Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/345/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200769 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315200769.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, W. a otca - F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, W., zastúpeného Mgr. Petrou Janotovou, bytom Hutnícka 1, 841 10 Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súd Bratislava III, zo dňa 12.03.2015, č.k. 37P/16/2015-41, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch sa potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.03.2015, č.k. 37P/16/2015-41, zveril maloletú O. F., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 60 Eur mesačne odo dňa rozhodnutia a vo zvyšku návrh otca zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 6C/34/2003-26 zo dňa 19.05.2003 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zmene zverenia maloletej z osobnej starostlivosti matky, do osobnej starostlivosti otca rozhodol po zistení, že maloletá O. sa od 20.02.2009 nachádza v osobnej starostlivosti otca, a to aj na základe písomného súhlasu matky, pričom v osobnej starostlivosti otca o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Výživné určil v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, § 65, § 75 ods.1, § 78 ods. 1, Zák. o rodine, s poukazom na zistené odôvodnené potreby maloletej, ako aj zárobkové a majetkové pomery rodičov. Na strane maloletej zohľadnil jej fyzický vek 17 rokov, náklady spojené so zabezpečením jej základných potrieb štúdiom a prípravou na budúce povolanie. Na strane rodičov zohľadnil ich príjmy, majetkové pomery a celkovú sociálnu situáciu. Pri určovaní výšky výživného na maloletú zohľadnil aj skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne otec a že matka sa okrem výživného iným spôsobom na starostlivosti a výdavkoch na maloletú nepodieľa, aktuálne je poberateľkou rodičovského príspevku a pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému D. F., nar. XX.XX.XXXX. Prihliadol na skutočnosť, že matka napriek tomu, že maloletú nemala vo svojej starostlivosti, až do rozhodnutia súdu neplatila výživné a otcovi neposkytovala rodinné prídavky na maloletú, ktoré boli vyplácané k jej rukám. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti rozsudku vo výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a zaviazať ju prispievať na výživu maloletej sumou 40 Eur mesačne, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 350 Eur mesačne a doposiaľ aj prídavky na obe deti, pričom po odpočítaní jej mesačných výdavkov a výdavkov na maloletého syna, ktoré nie je možné zanedbať, nie je reálne, aby na úkor maloletého platila na maloletú O. súdom určené výživné. Poukázala na príjem otca, jeho možnosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú zabezpečiť potreby maloletej O. v prevažnej miere. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné. Pokiaľ ide o výšku výživného, v tejto časti výrok rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletej, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Na strane maloletej súd prvého stupňa správne do výšky výživného premietol náklady maloletej v súvislosti s jej fyzickým vekom (17 rokov), náklady spojené so zabezpečením jej základných potrieb vynakladaných na stravu, bývanie, ošatenie, výdavkov súvisiacich s jej štúdiom a prípravou na budúce povolanie, ako aj ostatných výdavkov prospešných pre zdravý vývoj maloletej (mimoškolská činnosť a pod.), ktoré náklady v primeranom rozsahu bolo možné premietnuť do výšky výživného. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to výlučný výkon osobnej starostlivosti otca o maloletú a skutočnosť, že matka na výživu maloletej neprispieva, a to tak finančným, ale ani vecným plnením. Určená výška výživného zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom oboch rodičov, s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k maloletému D. F. nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o matkou namietanú výšku výživného v súvislosti s jej príjmom a ďalšou vyživovacou povinnosťou, odvolací súd dodáva, že určená výška výživného zohľadňuje práve tieto matkou namietané skutočnosti. Je treba dodať, že aj pri takto určenom výživnom bude otec ten z rodičov, ktorý bude aj do budúcna znášať takmer všetky náklady vynakladané na odôvodnené potreby maloletej, na ktorých sa matka nepodieľala od roku 2009, napriek tomu, že v uvedenom období ďalšiu vyživovaciu povinnosť ešte nemala. Odvolací súd po preskúmaní daného prípadu matkou uvádzané odvolacie dôvody vyhodnotil ako nedostatočné a nedôvodné na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určeného výživného. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.