Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/659/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220114 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314220114.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. T., T.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Ľ. T., T.. XX.XX.XXXX, U. H. N. X, XXX XX G., U. Č. G. XX, XXX XX H., otec - J. I.X., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. X, H., U. Č. I. X, XXX XX U. - I. I., o návrhu starého otca V.. B. I., T.. XX.XX.XXXX, H. N. X, XXX XX H., o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľa a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.08.2015, č.k. 20P 322/2014-303, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 13.08.2015, č.k. 20P 322/2014-303 zamietol návrh navrhovateľa, starého otca maloletej V.. B. I. na zverenie maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.09.2014, č.k. 20P 336/2014-63 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.01.2015, č.k. 11CoP 576/2014-142, ktorým bola maloletá dočasne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, nariadil predbežné opatrenie ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti matky, nad výchovou maloletej nariadil výchovné opatrenie - dohľad a deklaroval, že žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 45 ods.1,2,3,6,7,8, § 46 ods.2, § 62 ods.1,2,5, § 75 ods. 1, § 37 ods. 2,5,6 Zák. o rodine, §100 ods.3 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky, ktoré Zákon o rodine v ust. § 45 ods. 1, 2 predpokladá a splnenie ktorých je podmienkou na postup súdu v konaní a na rozhodnutie vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že situácia na strane matky maloletej sa od podania návrhu zmenila podstatným spôsobom a to zmenou spôsobu života matky, jej prístupu k výkonu svojich rodičovských práv a povinností a starostlivosti o maloletú. Konštatoval, že v čase podania návrhu vo veci samej a nariadenia predbežného opatrenia zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľa, matka nemala vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, starostlivosť zanedbávala a vo vzťahu k maloletej spolu s jej partnerom existovalo podozrenie o používaní nevhodných výchovných prostriedkov. V čase nariadenia predbežného opatrenia uznesením zo dňa 24.09.2014, č.k. 20P 336/2014-63 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.01.2015, č.k. 11CoP 576/2014-142, konštatoval osvedčenie, že situácia maloletej S. nezniesla odklad, pričom biologický otec maloletej prevziať starostlivosť o maloletú odmietol. Uviedol, že u maloletej zistil dobrú adaptáciu na školský systém v Základnej škole internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím, G. O.. X D. H., do ktorej ju zapísal navrhovateľ, ako aj jej zotrvávanie na internáte s tým, že navrhovateľ maloletej zabezpečil školské potreby, platil školné, navštevoval s ňou lekárov a dbal na jej zdravotný stav, o pomoc požiadal aj psychológa. Konštatoval, že v neprospech dieťaťa bolo, že prakticky počas celej doby výkonu náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľ neumožňoval maloletej kontakt s matkou. Jeho konanie v tomto smere súd prvého stupňa vyhodnotil ako nesúladné so záujmom maloletej, keď trval na svojej prítomnosti pri styku matky s maloletou, nesúhlasil s návštevami maloletej u matky, matke úmyselne a bezdôvodne nedvíhal telefón a trval na komunikácii s matkou iba prostredníctvom emailu. Dohodu o styku matky s maloletou, s ktorou pred súdom súhlasili všetci účastníci konania nedodržiaval, zobral maloletej mobilný telefón, opakovane menil telefónne čísla, ktoré matke neposkytol. Za uvedenej situácie matka navštevovala maloletú na iba na internáte, z dôvodu ktorého ju tam navrhovateľ prestal neskôr dávať. Uviedol, že v dôsledku takéhoto konania navrhovateľa hrozilo maloletej odcudzenie s matkou a jej nevlastnou sestrou C.. Dokazovaním mal súd prvého stupňa ďalej zistil, že matka s partnerom a mladšou dcérou C. obývali 1-izbový byt, ktorý sa nachádza v priestoroch ázijskej reštaurácie, v ktorej matka pracovala. Opakovaným šetrením v rodine a spoluprácou matky s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava počas konania mal za preukázané, že socioekonomické pomery sa na strane matky stabilizovali, matka dosahovala stály príjem a jej starostlivosť o mladšiu dcéru C. bola aj zo strany školy hodnotená pozitívne. Týranie maloletej S. partnerom matky preukázané nebolo. Konštatoval, že matka za pomoci svojho najbližšieho okolia a orgánu sociálnoprávnej kurately prejavila vôľu a ochotu zlepšiť svoju životnú situáciu. Z vyplateného dĺžneho výživného otcom maloletej, zakúpila nové zariadenie izby a tiež dostatok oblečenia pre maloleté deti. Uviedol, že matku daná situácia zmobilizovala k vytvoreniu dobrých podmienok pre riadne zabezpečovanie starostlivosti a podnetného výchovného prostredia pre obe maloleté deti. Za preukázané mal zachovanie pozitívnych citových väzieb maloletej k matke, ako aj to, že prostredie u matky sa výrazne zlepšilo a obe deti v ňom majú vytvorené dobré podmienky pre svoj ďalší rast a vývoj. Za preukázané súd prvého stupňa považoval priamy príbuzenský pomer navrhovateľa na maloletú, jeho plnú spôsobilosť na právne úkony a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Konštatoval však, že osobné predpoklady navrhovateľa, ako aj jeho spôsob života nezaručujú, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v najlepšom záujme maloletej, najmä keď pri výkone osobnej starostlivosti o maloletú potreboval pomoc opatrovateľky, alebo blízkych príbuzných a úmyselne konal tak, aby sa citové väzby medzi maloletou a matkou pretrhli. Prekračoval rámec svojich oprávnení a nerešpektoval, že nielen otec, ale aj matka má rovnaké rodičovské práva. V danom prípade konanie navrhovateľa súd prvého stupňa vyhodnotil, ako prejav svojvôle jednoznačne v rozpore so záujmom maloletej. Uviedol, že otec maloletej nebol pripravený vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú s odôvodnením, že nedisponuje potrebnou zručnosťou pri starostlivosti o dieťa, sám sa necíti byť pripraveným rodičom na plný úväzok. Sám o sebe uviedol, že nie je vyzretý, pričom maloletá je veľmi hyperaktívne dieťa, vyžadujúce sústavnú starostlivosť, čo by ho fyzicky aj psychicky vyčerpávalo. Názor maloletej S. súd prvého stupňa v konaní zisťoval prostredníctvom kolízneho opatrovníka, od vypočutia maloletej pred súdom upustil a pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrení maloletej pred psychológmi a kolíznym opatrovníkom, dospejúc k názoru, že maloletá nie je schopná s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, nie je schopná sa úplne jednoznačne k veci vyjadriť, vo svojich vyjadreniach si protirečí, pričom prejavila pozitívny vzťah nielen k navrhovateľovi ale aj k obom rodičom a sestre C.Y.. Konštatoval, že vyňatie maloletej z jej prirodzeného rodinného prostredia splnilo svoj účel a je potrebné navrátiť ju do domácnosti matky. Súčasne v záujme ochrany maloletej a vzhľadom na zlyhanie matky v starostlivosti o maloletú v minulosti, určil nad jej výchovou výchovné opatrenie dohľad. Dospejúc k záveru, že situácia maloletej neznesie odklad, jej ďalším zotrvaním v náhradnej osobnej starostlivosti s potrebou zamedziť ďalšiemu odcudzovaniu maloletej s matkou, súd prvého stupňa zrušil uznesenie zo dňa 24.09.2014, č.k. 20P 336/2014-63 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.01.2015, č.k. 11CoP 576/2014-142, a ex offo nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil navrhovateľovi odovzdať maloletú do starostlivosti matky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ - starý otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a maloletú zveriť do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Súdu prvého stupňa vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď nevykonal výsluch maloletej, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o jeho bránení v styku matky s maloletou, keď práve matka je tá, ktorá kontakt maloletej s jej otcom a jeho rodinou neumožňovala, od konca júla 2014 dokonca styk otca s maloletou zakázala. Uviedol, že práve táto situácia bola dôvodom podania jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, aby sa maloletá mohla stretávať so všetkými rodinnými príslušníkmi. Po tom, čo maloletú dňa 13.08.2015 na základe rozhodnutia súdu odovzdal matke, matka opäť otcovi ani jeho rodine neumožňuje žiaden kontakt s maloletou. Nie je pravdou, že by maloletej v styku s matkou bránil, keď maloletú musel doslova prehovárať, aby sa s matkou stretla. Rovnako nesúhlasil s tvrdením, že by maloletej neumožňoval s matkou telefonický kontakt s odôvodnením, že matka mala možnosť dať maloletej telefón a volať s ňou neobmedzene, čo neurobila. Uviedol, že matka o maloletú skutočný záujem neprejavovala o čom svedčí aj fakt, že letné prázdniny 2015 musel spolu s otcom maloletej a starou mamou zabezpečiť sám, keď matka jeho ponuku na letné prázdniny neprijala. Namietal pochybenie súdu, ktorý napriek konštatácii kolízneho opatrovníka, že maloletá je vo svojich vyjadreniach nestála a viac krát si protirečila, maloletú nevypočul a ktorý v rozhodnutí nekonkretizoval, jeho namietané osobnostné predpoklady a spôsob života, ktoré by nemali nezaručovať, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletej. Poukázal na obsah hodnotenia jeho osoby jeho zamestnávateľom, jeho príkladný spôsob života ako i to, že rozhodnutím súdu mu bol jeden z jeho synov zverený do osobnej starostlivosti. Tvrdil, že matka koná v rozpore so záujmom maloletej, keď marí jej styk s otcom a jeho rodinou a poukázal na zlyhanie matky v starostlivosti o maloletú v minulosti s podozrením, že maloletá bola matkou a jej partnerom bitá. Zdôraznil, že maloletá má právo na harmonický rozvoj, potrebuje lásku a porozumenie, morálne aj materiálne zabezpečenie, ktoré jej s jeho úžasným tímom v zložení otec maloletej, stará mama z otcovej strany, p. H. Z. C. Z. dokáže zabezpečiť. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci pre nevykonanie nevyhnutných dôkazov, ako aj existencie ďalších skutočností, ktorých absencia má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný. Namietal vady konania v zmysle § 221 ods.1, Os.p., spočívajúce v nesprávnom posúdení veci z hmotnoprávneho hľadiska. Namietal konanie prvostupňového súdu s právnym zástupcom matky, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, namietal chybné rozhodnutie o zrušení už nariadeného predbežného opatrenia o dočasnom zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a zároveň v rozsudku nariadené predbežné opatrenie týkajúce sa uloženia povinnosti navrhovateľovi odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky. Súdu prvého stupňa vytkol, že v súlade s § 100 ods. 3 O.s.p., nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek vie svoj názor vyjadriť samostatne. Uviedol, že chaotickým rozhodnutím súdu o zrušení predbežného opatrenia a nariadení povinnosti starému otcovi odovzdať maloletú do starostlivosti matky adhézne s rozsudkom vo veci samej, sa vytvoril taký faktický stav, že maloletá sa nachádza v starostlivosti matky na základe nezákonného rozhodnutia. Namietal, že na prvom a druhom pojednávaní nemal možnosť reagovať na závažné a osočujúce tvrdenia matky o jeho neplatení výživného a o jeho nedostatočnej starostlivosti o dieťa. Vyjadril názor, že matke ušlo meritum veci, keďže konanie bolo o záujmoch maloletej a nie o jeho subjektívnych právach a povinnostiach. Otec maloletej sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa plne stotožnil s jeho odvolaním a pridržiaval sa tvrdení uvedených vo svojom odvolaní. Kolízny opatrovník napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a v záujme maloletej ho žiadal potvrdiť. Matka v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam otca a navrhovateľa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa a otca maloletej považuje za nepravdivé s cieľom diskreditovať jej osobu ako rodiča. Poukázala na skutočnosť, že otec nemá záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú a navrhovateľ nie je spôsobilý sa o maloletú postarať bez pomoci tretích osôb. Uviedla, že od kedy je maloletá späť v jej starostlivosti, je spokojná a vyrovnaná, navštevuje riadne školu a nič jej nechýba. Obom deťom sa venuje, trávi s nimi veľa času a zabezpečuje starostlivosť o ne po každej stránke. Dohliada na prípravu a riadnu dochádzku maloletej do školy a je v pravidelnom kontakte s triednou učiteľkou. Poukázala na aktívnu spoluprácu s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorého pracovníčky opakovane šetria pomery v jej domácnosti, sú v kontakte s maloletou, o kvalite jej starostlivosti o maloletú majú prehľad. Konanie starého otca v súvislosti s bránením jej v styku s maloletou potvrdila, rovnako aj neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca, pre ktoré bola nútená podať na neho trestné oznámenie. Má záujem na tom, aby obe jej maloleté deti vyrastali spolu a vytvárali si tak blízke súrodenecké väzby. Pre starostlivosť o svoje deti má vytvorené všetky vhodné podmienky a spolu so svojim partnerom vytvárajú deťom vhodné rodinné prostredie. Mala za to, že navrhovateľ nemá správny postoj k celej situácii, z jeho strany ide iba o akýsi rozmar, prebrať starostlivosť o vnučku, o ktorej starostlivosť jeho syn, otec maloletej nemá záujem. Je to práve J. I., otec maloletej, ktorého navrhovateľ nevychovával, nestaral sa o neho a dlhé roky s ním ani nekomunikoval, keď rozhodnutím súdu mal do starostlivosti zvereného iba jeho brata Q. I.. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa a odvolanie otca dôvodné nie sú. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ), z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu navrhovateľa na zverenie maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Vo vzťahu k rovnakým námietkam navrhovateľa a otca uplatneným v ich odvolaniach ( o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, jeho arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti ) odvolací súd poznamenáva, že v rozhodnutí súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. V danom prípade súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, závery, ktoré prijal aj primerane vysvetlil. S právnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil, z ktorého dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. naň poukazuje. Ďalej dodáva, že tým, že ide o konanie starostlivosti o maloleté dieťa, súd prvého stupňa postupoval citlivo, so snahou o dosiahnutie stavu, ktorý bude v prvom rade v záujme maloletej, keďže účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie a poskytnutie zvýšenej ochrany právam maloletého dieťaťa, a to aj na úkor rodičov. Správne postupoval súd prvého stupňa aj v prípade, keď v zmysle ust. § 77 ods.2 O.s.p. zrušil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č.k. 20P 336/2014-63, zo dňa 24.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 576/2014-142 zo dňa 07.01.2015 po preukázaní, že pre jeho nariadenie pominuli dôvody. Výrok rozsudku, ktorým súd predbežným opatrením navrhovateľovi uložil povinnosť odovzdať maloletú matke, odvolací súd vyhodnotil síce ako nadbytočný (vzhľadom na výrok súdu o zrušení nariadeného predbežného opatrenia ), avšak bez vplyvu na správnosť rozhodnutia vo veci samej a jeho zákonnosť, sledujúc záujem maloletej na zabezpečení okamžitého návratu maloletej k matke. V danom preskúmavanom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že pre zverenie maloletej do náhradnej starostlivosti navrhovateľa podmienky splnené neboli, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že matka ako rodič nemá záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú, alebo že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečiť nemôže. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že musia byť naplnené všetky predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov tak, ako to ustanovuje § 44 ods.1 Zákona o rodine. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka starostlivosť o maloletú nezanedbáva, je schopná sa o maloletú postarať v dostatočnej miere, má vytvorené vhodné bytové podmienky a medzi ňou a maloletou je vybudovaná silná vzťahová väzba. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, je potrebné vždy dôkladne preskúmať aj motív osôb na zverení dieťaťa do ich starostlivosti. V danom prípade boli podľa názoru odvolacieho súdu motívom navrhovateľa na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti určité indície o nevhodnej a nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú ( ktoré boli de facto aj dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v septembri 2014 ), ale najmä tvrdenie navrhovateľa o zamedzovaní matky v styku maloletej s otcom, s navrhovateľom a ich najbližšou rodinou. Náhradná osobná starostlivosť má charakter dočasnosti a preto je potrebné v záujme maloletého dieťaťa zvoliť také postupy a vytvoriť všetky predpoklady pre vrátenie dieťaťa do starostlivosti jeho biologického rodiča. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade maloletej S. je to práve matka, ktorá má jediná z rodičov záujem zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, keď otec tak aktuálne, ako aj v čase existujúcich pochybností o starostlivosti matky o maloletú a jej nevhodných bytových podmienkach, sa o maloletú, čo i len dočasne postarať odmietol, s vyjadrením obavy o svoje psychické a fyzické vyčerpanie. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že otec sa o maloletú nielenže osobne nestaral, ale aj dlhodobo neplatil výživné, ktorú skutočnosť potvrdil okrem matky aj navrhovateľ vo svojom návrhu. Návrh na úpravu styku s maloletou z dôvodu tvrdených skutočností ani navrhovateľ, ani otec maloletej doposiaľ nepodali. Čo sa týka vyhranených vzťahov medzi rodičmi maloletej, a matkou a navrhovateľom ohľadne zabezpečenia styku maloletej s jej širšou rodinou zo strany otca treba uviesť, že za vzniknutú situáciu nesú veľký podiel zodpovednosti všetci zúčastnení, preto v súčasnej dobe a za súčasného stavu by mali hľadať riešenia, ktoré v prvom rade pomôžu maloletej a budú v jej záujme. Odvolací súd však zdôrazňuje, že tento konflikt v rodine sám o sebe nemôže byť vyhodnotený v prospech navrhovateľa a nemôže byť dôvodom na odňatie maloletej konečným rozhodnutím súdu zo starostlivosti matky. Starostlivosť matky o maloletú je v súčasnej dobe poskytovaná na primeranej úrovni ( so zabezpečením kontroly prostredníctvom nariadeného súdneho dohľadu v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine), maloletá sa u matky cíti dobre, jej celkové správanie sa zlepšilo, je radostnejšia a prístupnejšia, v škole ľahšie usmerniteľná. Maloletá opakovane vyjadrila záujem zostať v starostlivosti matky a so starým otcom sa stretávať počas víkendov. S poukazom na uvedené, vyhodnotiac zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj zistený skutkový stav na základe doplneného dokazovania v rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že ponechanie maloletej v osobnej starostlivosti matky je v jej záujme maloletej, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľa a otca maloletej nemajú vplyv na správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa založených na riadnom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.