Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/342/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219363 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314219363.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletú E. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, dieťa rodičov: matka G. Q., bytom D. XX, D., otec V. P., bytom D., B. XX/A, zastúpený Mgr. Petrom Volochom, so sídlom Čáčovská 305, Senica, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/356/2014-82 zo dňa 24.02.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú E., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, a to vzhľadom na skutočnosť, že maloletá navštevuje materskú školu, s čím sú spojené zvýšené náklady na hradenie poplatkov v škôlke a zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko by bola ohrozená jeho životná úroveň. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nevyhovel návrhu otca je aj fakt, že otec maloletej je síce v súčasnosti nezamestnaný a aktívne si hľadá prácu, avšak nemá žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré by sa nemohol riadne zamestnať, prípadne si finančne prilepšiť formou brigádnickej činnosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Žiadal znížiť výživné na sumu 35,- eur a nie na sumu minimálneho výživného. Skutočnosť, že maloletá navštevuje materskú školu nie je zmenou pomerov na strane oprávnenej osoby, ktorá by odôvodňovala nárok na zvýšenie výživného. Od 01.06.2014 nemá vôbec žiadny príjem, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce. Z uvedených dôvodov nemôže platiť výživné. Jeho mesačné výdavky sú 697,76 eur, pretože spláca hypotekárny úver na byt vo výške 250,- eur mesačne a bezúčelový spotrebný úver v sume 103,12 eur, splátky pôžičky poskytnuté mu jeho matkou na účely uhrádzania výživného v sume 86,- eur a platby spojené s bývaním ako aj bežné výživné na maloletú E.. Tieto výdavky nezahrňujú ďalšie jeho oprávnené výdavky. V brigádnickej činnosti nemá žiadnu šancu si zarobiť, naopak, s takouto činnosťou mal trpkú skúsenosť, keď za prácu mu nebola vyplatená žiadna odmena. Súd prvého stupňa nezohľadňoval aktuálnu situáciu na trhu práce a najmä vysokú nezamestnanosť u mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj majetkové pomery matky, ktorá predložila súdu dohodu o skončení pracovného pomeru s jej zamestnávateľom, ktorá mala byť doručená 09.02.2015, tesne pred pojednávaním, v dôsledku uzavretia tejto dohody tak matka stratila zamestnanie, v ktorom mohla zarábať sumu približne 560,- eur mesačne. Matka od posledného rozhodnutia mu ani raz nezverila dcéru do opatery ani mu neumožnila žiadny styk s dcérou, napriek jeho opakovaným žiadostiam. Nie je pravda, že by matka nepracovala, pretože keď bola predvolaná na úrad práce ospravedlňovala svoj neskorý príchod tým, že bola v práci. Matka sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania. Neuplatnila si ani prídavok na dieťa na príslušnom úrade. Podľa jeho názoru rozsudok nebol dostatočne zdôvodnený a jeho odôvodnenie nie je presvedčivé. Súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal so skutočnosťou, že jeho príjem je nulový a nie je spôsobilý platiť súdom stanovené výživné. Postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať, žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, jeho návrhu vyhovieť alebo zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Matka ani kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver, v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Skutočnosti uvádzané otcom boli predmetom konania na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa riadne vyporiadal. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny pôvodného rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zmena pomerov. Súd prvého stupňa skúmal zmenu pomerov, ktorá mala nastať na strane otca a túto správne vyhodnotil. Skutočnosť, že otec je od júna 2014 bez príjmu a je evidovaný v evidencii uchádzačov, súd prvého stupňa správne vyhodnotil Vyživovacia povinnosť každého rodiča je prvoradou povinnosťou, ktorú si musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Zhodne tak ako súd prvého stupňa konštatuje odvolací súd, že otec nepreukázal v konaní žiadne obmedzenia, pre ktoré by nemohol pracovať a zabezpečiť si prostriedky na uhrádzanie výživného maloletej, ktorá je výživou na neho odkázaná. Naviac otec maloletej žije v regióne, kde nie je vysoká nezamestnanosť a sú pomerne dobré možnosti získať si zamestnanie. Otec nemôže presúvať vyživovaciu povinnosť na matku s poukazom na svoje nepriaznivé majetkové pomery. Ak otec uvádza, že takáto suma je pre neho likvidačná, zníženie výživného by bolo likvidačné pre maloleté dieťa, pretože otcom navrhovaná suma 35,- eur mesačne predstavuje na jedeň deň sumu 1,1 eur, z ktorého výživného nie je možné zabezpečiť ani najzákladnejšie potreby maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa teda správne skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného určovania výživného a túto aj správne vyhodnotil. Skutočnosť, že otec nemá príjem od júna 2014 nemôže byť na ťarchu maloletej, keď otec, majúc vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu si musí usporiadať svoje finančné pomery tak, aby bol spôsobilý poskytovať dieťaťu nielen výživné, ale svoje dieťa aj uživiť. Nemožno nechať bez povšimnutia, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Zníženie výživného na maloleté dieťa nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože by jeho uspokojovanie odôvodnených potrieb bolo ohrozené. Otcom navrhovaná suma nie je spôsobilá zabezpečiť ani najzákladnejšie potreby maloletej. Je tiež potrebné doplniť, že otcom uvádzané náklady na jeho potreby nekorešpondujú s jeho tvrdením o nulovom príjme. Do jeho výdavkov, ktoré uvádza vo výške 697,76 eur musí otec maloletej zahrnúť výživné na maloletú, pretože ide o jeho prvoradú povinnosť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.