Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/210/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203158 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315203158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: L. I., B.. XX. XX. XXXX, X. XXX XX L., I. XX, U. G. B., C. U. G. B., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Korzo Bélu Bartóka č. 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanej: T.. X. I., B.. XX. XX. XXXX, X. L. U. L. Č.. XX, X., o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. októbra 2015, č. k. 19C/116/2015 - 33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým povinnosť žalobcu prispievať na výživu žalovanej uloženú rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27. 06. 2007, č. k. 7C/27/1997 - 386, právoplatným 25. 10. 2007 zrušil počínajúc právoplatnosťou rozsudku, p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobcovi náhradu trov konania nepriznal m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v sume 16, 50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil povinnosť žalobcu prispievať na výživu žalovanej uloženú rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7C/27/199 - 386 (správne číslo konania a 7C/27/1997 - 386, pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 27. 06. 2007 právoplatným 25. 10. 2007, počínajúc právoplatnosťou rozsudku a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 72 ods. 1, 2, 3, § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine) a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na strane žalovanej s poukazom aj na jej majetkové pomery nemožno konštatovať splnenie podmienok a výnimočne dobu plnenia povinnosti žalobcu predĺžiť po uplynutí doby piatich rokov. Poukázal na skutočnosť, že manželstvo manželov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Bratislava III, sp. zn. 12C/80/1987 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave pod spisovou značkou 8Co 343/1991 dňa 28. 11. 1991 s tým, že z výpovede žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 7C/27/1997 na pojednávaní dňa 15. 06. 2000 mal preukázané, že z manželstva pochádza jediné dieťa, dnes XX G.Á. J. X., pričom v tomto konaní Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 27. 06. 2007, sp. zn. 7C/27/1997 - 386 (správne číslo konania, pozn. odvolacieho súdu), právoplatným dňa 25. 10. 2007 bola žalobcovi ako žalovanému v tomto konaní uložená povinnosť platiť žalovanej príspevok na výživu rozvedeného manžela mesačne vo výške 30 eur od 03. 09. 1996 spolu s uložením zaplatenia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu za obdobie od 03. 09. 1996 do 27. 06. 2007 vo výške 3. 900 eur. Uviedol, že povinnosť žalobcu voči žalovanej zanikla uplynutím zákonnej doby piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode dňa 15. 01. 1992, keď na strane žalovanej neexistujú dôvody na výnimočné predĺženie tejto doby, t. j. objektívne dôvody, že sa stará o maloleté dieťa alebo, že nie je schopná sama sa živiť ani po uplynutí tejto doby. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná je od 12. 04. 1994 poberateľkou starobného dôchodku, jej zdravotný stav je primeraný veku, je matkou dnes už troch plnoletých detí s tým, že i keď má zdravotné problémy, srdcové problémy, astmu, navštevuje endokrinológa, má problémy s pohybovým ústrojenstvom, tieto sú primerané veku, pričom je doposiaľ výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti trojizbového bytu, ktorý užíva výlučne sama a teda nenastala skutočnosť, že tento nemôže predať, pretože sa má k nej prisťahovať dcéra X. aj U. O. J., tak ako uvádzala v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/27/1997. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej zrušil až ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku, a to aj napriek tomu, že táto zanikla už podaním návrhu na súd dňa 16. 02. 2015 podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., nakoľko zrušenie výživného je možné len na návrh a vyživovaciu povinnosť je možné, okrem výživného pre maloleté dieťa, zrušiť iba ku dňu podania návrhu na súd, keď prihliadol na skutočnosť, že žalobca svoju povinnosť plní dlhodobo nad rámec piatich rokov a zrušenie tejto povinnosti až ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku preto nebude v rozpore s dobými mravmi a na strane žalovanej nevznikne (zrejme povinnosť, pozn. odvolacieho súdu) toto výživné žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie vrátiť. K námietke zaujatosti vznesenej žalovanou písomným podaním zo dňa 07. 05. 2015 voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava III uviedol, že v súlade s ust. § 14 ods. 1, 3, § 15a ods. 3, § 15a ods. 5 O. s. p., podanie žalovanej nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti v absencii konkrétneho dôvodu, pre ktorý by mali byť sudcovia súdu prvej inštancie vylúčení a ani čas, kedy sa o dôvode ich vylúčenia dozvedela, z dôvodu ktorého na námietku zaujatosti neprihliadol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému náhradu trov nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16, 50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 368, 89 eur za štyri úkony právnej pomoci á 64, 53 eur, prevzatie a príprava dňa 12. 02. 2015, návrh, za účasť na pojednávaní dňa 22. 10. 2015, odvolanie zo dňa 03. 12. 2015, 4 á 8, 39 eur režijný paušál, za cestovné na trase Dunajská Streda - Bratislava a späť v sume 23, 61 eur, za stratu času (4 polhodiny x 13, 40 eur). Uviedol, že sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 02. 2015 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči žalovanej, ako aj náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia a nakoľko mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal s tým, že náhradu trov si uplatnil už v žalobe (v návrhu na začatie konania), keď na pojednávaní dňa 22. 10. 2015 jeho právna zástupkyňa uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť (§ 41 ods. 2 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016, § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016) z dôvodu, že na plnení vyživovacej povinnosti žalobcu voči nej trvá. Uviedla, že ako strana sporu (účastníčka konania do 30. 06. 2016), vzhľadom na ňou vznesenú námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava III, prišla na pojednávanie bez prípravy a nebolo jej umožnené svoju námietku zaujatosti zdôvodniť s tým, že na plnení vyživovacej povinnosti žalobcu trvá, keďže ju na všetkých úradných inštitúciách neustále osočuje, že ho udávala a vyhrážala sa mu zničením, vydierala ho a dokonca si niekoho najímala na jeho zabitie, napriek tomu, že to pravda nie je, keď naopak žalobca udával so svojimi spolupracovníkmi P. Š. S. XX G.. Poukázala na skutočnosť, že vinou žalobcu a jeho komplicov prišla o zamestnanie, aby si mohla zarobiť na vyšší dôchodok, o značný majetok počas jej emigrácie v Nemecku s tým, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa nemá pokúšať o výživné, keďže je vlastníčkou luxusného trojizbového bytu v centre mesta neobstojí, keďže ide o 50 - ročný byt, ktorý zaplatil a kúpil jej syn. 4. Žalovaná, ktorej súd prvej inštancie doručil dňa 17. 03. 2016 odvolanie žalobcu na vyjadrenie, sa k nemu nevyjadrila. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že z neho nie je možné zistiť žiadne konkrétne námietky proti dôvodom napadnutého rozsudku s tým, že i keď je rozsiahle, z jeho obsahu vyplýva iba opis ich vzájomných vzťahov v uplynulých rokoch, avšak k predmetu kauzy sa konkrétne nevyjadrila. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná iba namietla, že býva v byte, ktorý je 50 - ročný, bol zaplatený a kúpený jej synom a ukradnutý majetok jej vrátený nebol. Uviedol, že súd prvej inštancie sa so vznesenou námietkou zaujatosti žalovanou vysporiadal v odôvodnení rozsudku s tým, že jej odvolanie je nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vecne správny a navrhol ho potvrdiť. 6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrila. 7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. augusta 2016 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 8. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. 11. Rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne vzťahy medzi manželmi a v materiálnej oblasti to predpokladá, že každý z manželov je povinný sa postarať sám o seba. Pokiaľ rozvedený manžel nie je schopný sa živiť nielen vlastnou prácou, ale aj výnosom svojho vlastného majetku, má proti bývalému manželovi právo domáhať sa príspevku na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Tento druh vyživovacej povinnosti vzniká najskôr právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a základnou podmienkou jej vzniku je skutočnosť, že bývalý manžel nie je schopný sa živiť sám a miera nároku na príspevok je daná primeranosťou výživy, čo neznamená len pokrytie iba nevyhnutných potrieb, ale aj uspokojenie ďalších osobných potrieb, keď rozvedený manžel nemá právo na rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň ako majú manželia, ktorých manželstvo trvá. Schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť neurčujú len jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery v rámci úvahy, či a do akej miery je výživa rozvedeného manžela zabezpečená z jeho vlastného majetku a preto súd pri rozhodovaní musí prihliadať aj na celkové pomery rozvedeného manžela, druh majetku, k účelu, ku ktorému je určený a pod. 12. V posudzovanej veci je nesporné, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava III zo dňa 06. mája 1991, sp. zn. 12C/80/87, ktorý v spojení s rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 28. novembra 1991, č. k. 8Co 343/1991 - 179 nadobudol právoplatnosť dňa 15. 01. 1992 a rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 27. júna 2006, č. k. 7C/27/1997 - 386, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 10. 2007 bola žalobcovi tohto konania určená povinnosť platiť žalovanej príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 30 eur mesačne od 03. 09. 1996 a zároveň povinnosť zaplatiť jej za obdobie od 03. 09. 1996 do 27. 06. 2007 zročné výživné (zaostalý príspevok na rozvedeného manžela) v sume 3. 900 eur mesačnými splátkami vo výške 70 eur, pod hrozbou straty výhody splátok a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. 13. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom vecne správne, keď žalobe žalobcu vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť voči žalovanej zrušil dôvodiac predovšetkým tým, že príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré bolo v posudzovanej rozvedené právoplatne ešte v roku 1992 a nakoľko príspevok na výživu rozvedeného manžela môže byť vyplácaný maximálne po dobu 5 rokov od rozvodu manželstva a jej uplynutím právo na príspevok zanikne, pokiaľ by pred zánikom práva nedošlo k predĺženiu práva na príspevok z objektívnych dôvodov, odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovanej v podanom odvolaní sú právne irelevantné. 14. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a stranami sporu navrhnutých dôkazov, a keď žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd prvoinštančný rozsudok v merite veci podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 15. K odvolacím námietkam žalovanej, že jej nebolo umožnené na pojednávaní pred súdom prvej inštancie odôvodniť ňou vznesenú námietku zaujatosti zo dňa 07. 05. 2015 voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava III považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na vznesenú námietku neprihliadol a vec na rozhodnutie o vylúčení sudcov prvoinštančného súdu odvolaciemu súdu nepredložil, nakoľko ako správne uviedol v napadnutom rozsudku, podanie žalovanej náležitosti námietky zaujatosti nespĺňa, keďže z neho nevyplýva žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by bolo možné vôbec o vylúčení sudcov uvažovať. 16. Odvolací súd sa však stotožnil s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o náhrade trov konania vecne nesprávne, nakoľko napriek tomu, že bol v konaní úspešný, mu náhradu trov konania nepriznal dôvodiac tým, že si ich neuplatnil. 17. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (účinný do 30. 06. 2016), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník konania v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodovanie o náhrade trov konania je podmienené návrhom na ich priznanie, pričom za návrh na priznanie náhrady trov konania je nutné považovať aj taký návrh, ktorý špecifikáciu trov neobsahuje. Rozhodovanie o trovách konania sa v samostatnom konaní neuskutočňuje a preto je nevyhnutné brať na zreteľ všetky podania účastníka konania, ktorými sa o veci samej dotýka otázky trov konania a aj stručná požiadavka účastníka, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje síce ešte nešpecifikovaný, ale napriek tomu relevantný návrh na ďalší postup podľa § 151 O. s. p. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Strana sporu, ktorej sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinná trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ak ich v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Uvedené však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia, to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať s tým, že strane sporu, ktorá v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu jej okrem trov právneho zastúpenia iné trovy konania nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 O. s. p., účinným do 30. 06. 2016, rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tej strane sporu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Z ustanovení § 151 O. s. p. vyplýva, že zákon odlišuje rozhodnutie súdu o trovách konania a o náhrade trov konania. Toto odlíšenie má význam pre samotné rozhodnutie. Výrok rozhodnutia bude totiž odlišný podľa toho, či rozhoduje o trovách konania alebo o náhrade trov konania. Výrok rozhodnutia o trovách konania je vyjadrením, že súd o nich definitívne rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva a výrok rozhodnutia o náhrade trov konania vyjadruje založenie povinnosti niektorého z účastníkov na ich náhradu. O trovách konania musí súd rozhodnúť v zásade vždy, ak sa konanie končí a o náhrade trov konania súd rozhodne iba vtedy, ak tak navrhne niektorý z účastníkov konania (okrem rozhodovania o náhrade trov štátu podľa § 151 ods. 6 O. s. p.). 19. V posudzovanej veci je nesporné, že síce žalobca už v žalobe uviedol, že žiada uložiť žalovanej povinnosť nahradiť mu trovy konania - súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko však trovy právneho zastúpenia nevyčíslil nielen v žalobe, ale ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia napadnutého rozsudku (do 25. 10. 2015, nakoľko napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 22. 10. 2015), s tým, že ich vyčíslenie až v odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí je oneskorené a preto naň odvolací súd nemohol prihliadať, súd prvej inštancie žalobcovi správne náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. 20. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalobcu, že povinnosťou prvoinštačného súdu bolo priznať mu náhradu trov, ktoré zo spisu vyplývajú, t. j. sumu 16, 50 eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 03. 08. 2015 (viď č. l. 24 spisu). 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 16, 50 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).