali obaja ako podnikatelia a predmetom činnosti odporcu bolo okrem iného vedenie účtovníctva, a preto s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, takže sa na daný zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu použil v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktoré sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použila právna úprava Občianskeho zákonníka. Keďže uvedený zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu nezahŕňal podstatné časti zmlúv upravených v Obchodnom zákonníku, mal súd za to, že navrhovateľ a odporca uzatvorili nepomenovanú zmluvu v písomnej forme, ktorej účelom bolo poskytovanie služieb spojených s vedením účtovníctva odporcom navrhovateľovi za odmenu (ďalej len „zmluva“). Súd prvého stupňa považoval za nesporné, že navrhovateľ od tejto zmluvy odstúpil listom zo dňa 15.04.2014 z dôvodu, že odporca neposkytoval riadne a včas služby v zmysle tejto zmluvy, nakoľko nespracoval účtovné doklady navrhovateľa, nedodal podklady potrebné na riadne a včasné splnenie si povinností navrhovateľa voči orgánom verejnej moci na úseku daňovej-finančnej správy a odmietol odovzdať navrhovateľovi jeho účtovné doklady včasne, pričom odporca sa vo svojom odpore vyjadril, že toto ukončenie zmluvy akceptuje, čomu svedčalo aj odporcove správanie - dobropisovanie všetkých faktúr zo dňa 07.04.2014, ktoré odporca navrhovateľovi vystavil a ktorými si fakturoval svoje účtovnícke služby, na základe čoho odporca navrhovateľovi vrátil plnenie v sume 2.580,- eur. Hoci odporca v odpore uviedol, že porušenie svojich povinností zo zmluvy popiera, jeho konanie však nasvedčovalo opaku (vyššie uvedené dobropisovanie, akceptácia), pričom tým, že odporca toto odstúpenie navrhovateľa akceptoval, akceptoval aj dôvod samotného odstúpenia, lebo práve tento dôvod (porušenie odporcových povinností zo zmluvy) zakladal navrhovateľovi právo odstúpiť od zmluvy. Súd považoval za nesporné aj to, že odporca vrátil navrhovateľovi nespracované účtovné podklady za roky 2012 a 2013 až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (t.j. po dni 31.03.2014). Taktiež bolo nesporné, že navrhovateľovi zabezpečila spoločnosť Consulare Tax s.r.o. expresné vypracovanie daňového priznania za rok 2013 a spoločnosť Consulatare, a.s. opravu účtovníctva, na základe čoho navrhovateľ uhradil týmto tretím osobám sumu 6.325,- eur, čo preukázal výpisom z bankového účtu navrhovateľa a faktúrami vystavenými týmito spoločnosťami. Z dôvodu, že odporca neposkytoval navrhovateľovi dohodnuté služby v zmysle zmluvy riadne a včas, t.j. odporca viedol účtovníctvo za rok 2012 nesprávne, nepripravil účtovné doklady tak, aby si navrhovateľ splnil svoje zákonné povinnosti voči daňovému úradu za rok 2013 včas a odmietal vydať navrhovateľovi jeho účtovnú dokumentáciu, si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu škody v sume 3.745,- eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi sumou, ktorú odporca zaplatil tretím osobám za expresné vypracovanie daňového priznania za rok 2013 a opravu účtovníctva (t.j. suma 6.325,- eur) a sumou, ktorú odporca dobropisoval navrhovateľovi (t.j. suma 2.580,- eur). Prvostupňový súd poukázal na to, že hoci odporca vznik (existenciu) škody sporoval, mal z faktúr tretích osôb, ktoré navrhovateľovi zabezpečili expresné spracovanie účtovníctva preukázané, že navrhovateľ bol týmito spoločnosťami vyzvaný na úhradu sumy 6.325,- eur, a že navrhovateľ túto sumu aj uhradil, čo mal preukázané výpisom z bankového účtu navrhovateľa. Súd nemal pochybnosti ani o výške tejto škody, keďže sám odporca e-mailom zo dňa 03.04.2014 oznámil navrhovateľovi, že reálna cena účtovníctva za rok 2012 by predstavovala sumu 3.000- eur a za rok 2013 tiež sumu 3.000,- eur, a preto žiadal za vypracovanie a dokončenie účtovníctva navrhovateľa doplatok v sume 4.150,- eur, keďže dovtedy navrhovateľ uhradil odporcovi sumu 1.850,- eur. Taktiež bolo nesporné, že v prípade expresného spracovania účtovníctva si aj iné spoločnosti zaoberajúce sa spracovaním účtovníctva žiadajú 50 % navýšenie ceny, čo mal súd preukázané napr. cenovou ponukou spoločnosti Savet s.r.o.. Medzi povinnosti odporcu ako poskytovateľa patrilo podľa čl. IV. bodu 1 zmluvy vykonávať dohodnutú činnosť včas, čestne a svedomito s vynaložením odbornej starostlivosti a tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy navrhovateľa ako objednávateľa. Podľa čl. IV. bodu 5 zmluvy odporca zodpovedal navrhovateľovi za škodu, ktorá by mu vznikla v dôsledku nesprávneho výkonu dohodnutej činnosti, podľa čl. IV. bodu 8 zodpovedal odporca za správne a úplné vedenie účtovníctva, avšak v rozsahu účtovných dokladov navrhovateľa, ktoré boli odporcovi odovzdané a v lehotách uvedených v zmluve a podľa čl. IV. bodu 2 zmluvy zodpovedal aj za prípadné účtovné nedostatky vyplývajúce z nedodržania zákona o účtovníctve. Z vyššie uvedených listinných dôkazov teda jasne vyplývalo, že odporca si svoje služby v zmysle čl. IV. bodu 1 zmluvy neplnil včas a svedomito, keďže navrhovateľa považoval za klienta s nízkou prioritou, preto si ho nechával ako posledného na dokončenie, čo podporovala aj skutočnosť, že daňové priznanie za rok 2013 nestihol vypracovať v lehote stanovenej zákonom, preto musel požiadať o predĺženie tejto lehoty. Taktiež bolo v konaní preukázané, že si odporca svoje služby neplnil riadne, keďže dokončenie účtovníctva za rok podmienil doplatením sumy 4.150,- eur. Rovnako mal súd zo správy spoločnosti Consulatare, a.s. preukázané, že odporca svoje služby vykonával chybne a nesprávne, čo vyplývalo zo správy tejto spoločnosti a čo v zmysle čl. IV. bodu 5 zmluvy založilo odporcovu zodpovednosť za škodu, ktorá týmto jeho chybným a nesprávnym vykonávaním služieb v zmysle zmluvy navrhovateľovi vznikla. Uvedený názor potvrdzuje aj samotné správanie odporcu, keďže odporca navrhovateľovo odstúpenie od zmluvy z dôvodov odporcovho porušovania zmluvných povinností akceptoval a dobropisoval všetky navrhovateľom vystavené faktúry, teda vrátil navrhovateľom poskytnuté plnenie z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd protiprávne konanie odporcu za preukázané. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentom odporcu, že škoda navrhovateľa bola spôsobená tým, že navrhovateľ nepodpísal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, keďže odporca si ani po uplynutí zákonnej lehoty na podanie daňového priznania svoju povinnosť nesplnil, pričom si jej splnenie ešte podmienil doplatením sumy 4.150,- eur, a preto bol súd toho názoru, že nepodpísanie oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania neznamenalo neposkytnutie súčinnosti, na ktorú bol navrhovateľ povinný, a ktorej nesplnenie by spôsobovalo neexistenciu nároku navrhovateľa na náhradu škody, keďže nepodpísanie predmetného oznámenia nepredstavovalo vznik prekážky na spracovanie účtovníctva navrhovateľa, na základe ktorej by odporca ďalej nemohol vykonávať svoje služby, ale predstavovalo len žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie daňového priznania a taktiež neznamenalo ani nesplnenie si povinnosti navrhovateľa predísť vzniku škody alebo obmedzeniu jej rozsahu, keďže škoda navrhovateľa vznikla práve v dôsledku nesplnenia si povinnosti odporcu riadne a včas spracovať účtovníctvo. Taktiež sa súd nemohol stotožniť s argumentom odporcu, že e-mailová komunikácia odporcu a navrhovateľa zo dňa 06.12.2013 a 13.03.2014 by predstavovala neposkytnutie súčinnosti zo strany navrhovateľa, keďže z tejto komunikácie vyplývalo, že navrhovateľ na dotazy odporcu odpovedal a poskytol mu vždy aj požadované doklady. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností bol prvostupňový súd toho názoru, že medzi škodou a protiprávnym konaním odporcu je daná príčinná súvislosť, pretože ak by si odporca plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy včas, riadne, svedomito, s vynaložením odbornej starostlivosti, správne, úplne a v súlade zo zákonom o účtovníctve, nevznikli by navrhovateľovi náklady na expresné spracovanie účtovníctva tretími osobami, pričom odporca nepreukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť, porušenie navrhovateľovej povinnosti poskytnúť požadovanú súčinnosť a porušenie povinnosti navrhovateľa predísť vzniku škody, a preto súd nárok navrhovateľa na náhradu škody v sume 3.745,- eur považoval za dôvodný a návrhu navrhovateľa na začatie konanie v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania pre prípad náhrady škody odporcu navrhovateľovi dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Súd posudzoval vec podľa ust. § 35, § 261 ods. 1, 8, § 269 ods. 1, 2, § 272 ods. 1, § 334, § 335 ods. 1, 2, 3, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 373, § 374 ods. 1, 2, 3, § 376, § 377 ods. 1, § 379, § 380, § 382, § 384 ods. 1, § 385, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, 2, 3, § 369 ods. 1, 2, § 768f, § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, § 49 ods. 2, 3 písm. a/ zákona o dani z príjmov, § 1 ods. 1, § 3, § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 29 ods. 2, 3 zákona o živnostenskom podnikaní, § 120 ods. 1, 3, 4, § 122 ods. 1, a § 153 ods. 1 O.s.p.. Odporca podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu veci, ktoré viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Má za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď mal v konaní za preukázanú existenciu takého porušenia povinností odporcom, ktoré malo navrhovateľovi spôsobiť škodu, ako aj potrebu expresného spracovania účtovnej dokumentácie a vypracovania daňového priznania navrhovateľa. Súd následne tiež nesprávne posúdil existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na strane navrhovateľa. V dôsledku uvedených pochybení prvostupňový súd nesprávne právne posúdil uplatnený nárok navrhovateľa ako dôvodný. Odporca má tiež za to, že súd prvého stupňa pochybil aj v určení výšky škody, nakoľko výškou prípadnej škody by bol len rozdiel medzi nákladmi vynaloženými navrhovateľom za spracovanie účtovníctva treťou osobou a sumou odplaty za takéto plnenie dohodnutej s odporcom. Súd opomenul vziať do úvahy v konaní preukázanú skutočnosť, že odporca dobropisom a reálnou úhradou vrátil navrhovateľovi plnenia prijaté na základe zmluvy. V odvolaní uviedol, že súd pochybil, keď z e-mailovej komunikácie účastníkov konania, predloženej odporcom v konaní, nesprávne zistil skutkový stav veci v otázke omeškania navrhovateľa s poskytovaním súčinnosti odporcovi - predkladaním dokumentácie potrebnej k vedeniu účtovníctva včas, vo vzájomne dohodnutých lehotách, teda na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke porušenia zmluvných povinností na strane navrhovateľa a nárokov odporcu z toho plynúcich. Taktiež má za to, že súd nesprávne posúdil okamih vzniku omeškania odporcu s vrátením dobropisovaných plnení, v dôsledku čoho priznal navrhovateľovi úrok z omeškania za obdobie, za ktoré naň nárok nemal. Odporca poukázal na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi v sume 2.318,80 eur, spolu za 13 úkonov právnej služby, z toho 4x za úkon ďalšia porada s klientom, a to v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či súd náležite preskúmal, či vykonanie týchto úkonov bolo efektívne a účelné, a ako dlho tieto porady s klientom trvali. Taktiež navrhovateľ v priebehu konania vzal svoj žalobný návrh späť v časti 1.580,- eur, pričom súd konanie v tejto časti zastavil a navrhovateľovi nevrátil zodpovedajúcu časť súdneho poplatku za návrh. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa v dôsledku úhrady odmeny tretej osobe (Consultare) v súvislosti s rekonštrukciou účtovníctva za roky 2012 a 2013, vypracovanie daňového priznania k dani z príjmov PO a príplatku za expresné spracovanie účtovníctva. Odporca si svoje zákonné a zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, spracoval účtovnú dokumentáciu oneskorene, nesprávne, za rok 2013 nepripravil daňové priznania riadne a včas, všetko bez zavinenia a predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa. Odporca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že by škodu nezavinil, resp. že postupoval v medziach zákona a zmluvy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle čl. I. ods. 1 zmluvy bol odporca povinný poskytovať svoje služby priebežne. Povinnosťou odporcu bolo počas celého účtovného obdobia spracovávať priebežne doručenú účtovnú dokumentáciu a v rámci odbornej starostlivosti upozorniť navrhovateľa ohľadne chýbajúcich dokumentov. Ako vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi zo dňa 06.12.2013, odporca až v decembri začal zháňať bankové výpisy od apríla 2013. Teda odporca minimálne od apríla do decembra nespracoval účtovnú dokumentáciu priebežne. Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil trovy konania iba s 3 samostatnými poradami s klientom, pričom každá trvala dlhšie ako jednu hodinu, a ktoré sa uskutočnili z dôvodu konzultácií na nepodložené podania odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 06.06.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v jeho základe vecne správny, pričom za dôvodné považoval odvolanie odporcu ohľadom výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák.. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená ako zodpovednosť za porušenie zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť z obchodného záväzkového vzťahu, ktorým bola v tomto prípade zmluva o vedení účtovníctva (ďalej iba zmluva). Súd prvého stupňa správne poukázal na čl. IV. bod 1 zmluvy, podľa ktorého medzi povinnosti odporcu ako poskytovateľa patrilo vykonávať dohodnutú činnosť včas, čestne a svedomito s vynaložením odbornej starostlivosti a tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy navrhovateľa ako objednávateľa. Podľa čl. IV. bodu 5 zmluvy odporca zodpovedal navrhovateľovi za škodu, ktorá by mu vznikla v dôsledku nesprávneho výkonu dohodnutej činnosti, podľa čl. IV. bodu 8 zodpovedal odporca za správne a úplné vedenie účtovníctva, avšak v rozsahu účtovných dokladov navrhovateľa, ktoré boli odporcovi odovzdané a v lehotách uvedených v zmluve a podľa čl. IV. bodu 2 zmluvy zodpovedal aj za prípadné účtovné nedostatky vyplývajúce z nedodržania zákona o účtovníctve. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odporcu, že v konaní nebolo porušenie povinnosti riadne preukázané. Porušenie povinnosti ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu bolo preukázané listinnými dôkazmi, na ktoré súd prvého stupňa správne poukázal a vyhodnotil ich. Predovšetkým ide o list zo dňa 15.04.2014, ktorým navrhovateľ odstúpil od zmluvy z dôvodu, že odporca neposkytoval riadne a včas služby v zmysle zmluvy, nakoľko nespracoval účtovné doklady navrhovateľa, nedodal podklady potrebné na riadne a včasné splnenie si povinností navrhovateľa voči orgánom verejnej moci na úseku daňovej a finančnej správy a odmietol odovzdať navrhovateľovi jeho účtovné doklady včas. Odporca ukončenie zmluvy akceptoval, preto súd správne vyhodnotil tento dôkaz ako dôkaz preukazujúci porušenie zmluvných povinností. V prípade, že by nedošlo k porušeniu povinností odporcom, neexistoval by ani dôvod na odstúpenie od zmluvy. Sám odporca v odvolaní uvádza, že nespracoval účtovnú dokumentáciu a nevypracoval daňové priznanie navrhovateľa v obvyklom termíne, do 31. marca, podľa neho však navrhovateľ svoj tvrdený nárok na náhradu škody nevyvodzuje z takéhoto konania odporcu. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť, pretože ako už bolo uvedené, pre porušenie zmluvných a zákonných povinností navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy. Ak odporca nesplnil svoje povinnosti včas, porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu a musí znášať následky z porušenia zmluvných povinností. Škoda v tomto prípade predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa v dôsledku úhrady odmeny tretej osobe (Consultare) v súvislosti s rekonštrukciou účtovníctva za roky 2012 a 2013, vypracovanie daňového priznania k dani z príjmov PO za rok 2012 a 2013 a príplatku za expresné spracovanie účtovníctva za roky 2012 a 2013 spolu vo výške 6.325,00 eur, po odpočítaní odmeny vyplatenej žalovanému za roky 2012 a 2013, ktoré žalovaný (oneskorene) vrátil vo výške 2.580,- eur. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že medzi porušením povinnosti a škodou nie je vzťah príčiny a následku. Podľa súdnej judikatúry o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Pokiaľ by si odporca plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti riadne a včas a nezadržiaval nezákonne účtovnú dokumentáciu až do apríla 2014, navrhovateľ by nebol nútený poveriť tretiu osobu spracovaním účtovníctva za roky 2012 a 2013. Medzi porušením povinností odporcom a zmenšením majetku navrhovateľa, t.j. škodou teda existuje príčinná súvislosť. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odporcu, že navrhovateľ opakovane porušoval svoju povinnosť zo zmluvy o vedení účtovníctva k predkladaniu účtovnej dokumentácie odporcovi včas a riadne, čím malo dôjsť k porušeniu povinností navrhovateľa ako objednávateľa. Takéto tvrdenie odporcu by bolo relevantné iba v prípade, ak by preukázal, že do omeškania sa dostal v dôsledku omeškania navrhovateľa. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca dostal do omeškania, t.j. neplnil si svoje povinnosti v dôsledku nedostatočnej súčinnosti navrhovateľa. Naopak v konaní bolo preukázané, že odporca si neplnil svoju povinnosť poskytovať služby priebežne a požiadavkou na navýšenie odmeny podmieňoval vykonanie služieb, ktoré už mali byť splnené. K odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil okamih vzniku omeškania odporcu s vrátením dobropisovaných plnení, odvolací súd uvádza, že nárok na vrátenie plnenia vyplýva z § 351 Obch. zák.. Na základe odstúpenia od zmluvy bol odporca povinný vrátiť navrhovateľom požadovanú sumu do 30.04.2014, keďže listom zo dňa 15.04.2014 navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na vrátenie plnenia do 30.04.2014. Keďže odporca v tejto lehote dlh nezaplatil, dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku a navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Odporca nepreukázal, že došlo k inej dohode o zaplatení úrokov z omeškania. Dobropis je účtovný doklad, ktorý nepreukazuje, že účastníci konania sa dohodli na inej splatnosti záväzku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do zaplatenia istiny a príslušenstva podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania, keďže trovy právneho zastúpenia neboli priznané správne. Odporca dôvodne namietal, že súd priznal odmenu aj za úkony ďalšia porada s klientom, a to v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny; z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, či súd prvého stupňa náležite preskúmal, že vykonanie týchto úkonov bolo efektívne a účelné, a ako dlho tieto porady s klientom trvali. Z odôvodnenia rozsudku je iba zrejmé, že súd priznal odmenu za 13 úkonov právnej pomoci, z toho 3 úkony právnej služby boli porady s klientom. Je pravdou, že tieto úkony boli priznané bez toho, že by navrhovateľ zdôvodnil a preukázal vykonanie týchto úkonov. Náhradu trov právneho zastúpenia možno pritom priznať, iba ak ide o účelne vynaložené náklady (§ 142 ods. 1 O.s.p.), v tomto prípade bolo potrebné zdôvodniť potrebu ďalšej porady, čo bolo predmetom porád ako aj listinnými dôkazmi preukázať jej uskutočnenie (napríklad potvrdenie od klienta). Keďže navrhovateľ účelnosť týchto trov nepreukázal, odvolací súd mu odmenu za úkony právnej služby 3 porady s klientom nepriznal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd výrok o trovách konania zmenil tak, že priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 2 090,61 eur, z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 1.771,11 eur ( 7 x 190,89 eur, 2 x 141,09 eur, 1 x 70,55 eur, 5 x režijný paušál 8,04 eur, 5 x režijný paušál 41,95 eur). Námietka odporcu, že súd prvého stupňa v časti 1.580,- eur konanie zastavil a navrhovateľovi nevrátil zodpovedajúcu časť súdneho poplatku za návrh nie je správna, pretože k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo po začatí pojednávania, kedy sa súdny poplatok nevracia (§ 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). O uvedenom bolo rozhodnuté uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 09.02.2015. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich v zákonnej lehote neuplatnil. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.