Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/205/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203570 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315203570.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu 1/ bura.bura s.r.o., Nobelova 18/A, Bratislava, IČO: 36 281 522 a žalobcu 2/ FUN TIME s.r.o., Nobelova 18/A, Bratislava, IČO: 44 539 622, proti žalovanému Syspan s.r.o., Obchodná 39, Bratislava, IČO: 44 230 133, o povolení obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III v Bratislave pod sp. zn. 29Cb 47/2011 a o odvolaní žalobcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb 84/2015-48 zo dňa 22.2.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb 84/2015-48 zo dňa 22.2.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na obnovu konania zo dňa 6.2.2015, doplneným dňa 22.4.2015, sa žalobca 1/ a 2/ domáhali, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb 47/2011. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 185/2013-421 zo dňa 16.10.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb 47/2011-317 zo dňa 11.12.2012, ktorým boli žalobcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne na peňažné plnenie, bol v odvolacom konaní vynesený bez nariadenia pojednávania na základe spisového materiálu, pričom podľa zistenia žalobcu 2/ nebolo súčasťou spisu doplnenie odvolania zo dňa 11.3.2013, prílohou ktorého bol novoobjavený dôkaz - potvrdenie F. C. zo dňa 19.1.2010 o tom, že obrazy, zaplatenie ceny ktorých bolo predmetom sporu na súde prvej inštancie, boli žalovanému (pôvodne spoločnosti DOHODA BB s. r. o., IČO: 36 647 152) jedným zo žalobcov vrátené už dňa 19.1.2010. Žalobcovia ďalej uviedli, že tento dôkaz nemohol byť v konaní pred súdom prvej inštancie použitý z dôvodu, že predmetné obrazy žalovaného neboli zmluvou o výpožičke poskytnuté žalobcom, ale boli zmluvne a fyzicky poskytnuté spoločnosti KeramiS-Keramické závody, s.r.o., ktorá ako jediná bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Po zrušení predajne KeramiS-Keramické závody s.r.o. bol žalovaný vyzvaný, aby si obrazy odobral. Po tom, čo v požadovanom termíne bolo žalovaným odobratých 9 obrazov, boli spolu s účtovnými dokladmi uskladnené v skladoch vo výlučnom vlastníctve E. F. X.. Doklad o odobratí obrazov F. C. bol archivovaný v spoločnosti KeramiS-Keramické závody s.r.o. Doklady o odobratí obrazov späť samotným žalovaným neboli v dispozícii žalobcov. Vlastníctvo obrazov na žalobcov reálne nikdy neprešlo. Tieto skutočnosti mohol potvrdiť v súdnom konaní konateľ žalovaného F. C. svojou výpoveďou, avšak súd vykonanie tohto dôkazu odmietol s poukazom na požiadavku hospodárnosti konania. Žalobcovia dôvod obnovy konania odôvodnili podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko časť súdneho spisu bola zadržaná a odvolaciemu súdu bola zaslaná len časť súdneho spisu bez podstatných dôkazov žalobcov, čím odvolací súd rozhodol bez možnosti zistenia skutkového a právneho stavu. Okrem toho žalobca 1/ ešte uviedol, že trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 1T 25/2007 bolo znaleckým dokazovaním zistené, že F. Č., ktorá zabezpečovala pre KeramiS-Keramické závody s.r.o. externý výkon personálnej agendy a účtovníctva a voči ktorej bolo predmetné trestné konanie vedené ako obžalovanej z trestného činu krádeže, podvodu a falšovania dokladov, sama vyhotovovala napodobeniny podpisu mena „Mendel“ a že podpisy, ktoré mal súd k dispozícií na peňažných dokladoch, preberacích faktúrach a zmluvách, nie sú pravými podpismi konateľa KeramiS-Keramické závody s.r.o. - L. F., ani konateľa žalobcu 1/ rade F. F.. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na príslušné ustanovenia O.s.p. konštatoval, že obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Predmetom obnovy môže byť zásadne právoplatný rozsudok a len výnimočne aj uznesenie schvaľujúce zmier, právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná a jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. Obe lehoty, subjektívna i objektívna, sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. § 228 ods. 1 O.s.p. taxatívne vypočítava pod písmenami a) až e) dôvody obnovy konania. Dôvodom obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. sú nové skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy a podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Spoločným predpokladom pre ich uplatnenie je, že ich žalobca nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosťou v zmysle citovaných zákonných ustanovení môže byť akákoľvek skutočnosť právne spôsobilá privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pritom môže ísť o skutočnosť, ktorá sama osebe toto priaznivejšie rozhodnutie neprivodí, ale v spojení s ostatnými už známymi skutočnosťami je na to spôsobilá. S poukazom na § 154 ods. 1 O.s.p. musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali do doby vyhlásenia rozsudku, pretože len k týmto okolnostiam súd mohol prihliadnuť. Novo uvádzaná skutočnosť musí byť spojená vždy s novým dôkazom, ktorý žalobca navrhne. Pri posúdení toho, či ide o novú skutočnosť alebo dôkaz je rozhodujúce, že ich účastník nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní alebo aj v odvolaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Pritom musí byť subjektívne preukázané, že žalobca bez svojej viny nemohol použiť skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz v pôvodnom konaní a to buď preto, že ich nepoznal, alebo že ich nemohol označiť. K týmto dôvodom by nebolo možné zahrnúť tie prípady, keď žalobca síce tieto skutočnosti alebo dôkazy označil, ale súd nepovažoval za potrebné takéto dokazovanie vykonať. Druhým dôvodom obnovy sú dôkazy, ktoré objektívne nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, napríklad z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu svedka, ktorý neumožňoval jeho výsluch, či z dôvodu straty listiny, ktorá sa neskôr našla. Návrhom na povolenie obnovy konania je možné dosiahnuť nápravu veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Takýmto návrhom sa však nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo v prípade procesnoprávnych vád. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že z priloženého spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb 47/2011 mal preukázané, že súčasťou tohto spisu bolo aj podanie žalobcov 1/ a 2/ nazvané ako doplnenie odvolania datované ku dňu 8.3.2013, ktorého súčasťou bola aj fotokópia žalobcami tvrdeného potvrdenia konateľa žalovaného o prevzatí 9 elektronických obrazov zo dňa 19.1.2010. Uvedené podanie s prílohou bolo žurnalizované na číslach listov 385 až 388 súdneho spisu. Následne bol tento súdny spis spolu s predmetným doplnením odvolania s prílohami predložený Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu, a preto sa nebolo možné stotožniť s argumentom žalobcov, že súčasťou súdneho spisu nebolo predmetné potvrdenie o prevzatí obrazov. Aj z rozsudku odvolacieho súdu vyplývalo, že vecná správnosť rozsudku súdu prvej inštancie je daná aj tým, že žalobcovia nepreukázali prevzatie vyfakturovaných obrazov žalovaným. To znamená, že dôkaz, na ktorý sa žalobcovia v návrhu na obnovu konania odvolávali, mohli predložiť už v pôvodnom konaní a ktorý aj v rámci odvolacieho konania predložili, bol súčasťou súdneho spisu a ktorý odvolací súd pri svojom rozhodnutí zobral do úvahy, resp. ho nepovažoval za dôkaz, preukazujúci žalobcami tvrdené skutočnosti o spätnom prevzatí vyfakturovaných obrazov žalovaným. Argument žalobcov, že skutočnosť o prevzatí obrazov mohol svojou výpoveďou preukázať konateľ žalovaného, pričom tento dôkazný prostriedok nebol súdom pripustený, nemožno považovať za dôvod obnovy, pretože išlo o dôkaz, ktorý žalobcovia označili a s ktorým sa súd aj vysporiadal tak, že ho v rámci hospodárnosti konania ako nepreukazný nepripustil. S ostatnými žalobcami namietanými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom rozsudku, teda či išlo o obchodný vzťah žalovaného so spoločnosťou Keramis - Keramické závody, s.r.o. a s tým súvisiacu zmluvou o výpožičke obrazov, pričom závery súdu prvej inštancie boli odvolacím súdom považované za správne. 5. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol daný žiadny z dôvodov na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) O.s.p., keďže fotokópia potvrdenia o prevzatí 9 ks obrazov žalovaným zo dňa 19.1.2010 nepredstavuje dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohli žalobcovia v pôvodnom konaní použiť, alebo ktorý sa v pôvodnom konaní nemohol vykonať, nakoľko tento dôkaz bol v pôvodnom konaní v rámci odvolacieho konania predložený súdu, bol súčasťou súdneho spisu a odvolacím súdom vo svojom rozhodnutí aj zohľadnený, pričom už vôbec nemožno konštatovať, že by tento dôkaz mal pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže nimi tvrdené skutočnosti vôbec nepreukazoval, resp. nebolo z neho zrejmé, že skutočne ide o potvrdenie konateľa žalovaného o prevzatí tých obrazov, ktorých zaplatenia sa žalovaný v pôvodnom konaní domáhal. K tvrdeným skutočnostiam o F. Č. súd uviedol, že tieto skutočnosti nepredstavovali skutočnosti, ktoré by žalobcovia nemohli v pôvodnom konaní použiť, keďže rozsudok v predmetnej trestnej veci bol vyhlásený dňa 11. 10. 2010 a pôvodné občiansko-súdne konanie bolo právoplatne skončené až v roku 2015. Súd ďalej uviedol, že tieto skutočnosti by ani nepriniesli priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, pretože aj keď bolo preukázané, že F. Č. falšovala podpisy F. T. L. F. (konateľov žalobcu 1/ a spoločnosti KeramiS-Keramické závody, s.r.o.) nebolo preukázané, že by sa toto jej falšovanie vzťahovalo aj na akékoľvek dokumenty súvisiace s predmetom pôvodného konania, teda komisionálnym predajom elektronických obrazov žalovaného žalobcom 1/ v prevádzke v OC Aupark, a to aj z časového hľadiska, keďže v trestnom konaní sa riešili činy F. Č. spáchané v rokoch 2003 až 2004, za ktoré aj bola odsúdená, pričom komisionálny predaj obrazov prebiehal až v rokoch 2006 - 2010 v zmysle ústne dohodnutej zmluvy. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcov o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb 47/2011 ako nedôvodný zamietol a nakoľko žalovanému ako úspešnej strane sporu žiadne trovy konania nevznikli, o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca 2/ odvolanie s návrhom zmeniť napadnuté uznesenie v smere povolenia obnovy konania. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že so spisu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave mal preukázané, že v ňom bolo založené aj doplnenie odvolania, ktoré bolo následne predložené aj Krajskému súdu v Bratislave uviedol, že dané tvrdenie nemôže obstáť, pretože v návrhu na obnovu konania podaného dňa 22.4.2015 bola priložená kópia so súdneho spisu, na ktorom podľa žalobcu vyššia súdna úradníčka potvrdila, že odvolaciemu súdu predložila iba časť spisu, v ktorom sa doplnenie odvolania a doklad o prevzatí 9 kusov obrazov nenachádzali, čo mal potvrdiť aj odvolací súd tvrdením, že žalobcovia (v pôvodnom konaní žalovaní) nepreukázali prevzatie vyfaktúrovaných obrazov žalovaným (v pôvodnom konaní žalobcom). Ďalej k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že potvrdenie o prevzatí 9 kusov obrazov nepredstavuje dôkaz, ktorý by nemohli žalobcovia bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť žalobca 2/ uviedol, že všetky predložené dôkazy toto tvrdenie vyvracajú a že v súdnom spise bolo preukázateľne doložené, že preukázaniu tvrdenia žalobcov zabránil svojim konaním súd prvej inštancie, keď konajúca sudkyňa odmietla preveriť daný dôkaz a uprednostnila požiadavku hospodárnosti konania pred zistením skutkového stavu. Podľa žalobcu 2/ existuje dôvodný predpoklad, že predaj sporných obrazov sa uskutočnil. Poukázal na skutočnosť, že súdu rozhodujúcemu o povolení obnovy konania malo byť známe, že počas pôvodného súdneho konania sa našiel listinný dôkaz, ktorým sa preukázala skutočnosť, že dňa 19.1.2010 bolo jedným zo štatutárov spoločnosti žalovaného odobratých 9 kusov obrazov, ktorých zaplatenie si druhý štatutár žalovaného uplatnil v súdnom konaní a že predaj časti podniku bura.bura s.r.o. na FUN TIME s.r.o. sa uskutočnil až dňa 1.6.2010. Spojením týchto dvoch preukázaných skutočností musel podľa žalobcu 2/ súd pri riadnom zistení skutkového stavu zistiť, že v čase, kedy sa uskutočnil uvedený predaj časti podniku, nebolo možné v rámci tohto predaja vykonať aj predaj 9 kusov obrazov, nakoľko nimi už žalobca 1/ nedisponoval a boli späťvzaté žalovaným. Súd teda mal túto skutočnosť v konaní riadne overiť a žalobca 2/ nemal byť zaťažený finančným plnením na základe pohľadávky, ktorá ne neho preukázateľne neprešla. Namietol tiež skutočnosť, že zo strany žalobcu 1/ ani zo strany KeramiS-KZ, s.r.o, ktorá mala sporné obrazy zmluvne prevziať, nemohol voči žalobcovi 2/ vzniknúť záväzok k týmto obrazom, nakoľko na žalobcu 2/ neprešli všetky práva a záväzky spojené s predajom časti podniku. Teda už zaniknutý záväzok zo strany žalobcu 1/ nemohol prejsť na žalobcu 2/. Žalobca 2/ teda vychádzal z toho, že súd prvej inštancie v pôvodnom konaní pochybil a ani odvolací súd sa neoboznámil s celým súdnym spisom, a preto rozhodoval bez toho, aby sa riadne oboznámil so skutkovým stavom. Na základe uvedeného žalobca 2/ navrhol odvolaciemu súdu, aby obnovu konania povolil. 7. K odvolaniu sa žalobca 1/ ani žalovaný nevyjadrili. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 9. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 397 písm. a/, b/ C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak: a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec i správne právne posúdil v zmysle zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti uvádzané v návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sú zároveň totožné s tvrdeniami žalobcu 2/ uvádzanými v odvolaní, nie sú skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali splnenie niektorej s vyššie citovaných a žalobcami, resp. žalobcom 2/ uplatňovaných zákonných podmienok na povolenie obnovy konania. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že v danom prípade nešlo o nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli alebo nemohli byť uplatnené v pôvodnom konaní, nakoľko z jednotlivých podaní a tvrdení žalobcov vyplýva, že predmetné skutočnosti a dôkazy uplatnili už v pôvodnom konaní, súd sa s nimi vysporiadal a v rámci konania o povolení obnovy konania namietali v podstate len procesný postup súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu pri ich vykonávaní. V návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 17.4.2015 žalobcovia uviedli, že v pôvodnom konaní žiadali súd o vykonanie dôkazu výsluchom konateľa žalovaného F. C., ktorý sporných 9 obrazov sám prevzal, čo mal súd prvej inštancie odmietnuť z dôvodu hospodárnosti konania a až neskôr v odvolacom konaní bol žalobcami dodatočne predložený dôkaz v podobe potvrdenia o prevzatí obrazov, ktoré však podľa žalobcov spolu s doplnením odvolania nebolo založené do spisu, a tak sa s ním odvolací súd nemohol oboznámiť. Taktiež odvolací súd zistil, že žalobcovia na pojednávaní dňa 18.11.2015 uviedli, že súd prvej inštancie neumožnil predložiť listinný dôkaz zo dňa 19.1.2010, na základe čoho bolo jeho rozhodnutie i rozhodnutie odvolacieho súdu v ich neprospech. Podobne v podaní zo dňa 1.2.2016 žalobcovia uvádzali, že súd prvej inštancie zaslal odvolaciemu súdu len časť spisu tak, aby mu dôkazy neboli predložené a odvolací súd preto rozhodoval vo veci bez oboznámenia sa s dôkazom pravdy. Taktiež žalobcovia v uvedenom podaní uvádzali, že predmetný dôkaz súdu prvej inštancie predložili a jeho konanie napadli preto, že konajúca sudkyňa mala po predložení dôkazu tento zadržať a v rámci odvolacieho konania ho zamlčať a neposkytnúť odvolaciemu súdu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia skutočnosti a dôkazy, o ktoré opierajú svoj návrh v tomto konaní, uplatnili už v pôvodnom konaní a preto nemôže ísť o nové skutočnosti a dôkazy v zmysle vyššie uvedeného § 397 C.s.p. Zároveň zo všetkých vyššie uvedených tvrdení a podaní žalobcov vyplýva, že namietajú procesný postup súdov v pôvodnom konaní, pričom nesprávny procesný postup je vo všeobecnosti dôvodom na podanie odvolania alebo dovolania, avšak nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom uznesení. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).