Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/644/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314215891 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314215891.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, G.Á., o zaplatenie 342,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9.7.2015, č.k. 17C/154/2014-51, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu 342,47 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.2.2011 do zaplatenia. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 497, § 502 ods. 1 a § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vecne tým, že v dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok. Poukázal na to, že nárok žalobcu bol splatný viac ako tri roky pred začatím konania a keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) prihliadajúc na to, že plne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu a žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; zároveň si uplatnil trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Ďalej uviedol, že aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu žaloby, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Na záver uviedol, že priamym aplikovaním § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. S poukazom na to, že v danom konaní si uplatnil svoj nárok žalobným návrhom dňa 18.3.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014, žalobca vyslovil s rozhodnutím súdu a jeho právnym posúdením veci nesúhlas. V odvolaní podporne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 17.7.2015, sp.zn. 36C/117/2014, rozhodnutie NS SR zo dňa 24.3.2015, sp.zn. 7Mcdo/9/2014, rozhodnutie NS SR zo dňa 28.4.2011, sp.zn. 2MCdo/3/2011, rozhodnutie NS SR zo dňa 27.3.2013, sp.zn. 6MCdo/4/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 15Co/132/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2013, sp.zn. 15Co28/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.2.2014, sp.zn. 9Co/138/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.9.2013, sp.zn. 9Co/157/2013. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 342,47 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.2.2011 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že jeho právny predchodca (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ uzatvoril dňa 16.4.2010 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok dlžníka poskytnúť finančné prostriedky vo výške 1 020 eur a povinnosť dlžníka splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 18,17 eur. Žalovaný z uvedenej pôžičky uhradil sumu 415,79 eur, zvyšnú sumu (uplatňovanú žalobou) neuhradil ani na výzvu žalobcu. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že vzhľadom na zákonnú definíciu stanovenú v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide v danom prípade o nárok, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na právny vzťah žalobcu a žalovaného (ktorý vznikol postúpením pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke) je potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, okrem iného i ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (v tomto prípade súdu) prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania, a to i bez návrhu. Uvedené ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Prvoinštančný súd sa uvedeným ustanovením riadil, keď takto uloženú zákonnú procesnú povinnosť si splnil, prihliadol na premlčanie uplatneného nároku a žalobu z tohto dôvodu zamietol. 11. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom použitia predmetného ustanovenia § 5b na právne vzťahy založené pred účinnosťou novely, teda aj na právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o pôžičke dňa 16.4.2010, odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v danom prípade ide o procesné ustanovenie, pričom v prípade absencie prechodného ustanovenia (čo je aj tento prípad) súd postupuje podľa právnych predpisov (procesných) účinných v čase jeho rozhodovania. Odvolací súd zároveň poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, prijatého na svojom rokovaní dňa 5.2.2015, v zmysle ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. V odôvodnení stanoviska je uvedené, že napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona. 12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnom právnom posúdení veci a argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol do jeho práva súdnu ochranu, resp. že došlo k porušeniu jeho ústavných práv vymenovaných v odvolaní, nemožno priznať úspech. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).