Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/407/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225776 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314225776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: otec S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. D., J. E. 7, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kubicová, Benkoczki, Baláž, advokáti s.r.o. so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava a matka L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. F.. XX, T., zastúpená Advokátskou kanceláriou Niku & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.04.2015, č.k. 37P 532/2014-209, jednohlasne pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacie konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 23.04.2015, č.k. 37P 532/2014-209 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane účastníkov konania nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého. Vo vzťahu k tvrdeniu otca že sa mu znížil príjem, konštatoval pozitívnu zmenu v majetkových pomeroch otca, nakoľko nadobudol dedičstvo po nebohej matke, taktiež došlo k vyporiadaniu majetku v BSM a ku dňu 31.12.2014 mal otec na svojom účte v Tatrabanke čiastku 32.726,47 Eur. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že je v otcových možnostiach a schopnostiach platiť doposiaľ určené výživné na maloletého. Pokiaľ ide o pohľadávky otca, dal otcovi do pozornosti, že výživné má prednosť pred pohľadávkami (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Taktiež pokiaľ otec apeloval potrebou riešenia svojej bytovej otázky, dal otcovi do pozornosti, že je podielovým spoluvlastníkom 4-izbového bytu, ktorý nadobudol dedením po svojej matke, pričom tento byt obýva sám jeho súrodenec. Pri rozhodovaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa s maloletým žiadnym spôsobom nekontaktuje, nad rámec výživného sa iným spôsobom nepodieľa na jeho výchove a výžive. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého znížiť zo sumy 200,- Eur na sumu 50,- Eur mesačne, resp. v inom rozsahu poníženú sumu, prípadne ho v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal skutkové zistenia súdu prvého stupňa uvedené v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku z dôvodu, že nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Mal za to, návrh na zníženie výživného je plne dôvodný s poukazom na zásadnú zmenu pomerov vo viacerých aspektoch jeho života, najmä v oblasti financií, keď od poslednej úpravy výživného nie je spoločníkom ani konateľom spoločnosti FG I. s.r.o., v uvedenej spoločnosti prestal aj pracovať. Zamestnal sa v spoločnosti R. s.r.o., ktorá spoločnosť mu okrem vyplácania mzdy hradí náklady na trénerskú školu vo výške viac ako 1.000,- Eur ročne, hradí tiež náklady spojené s jeho trénerskou činnosťou. V záujme dosiahnutia vyšších príjmov navštevuje trénerskú školu, kde si zvyšuje stupeň kvalifikácie. Pre kariéru hokejového trénera sa rozhodol vzhľadom na jeho dlhoročné a úspešné pôsobenie v slovenskom hokeji na reprezentačnej úrovni, ako aj jeho medzinárodné úspechy. Jeho meno je známe širokej verejnosti a v spojení s ukončeným trénerským vzdelaním môže pre neho znamenať výrazný kariérny aj finančný postup. Pokiaľ ide o pôžičky a konštatovanie súdu prvého stupňa, že výživné má prednosť pred pôžičkami uviedol, že takýto záver súdu bez bližšieho odôvodnenia nemá oporu v zákone. V danej veci za významnú okolnosť vo vzťahu k posúdeniu jeho pôžičiek považoval to, že od rozvodu až do vyporiadania BSM výlučne znášal všetky náklady spojené so spoločným majetkom, vrátane úverov. Tým, že financie nemal, musel si ich dlhodobo požičiavať, takže po vyporiadaní BSM značnú časť finančných prostriedkov, ktoré mu pripadli z vyporiadania BSM musel vrátiť. Vo vzťahu k pôžičkám bolo podľa jeho názoru potrebné prihliadnuť aj s poukazom na skutočnosť, že bol dlhodobo zaviazaný na výživné vo výške 1.000,- Eur na obidve deti. Tým, že po určitom čase nedisponoval s voľnými finančnými prostriedkami, musel si na takto určené výživné požičiavať peniaze. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval k jeho majetkovým pomerom, že je spoluvlastníkom 4-izbového bytu, mal za to, že súd opätovne jednostranne poukázal na skutočnosti bez uvedenia ďalších rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti uviedol, že je len jeden z troch spoluvlastníkov zdedeného bytu, naviac ide o zdevastovaný byt, ktorý zdedil spolu so súrodencami a kde výška mesačných nákladov je neprimerane vysoká. Predmetný byt bol dňa 12.05.2015 predaný za kúpnu cenu 87.000,- Eur. Jemu ako spoluvlastníkovi prináleží čiastka 28.333,- Eur, ktorú mieni použiť na zaobstaranie si vlastného bývania, na ktoré má plné právo. Vo vzťahu k svojim možnostiam a schopnostiam prispievať na výživu maloletého poukázal na ust. § 62 ods. 2 ZoR, ktoré si súd prvého stupňa nesprávne vyložil. V danej veci podľa jeho názoru nemožno aplikovať princíp 50 - 50 prezentovaný matkou, súd mal citlivo vyhodnotiť jeho momentálne možnosti. Zdôraznil, že ide o prechodný stav, dúfa že po skončení trénerskej školy a zvýšení kvalifikácie sa zlepší aj jeho finančná situácia. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že výživné nesmie byť určené tak, aby spôsobovalo existenčné problémy povinného rodiča. V jeho prípade tieto existenčné problémy pretrvávajú už dlhší čas, jeho prepad príjmov je natoľko dramatický, že nateraz daná výška výživného spolu s ďalšou vyživovacou povinnosťou voči dcére G. je v hrubom nepomere s jeho finančnými a majetkovými možnosťami. Na rozdiel od svojich detí žije na hranici skromnosti, nemá vlastné bývanie, ani motorové vozidlo. Finančné prostriedky, ktoré mu zostali po vyplatení dlhov z titulu vyporiadania BSM, vrátane zdedenej čiastky po zosnulej matke mieni použiť na kúpnu menšieho bytu. Súd v rozhodnutí taktiež nesprávne uviedol, že jeho majetkové pomery sa zlepšili, nakoľko jeho príjem 328,- Eur a dedičstvo po nebohej matke nedosahuje ani z polovice hodnotu majetku pri predchádzajúcej úprave výšky výživného na maloletého. Z dedičstva po matke prevzal 28.333,- Eur a zo získaných peňazí po rozdelení majetku patriaceho do BSM musel vyplatiť pôžičky, ktoré bral z dôvodu nutnosti pravidelného platenia výživného na obe deti, a z tohto dôvodu mu k 31.12.2014 na účte zostalo 32.726,47 Eur. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh v plnom rozsahu zamietol, konal podľa jeho názoru veľmi necitlivo a nekriticky pripustil, že ním navrhované výživné vzhľadom na vek a potreby maloletého je zrejme prinízke, súd však mohol výživné po vyváženom zohľadnení všetkých v rámci konania preukázaných skutočností znížiť aspoň čiastočne. Obdobne nekriticky sa k celej veci staval aj kolízny opatrovník. K odvolaniu otca prostredníctvom právnej zástupkyne sa vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala akékoľvek zníženie výživného. Tvrdenia otca o znížení jeho životnej úrovne považovala za účelové, nekorešpondujúce so skutočným stavom. Trvala na tom, že zmeny, ktoré na strane otca nastali boli zmenami, ktoré mali za následok skôr zlepšenie jeho majetkových pomerov. Podotkla, že po vyporiadaní BSM v októbri 2014 pripadla otcovi na vyplatenie suma 176.457,06 Eur. Po úmrtí jeho matky otec zdedil finančnú hotovosť 12.000,- Eur, zdedil aj spoluvlastnícky podiel k 4-izbovému bytu. V marci 2015 bol predmetný byt predaný a otcovi ako spoluvlastníkovi bola vyplatená suma 28.333,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že za posledných 7 mesiacov otec prijal finančné prostriedky v celkovej sume 212.790,- Eur. V odvolaní otec tvrdil, že musí vyplácať pôžičky, ktoré si z dôvodu nutnosti platenia výživného na deti musel požičiavať od svojich kamarátov, dôkaz o údajných pôžičkách však nemá. Čo sa týka otcovho zamestnania v spoločnosti R. s.r.o., poukázala na skutočnosť, že výlučným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je pani Q., priateľka otca. Keď uvedená spoločnosť nad rámec mzdy hradí otcovi aj náklady za užívanie mobilného telefónu, používanie služobného motorového vozidla, vrátane PHM, ako aj poplatky za doplňujúce vysokoškolské vzdelanie, tieto plnenia je nevyhnutné posúdiť ako nemajetkový príjem otca popri riadnej mzde. Je však nanajvýš pozoruhodné, že popri všetkých výhodách, ktoré otcovi jeho zamestnávateľ, teda spoločnosť R. s.r.o. na základe jeho kvalít poskytuje, je stále jeho mzda na úrovni minimálnej. Aj vzhľadom na personálne a vzťahové prepojenie medzi otcom a spoločníkom a súčasne konateľom spoločnosti jeho súčasného zamestnávateľa, teda pani Q., považuje výšku mzdy vyplácanej otcovi za účelovo stanovenú pre potreby konania o zníženie výživného na maloletého, ako aj konania o zníženie výživného na plnoletú dcéru G., ktoré obe konania inicioval otec. Vzhľadom na možnosti a schopnosti otca výška minimálnej mzdy je neadekvátnou a neprimerane nízkou. K argumentom otca o potrebe riešiť svoju bytovú otázku uviedla, že otec býva naďalej v spoločnej domácnosti s pani Q., tvrdenie otca sa preto javí účelové. Pokiaľ ide o potreby detí, nesúhlasila s tvrdením otca, že sa nevedia vzdať luxusného životného štýlu, ktorý roky zabezpečoval otec. V konaní všetky výdavky maloletého, ako aj výdavky na domácnosť riadne vydokladovala. Zdôraznila, že maloletý bude mať 17 rokov, ide o 180 cm vysokého a 84 kg vážiaceho chlapca, skôr dospelého muža, a preto aj jeho náklady sú totožné s mesačnými nákladmi dospelého jedinca. Od septembra 2015 začne navštevovať strednú odbornú školu so zameraním na grafiku, súčasťou výučby je najmä práca na počítači, ako aj iné potrebné učebné pomôcky, ktoré opäť predstavujú zvýšenie jeho nákladov. Suma 200,- Eur, ktorou otec prispieva na maloletého predstavuje iba minimum z celkových skutočne vynakladaných výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého. K jej príjmu uviedla, že od 05.06.2015 je nezamestnaná, v súčasnosti iba s ťažkosťami zabezpečuje úhradu základných nevyhnutných výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Predmetom konania v danej veci je návrh otca na zníženie výživného z 26.11.2014. Podľa obsahu spisu ide v poradí o druhý návrh otca, pričom podľa obsahov oboch návrhov, tieto sú totožné dôvodmi ich podania, ktorými je otcom tvrdená zmena pomerov na jeho strane spočívajúca v znížení jeho príjmov a s tým spojená neschopnosť plniť doposiaľ určené výživné. Vo vzťahu k prvému návrhu otca na zníženie výživného z 26.09.2012 treba uviesť, že odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a doplneného dokazovania v rámci odvolacieho konania posúdil návrh otca na zníženie výživného ako čiastočne dôvodný, dospejúc k záveru, že vzhľadom na fyzický vek otca, jeho zdravotný stav, nebolo možné od otca objektívne požadovať výsledky na úrovni profesionálneho hokejového hráča a teda aj možnosti dosahovania príjmov vo výške podľa hráčskych zmlúv, z ktorých bolo výživné na deti v tom čase maloletú G. a maloletého E. určované. Pri rozhodovaní o výške výživného preto odvolací súd vychádzal z príjmov, ktoré otec v tom čase dosahoval, t.j. z príjmu na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi FG I. s.r.o. a HC J. a.s. z 01.05.2013, pri zohľadnení, že otec po skončení pracovného pomeru dohodou k 28.02.2014 v spoločnosti FG I. s.r.o. zostal naďalej jej spoločník a konateľ. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, najmä úver a dlhy otca konštatoval, že tieto vzhľadom na realizovaný predaj rodinného domu patriaceho do BSM rodičov budú zohľadnené v rámci vyporiadania BSM. Tým, že odvolací súd rozhodol rozsudkom z 11.03.2014, č.k. 11CoP 346/13-406, ktorým rozsudkom výživné na maloletého E. P. znížil zo sumy 400,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne a otec dňa 26.11.2014 teda po ôsmich mesiacoch podal predmetný - druhý návrh na zníženie výživného, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval, či za tak krátke obdobie nastala na strane otca taká zmena pomerov, ktorú ust. § 78 ods. 1 ZoR predpokladá, pričom so záverom, ku ktorému na základe vykonaného dokazovania dospel, sa odvolací súd plne stotožnil. Rovnako sa stotožnil aj s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu na ne poukazuje. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa nezistil na strane otca takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého v zmysle návrhu otca, keďže v konaní nebol preukázaný otcom tvrdený pokles jeho príjmu v ním tvrdenom rozsahu. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že nie je pravdou tvrdenie otca v návrhu z 26.11.2014, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom v spoločnosti FG I. s.r.o. bol zamestnaný s príjmom 327,70 Eur, keďže v spise sa nachádza dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi FG I. s.r.o. a otcom, podľa ktorej pracovný pomer skončil k 28.02.2014. Uvedená dohoda tvorila aj súčasť spisu sp. zn. 38P 222/2012, z ktorej odvolací súd pri rozhodovaní rozsudkom z 11.03.2014 vychádzal. Jediným príjmom otca tak ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, t.j. rozhodovania odvolacieho súdu rozsudkom z 11.03.2014, tak aj v súčasnej dobe je príjem otca na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, konkrétne v čase predchádzajúceho rozhodovania uzavretej medzi FG I. s.r.o. a HC J. a.s. z 01.05.2013 (výška odmeny poskytovateľovi 750,- Eur), v súčasnej dobe Zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi R. s.r.o. a HC J. a.s. z 30.04.2014 (výška odmeny poskytovateľovi 1.000,- Eur mesačne), pričom porovnávajúc obe zmluvy s výnimkou výšky odmeny možno konštatovať, že ide o totožné zmluvy. Pokiaľ za tejto situácie otec uzavrel so spoločnosťou R. s.r.o. dňa 01.10.2014 pracovnú zmluvu s príjmom na úrovni minimálnej mzdy, v rámci ktorej vykonáva práce podľa zmluvy o poskytovaní služieb, odvolací súd má za to, že otec účelovo znižuje svoj príjem, ktorú skutočnosť nie je možné hodnotiť v neprospech maloletého E., výživou stále odkázaného na svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu zásadnou otázkou, ktorú si treba v danej veci položiť a s ktorou je spojené aj posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného sú schopnosti a možnosti otca, tak ako to ukladá ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 ZoR s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov v zmysle § 78 ods. 1 ZoR. V zmysle uvedených zákonných ustanovení pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne majetkové pomery, dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Vychádzajúc z uvedených základných princípov, na ktorých je v Zákone o rodine postavená právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k ich maloletým deťom, má odvolací súd za to, že v danej veci príjem otca na úrovni minimálnej mzdy nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a ako taký ho odvolací súd pre potreby rozhodovania o výživnom vyhodnotil. Pri svojej úvahe vychádzal odvolací súd zo samotného vyjadrenia otca o jeho dlhoročnom pôsobení v slovenskom hokeji na reprezentačnej úrovni s medzinárodnými úspechmi, o jeho mene, ktoré je známe širokej verejnosti, s licenciou trénera (kategória B), majúc za to, že takémuto hodnoteniu a aj reálnym skúsenostiam, odbornosti, nezodpovedá mzda na úrovni minimálnej mzdy vyplácaná otcovi jeho súčasným zamestnávateľom. Tým, že v danej veci ide o zmenu rozhodnutia o výživnom, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa posudzoval pomery, resp. ich zmenu na strane všetkých účastníkov konania, t.j. aj matky a maloletého. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane matky a maloletého, u týchto za tak krátke časové obdobie zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 ZoR nezistil. Vzhľadom na námietky otca k matkou vyčísleným nákladom na maloletého však považuje za potrebné dať do pozornosti, že ide o 17-ročného mladého muža, t.č. už študujúceho na strednej škole, náklady ktorého najmä na stravu, ošatenie, štúdium sú finančne mimoriadne nákladné a keďže sa maloletý štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, mala by byť otázka zabezpečenia štúdia maloletého pre oboch rodičov prioritná a mali by na nej participovať obaja rodičia. Súd prvého stupňa sa v konaní dostatočným spôsobom vysporiadal aj s majetkovými pomermi na strane rodičov a keďže odvolanie otca neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záverov súdu prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.