Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/558/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217933 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314217933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: W. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, X., zastúpená: JUDr. Marta Huttová, advokátka, P.O. BOX 55, Bratislava, proti odporcovi: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, T. X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX a D. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.03.2015 č.k. 51P/307/2014-82, jednohlasne pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 26.03.2015 č.k. 51P 307/2014-82 manželstvo navrhovateľky W. W. M. a odporcu F. W. rozviedol. Na čas po rozvode manželstva maloleté deti Q. Y. W., nar. XX.XX.XXXX a D. X. W., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal platiť na výživu maloletej Q. Y. W. sumu 110,- Eur mesačne a na výživu D. X. W. sumu 110,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi určil na základe dohody rodičov. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. O rozvode manželstva rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov už nemôže plniť svoj spoločenský účel a rozvod nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Pri posudzovaní príčin, ktoré viedli k trvalému rozvratu ustálil primárne na strane odporcu porušovanie jeho manželských povinností byť v manželstve verný, vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak ako to vyplýva z § 18 ZoR. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v zmysle § 24 ods. 1 ZoR maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, upravil styk otca s maloletými deťmi, a to na základe zhodného prednesu a vôle oboch rodičov, ktorí v tomto smere uzavreli rodičovskú dohodu. Výživné na maloleté deti, keďže rodičia sa na výške výživného nedohodli, určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ZoR. Na strane maloletých deti zohľadnil ich odôvodnené potreby, na strane rodičov ich zárobkové a majetkové pomery. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, s výškou nákladov vyčíslených matkou na mal. Q. Y. vo výške 497,09 Eur a na maloletú D. X. vo výške 406,69 Eur, sa nestotožnil. Vyčíslené náklady považoval za premrštené, vysoko prevyšujúce zákonný rámec primeranej životnej úrovne maloletých detí voči životnej úrovni matky, rovnako aj otca, ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX vo výške 110,- Eur mesačne, pri príjme otca 428,49 Eur. Zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov na strane otca však rovnako dospel k záveru, že tieto nezakladajú právny dôvod pre určenie výšky výživného v sume 90,- Eur mesačne na obe deti. Mal za to, že na strane otca nemožno považovať za objektívnu prekážku stratu jeho príjmu vo firme rodiča manželky. Rovnako mal za to, že ani nezamestnanosť otca od februára 2014 do mája 2014 nie je dôvodom na určenie otcom navrhovanej výšky výživného. Skutočnosť, že otec aktuálne žije v spoločnej domácnosti s P. O. a jej dvoma nezaopatrenými deťmi rovnako podľa názoru súdu nie je právnym dôvodom pre akceptáciu návrhu otca, keďže otec nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k týmto osobám. Pokiaľ ide o zakúpenie ojazdeného motorového vozidla otcom za kúpnu cenu 700,- Eur v roku 2013, napriek námietkam matky nepovažoval za skutočnosť, na ktorú má súd prihliadať ako na neodôvodnený výdaj otca. Vzhľadom na skutočnosť, že otec má ukončené stredné odborné učilište s maturitou, dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si primeranú prácu aj mimo región svojho súčasného bydliska. Otcovi dal do pozornosti, že je rodičom aktuálne troch nezaopatrených detí, ku ktorým je povinný zo zákona plniť vyživovaciu povinnosť primerane vzdelaniu, pracovným skúsenostiam, zdravotnému stavu. Vychádzajúc zo zásady, že všetky nezaopatrené deti rodičov majú právo na rovnakú životnú úroveň, určil otcovi povinnosť platiť na každé z maloletých detí na čas po rozvode sumu 110,- Eur mesačne. Na strane maloletej D. v takto určenej výške výživného zohľadnil aj jej zvýšené náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom, na strane maloletej Q. zohľadnil mimoškolské aktivity. Vo zvyšku matkou navrhované výživné vyhodnotil ako nedôvodné k celkovým schopnostiam otca vzhľadom k jeho vyživovacím povinnostiam. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej Q. Y. W. sumu 250,- Eur mesačne a na výživu maloletej D. X. W. mesačne sumu 200,- Eur, alternatívne navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považovala za vecne nesprávny, keďže súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. § 62 ods. 2, 4 a § 75 ods. 1 ZoR. Rovnako namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti tvrdenia, že ňou vyčíslené náklady sú premrštené a to z dôvodu, že súd prvého stupňa svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neodôvodnil. S poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. súd v rozhodnutí vôbec neuviedol, v čom sú premrštené mesačné náklady, či za premrštené považuje náklady maloletej Q. Y., ktoré jej vznikajú v súvislosti so školskými povinnosťami, alebo či za takéto považuje náklady, ktoré vznikajú s jej mimoškolskou činnosťou, obdobne ani u maloletej D. X. nekonkretizoval, ktoré náklady považuje za odôvodnené a ktoré neodôvodnené. Podľa jej názoru u maloletej Q. Y., ktorá bude mať 9 rokov, skončila druhý ročník základnej školy, nemožno mesačné náklady vo výške cca 500,- Eur považovať za premrštené, ale len za skutočné mesačné náklady, takisto odôvodnené potreby maloletej D. X. vo výške cca 400,- Eur mesačne nemožno v žiadnom prípade považovať za premrštené. Súd prvého stupňa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti nezohľadnil ani jej osobnú starostlivosť o deti tak, ako to ukladá ust. § 62 ods. 4 ZoR. V tejto súvislosti poukázala aj na zdravotný stav maloletých detí, ktorý si vyžaduje jej zvýšenú osobnú starostlivosť. Súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal ani schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca. Súd iba konštatoval, že otec má len mesačný netto zárobok 428,49 Eur, nezohľadnil však tú skutočnosť, že otec zamlčuje svoj skutočný príjem, pretože u svojho terajšieho zamestnávateľa si dáva vyplácať len minimálnu mzdu. Jeho príjem musí byť vyšší aj z toho dôvodu, že sa vzdal podnikania v dvoch obchodných spoločnostiach. Pokiaľ ide o jej príjem, súd prvého stupňa konštatoval, že tento je vo výške 724,90 Eur. Uvedený príjem však dosahuje len vtedy, keď vykonáva prácu cez víkendy a nadčasoch, inak je jej príjem vo výške 680,- Eur mesačne. V napadnutom rozhodnutí chýba aj zdôvodnenie, z akého dôvodu na čas po rozvode manželstva súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Q. Y., keď táto bola určená ešte pred rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 20.01.2009 vo výške 135,- Eur mesačne. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Tým, že predmetom odvolacieho konania je časť konania o rozvod manželstva účastníkov (navrhovateľky a odporcu) týkajúca sa výlučne úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, odvolací súd v označení účastníkov bude používať: matka, otec, maloleté deti. Pokiaľ ide o výživné, povinnosť rodičov prispievať na výživu maloletých detí vyplýva z ust. § 62 ZoR. Kritéria pre určovanie výšky výživného upravuje ust. § 75 ods. 1 ZoR a to ako na strane maloletých detí, tak aj rodičov. Pre správne určenie výšky výživného na strane detí je dôležité vyhodnotenie ich nákladov. Náklady na deti predstavujú pravidelné mesačné náklady, ako aj nepravidelné platby. Okrem pravidelných platieb, v prípade že to dovoľuje životná úroveň rodičov, treba zohľadniť tiež voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne, t.j. všetky náklady prispievajúce k osobnostnému rozvoju detí. Tým, že výška výživného na maloleté deti je priamo závislá na možnostiach a schopnostiach rodičov, ich majetkových pomeroch, životnej úrovni, počte vyživovacích povinností, plnení vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou či vecnými plneniami, je potrebné v konaní o určenie výživného spoľahlivo uvedené faktory zistiť, jednak pre samotné určenie výšky výživného, ako aj pre určenie miery vyživovacej povinnosti rodičov k ich maloletým deťom, t.j. miery, ktorou sa na odôvodnených potrebách maloletých detí bude podieľať každý z rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí vo vzťahu k matkou vyčísleným nákladom, tieto odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval za premrštené, a to i napriek tomu, že pri príjme matky sú na úrovni jej príjmu. Náklady, ktoré matka v konaní preukázala, podľa názoru odvolacieho súdu sú jednoznačne v prospech zdravého fyzického i psychického vývoja detí a pokiaľ by to umožňovali zárobkové a majetkové pomery otca, bol by návrh matky na určenie výživného v ňou navrhovanej výške dôvodný. Keďže však výška výživného je priamo závislá na možnostiach a schopnostiach rodičov, bolo potrebné v konaní zistiť a vyhodnotiť, či otec je schopný a v akej miere matkou navrhnuté výživné platiť. Tým, že príjem otca predstavuje v období od apríla 2014 do marca 2015 428,49 Eur mesačne a otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej O. W., nar. XX.XX.XXXX vo výške 110,- Eur mesačne, aj podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného určená súdom prvého stupňa zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 ZoR. Námietky matky prednesené v konaní a uvedené aj v odvolaní, že otec zamlčuje svoj skutočný príjem, pretože u svojho zamestnávateľa si dáva vyplávať len minimálnu mzdu, v konaní preukázané neboli. Výška príjmu otca u súčasného zamestnávateľa, o ktorej odvolací súd nemá dôvod pochybovať, aj podľa lustrácie Sociálnej poisťovne, zodpovedá dosahovaným príjmom otca v predchádzajúcich zamestnaniach spoločnosti D.L.B. spol. s r.o. a spoločnosti H., spol. s r.o.. K námietke matky, že súd v podstate znížil výživné na maloletú Q. Y. určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 20.01.2009 treba uviesť, že súd v čase určovania výživného vychádzal v roku 2009 z príjmov rodičov a počtu vyživovacích povinností rodičov. S poukazom na uvedené rozsudok súdu v jeho napadnutom výroku o výživnom je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 144 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.