Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/388/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218638 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314218638.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: M., nar. XX.XX.XXXX, a L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka T.. U. W., bytom K., O. 3, zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Bratislava, Klincova 35, otec T.. Q. W., bytom K., O. 3, t.č. I. XX, Y. Z., zastúpený Mgr. Silviou Kaveschánovou, advokátkou, Bratislava, Trnavská cesta 104, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/31/2014-174 zo dňa 19.03.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zveril maloleté deti M., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky. Obom rodičom priznal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej M. sumou 250,- eur mesačne a na výživu maloletej L. sumou 230,- eur mesačne, ktoré sumy je povinný otec zasielať k rukám matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.03.2015. Styk otca s maloletými deťmi súd prvého stupňa neurčil, vo zvyšku súd prvého stupňa návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd mal preukázané, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu je dôvodný. V otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd svojim rozhodnutím zosúladil právny stav so stavom faktickým, kedy sa deti od ukončenia spolužitia rodičov nachádzajú v osobnej starostlivosti matky s participáciou otca na osobnej starostlivosti o obidve deti a s ktorým rozhodnutím sa stotožnil aj otec maloletých detí. Rovnako nebola medzi rodičmi sporná ani úprava styku otca s deťmi, kde rodičia zhodne navrhli tento styk neupravovať, keďže sa na ňom vedia dohodnúť. Spornou bola medzi rodičmi otázka vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 800,- a 700,- eur mesačne ako vysoko nadhodnotený, v žiadnom prípade nezodpovedajúci nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, a to ani s ohľadom na zdravotný stav maloletej M.. Náklady, ktoré matka vyčíslila značne prevyšujú bežné spotrebné náklady u maloletých detí vo veku maloletej M. a L.. Súd prvého stupňa čiastočne uznal, že u maloletej M. sú náklady na stravu zvýšené s poukazom na jej ochorenie a s tým spojenú úpravu jedálneho lístka, avšak v žiadnom prípade sa nemohol stotožniť s tvrdením, že matka minie na stravu u jedného maloletého dieťaťa v domácom prostredí sumu 250,- eur mesačne a u maloletej M. navýšenú o 75,- eur mesačne, pričom uvedená suma je bez obedov a desiat v rámci školy. Tiež náklady týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, ktoré matka vyčíslila v sume 110,- eur mesačne u každého z detí matka nepreukázala. Aj keď niektoré úkony zdravotnej starostlivosti sú spoplatnené, tieto nedosahujú výšku uvádzanú matkou. Náklady tvorili poplatky za parkovné pri návšteve lekárov, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou maloletých detí. Ako výrazne nadhodnotené vyhodnotil súd prvého stupňa aj náklady vo výške 40,- eur mesačne na každé dieťa na drogériu. Náklady na pracie prášky a hygienické potreby nemôžu dosahovať u dvoch maloletých detí výšku 80,- eur mesačne. Náklady na ošatenie detí označil súd prvého stupňa ako čiastočne nadhodnotené. Maloleté deti sú síce vo vývine a ošatenie a obuv treba častejšie obmieňať, avšak 100,- eur mesačne nezodpovedá priemerným odôvodneným nákladom na ošatenie a obuv maloletých detí vo veku M. a L.. Súd prvého stupňa sa nemohol stotožniť ani s návrhom otca a určiť vyživovaciu povinnosť v ním navrhovanej sume, keďže táto suma bola nízka a nezodpovedala odôvodneným potrebám a záujmom maloletých detí. Súd prvého stupňa posúdil majetkové pomery rodičov s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti, pričom poukázal na to, že tieto nie je za súčasnej situácie možné posudzovať u rodičov oddelene, keďže majetok nehnuteľnej povahy alebo hnuteľnej povahy vyššej hodnoty, ktorý bol z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti relevantný, majú doposiaľ rodičia v bezpodielovom spoluvlastníctve. Taktiež ochorenie maloletej M. súd prvého stupňa nevyhodnotil za tak závažné, že by matka musela pracovať na polovičný úväzok. Neobstojí ani konštatovanie, že otec počas manželstva sám žiadal, aby matka obmedzila svoje pracovné aktivity a starala sa najmä o deti, keďže rodičia svoje vzájomné spolužitie ukončili už pred rokom a na súde je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov. Na strane oboch rodičov prišlo k diametrálnej zmene životnej situácie, ktorá sa nevyhnutne musí odraziť aj v starostlivosti o maloleté deti a zabezpečovaní ich výživy cestou uspokojovania ich potrieb a záujmov a úhrady nákladov s tým spojených. Súd prvého stupňa nezistil skutočnosti, pre ktoré by mal byť otec zaťažený úhradou a uspokojovaním všetkým odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí, pričom matka by si plnila svoju vyživovaciu povinnosť výlučne osobnou starostlivosťou, na ktorej sa otec tiež spolupodieľa. Súd prvého stupňa zohľadnil aktuálny nižší príjem matky z dôvodu jej práce na polovičný úväzok, avšak uviedol, do budúcna je nevyhnutné, aby matka riešila svoje zárobkové možnosti zamestnaním sa na plný pracovný úväzok tak, aby mohla participovať na pomernom uspokojovaní nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Odvolanie podala v časti výroku o výživnom a v časti nepriznaného zročného výživného odo dňa podania návrhu, pričom vytýkala súdu prvého stupňa, že nezohľadnil ňou predložené listinné dôkazy o majetkových pomeroch otca a jeho výdajové položky v nich uvádzané a nezohľadnil všetky skutočnosti potrebné pri posudzovaní výšky výživného. V čase, keď žili spolu zabezpečovala všetku starostlivosť o maloleté deti ona. Časté návštevy lekárov, hľadanie nových možností, receptov a vyhľadávanie špecializovaných predajní bolo jej denno-dennou záležitosťou. S maloletou M. bolo potrebné často navštevovať lekára. Otec je zamestnaný v spoločnosti W., s.r.o., je jediným spoločníkom v spoločnosti, ktorá sa zaoberá geodetickou a kartografickou činnosťou. Jeho situácia je diametrálne odlišná od jej situácie. Otec neposkytol pravdivé údaje a informácie o svojom reálnom príjme, keďže nepreukázal príjem zo zmluvného pracovného pomeru v spoločnosti W., s.r.o. Otec nepriznal všetky bankové účty, ktorými disponuje. Opätovne vyčíslila náklady na maloleté a uviedla, že výživné, ktoré požaduje je dôvodné. Otec znižuje umelo svoje príjmy, čo je pre maloleté deti poškodzujúce. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude určené výživné sumou 450,- eur na maloletú M. a 350,- eur na maloletú L., zročné výživné vo výške 3483,- eur bude povolené otcovi splácať v 100,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným na maloletú M. a u maloletej L. vo výške 2710,- eur bude splácať otec v 100,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Výživné žiadala priznať od 01.03.2015. Otec k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie matky nepracovať bolo jej slobodné rozhodnutie, ku ktorému ju nikto nenútil. Má rovnaké vzdelanie ako on a opakovane jej ponúkol, aby pracovala spoločne s ním, toto však vždy odmietala. Jej vzdelanie jej ponúka úplne iné možnosti, sama nakoniec poukazuje na lukratívnosť práce, ktorú on vykonáva. Toto je tvrdenie síce bez reálnej opory, v skutočnosti zároveň však ak matka vníma jeho zamestnanie ako také lukratívne, je namieste otázka, prečo sa mu nevenuje ona sama, keďže spĺňa na jeho výkon všetky odborné predpoklady. Správne konštatoval súd prvého stupňa, že už rok nežijú v spoločnej domácnosti a argumentácia matky nejakou dohodou, že sa ona bude starať o domácnosť a on o finančné zabezpečenie je bezpredmetná. Počas spolužitia sa venoval práci, aby zabezpečil potreby rodiny, venoval sa aj dcéram, ktoré viedol aj vedie ku športu, pripravoval sa s nimi na vyučovanie, nie je pravdou, že by sa o ne nestaral z dôvodu, že uprednostňoval svoje záľuby, ako sa nevieryhodne snaží predostrieť súdu matka detí, matka účelne skresľuje M. zdravotný stav. K otázke jeho príjmov zo spoločnosti W., s.r.o. predniesol, že túto funkciu vykonáva bezodplatne, nejedná sa o činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ale o činnosť na základe zákona č. 215/1995, kde sa nevyžaduje existencia pracovného pomeru. Do súdneho spisu založil všetky potrebné doklady na preukázanie jeho príjmu. Do spisu bolo doložené množstvo listinných dôkazov, ktoré presahovali rozsah dokazovania tohto konania. Matka detí nepochopila charakter tohto konania, pričom ona sama nepreukázala ani vlastné tvrdenia o nákladoch na deti, ktoré údajne vynakladá a ani nevyhnutnosť ich permanentnej opatery. Matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by ju ochorenie dcéry obmedzovalo v práci. Na výživu detí prispieval až do nariadenia predbežného opatrenia, tiež preukázal súdu prvého stupňa, že prispieval na úhradu nákladov na domácnosť matke, matke poslal sumu 25.000,- eur, uhrádza polovicu nákladov na nájomné v byte, v ktorom žije matka s deťmi, taktiež robil do domácnosti nákupy, ktoré považoval za potrebné. Skutočnosť, že matka nepodala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie preukazuje, že vyživovaciu povinnosť upravovať od podania v danom prípade nebolo potrebné, nakoľko táto bola zabezpečovaná v požadovanom rozsahu. K odvolaniu priložil čestné prehlásenie spoločnosti W., s.r.o. o tom, že nepoberá v tejto spoločnosti žiaden príjem. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správny. Kolízny opatrovník sa na odvolanie matky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Súd prvého stupňa správne posúdil odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča a zodpovedajúc tomu správne určil aj výšku vyživovacej povinnosti. K výške vyživovacej povinnosti odvolací súd dopĺňa, že výživné má spotrebný charakter a preto je potrebné zisťovať odôvodnené potreby maloletých detí a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Uvedenú otázku súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Skutočnosti, ktoré matka v odvolaní uvádza boli predmetom konania a dokazovania na súde prvého stupňa. Správne určil súd prvého stupňa aj začiatok vyživovacej povinnosti otca, keď z obsahu spisu vyplýva, že do uvedeného obdobia sa otec tiež podieľal na zabezpečovaní potrieb maloletých detí. Uvedené vyplýva aj z nariadeného predbežného opatrenia č.k. 51P/319/2014-23 zo dňa 02.09.2014. K výške vyživovacej povinnosti odvolací súd dopĺňa, že sú stanovené zákonom kritériá, podľa ktorej sa určuje výška vyživovacej povinnosti a tou sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby maloletých detí. Rodičia sú pri plnení svojich povinností rovnoprávni a obidvaja rodičia sú povinní podieľať sa na výžive maloletých detí. Súdom stanovené výživné spolu s príspevkom matky je spôsobilé zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletých detí. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/145/2014-728 zo dňa 28.04.2015 bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, obidvom rodičom bolo priznané právo deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na maloletú M. vo výške 250,- eur a na maloletú L. vo výške 230,- eur, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Bol upravený styk otca s maloletými deťmi a účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. Proti výroku o výživnom podala odvolanie matka maloletých detí, v časti o rozvode nadobudlo rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatnosť 04.07.2015. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.