Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/633/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203694 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315203694.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: T. P., W. Na F. XXX, I. L., proti odporcovi: G.. X. P., A.. XX.XX.XXXX, W. Na F. XXX, I. L., zast. JUDr. Andrejom Garom, AK Bratislava, Štefánikova 14, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.Ý.: D., A.. XX.XX.XXXX Y. A., A.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Krátka 1, Senec, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/57/2015-71 zo dňa 18.06.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 09.09.2000. Maloleté deti D., A.. XX.XX.XXXX Y. A., A.. XX.XX.XXXX čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou X.XXX € mesačne, z toho čiastku XXX € mesačne ako bežné výživné k rukám matky maloletej a čiastku XXX € mesačne na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletej D.. Otcovi uložil súd prvého stupňa povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou XXX € mesačne, z toho čiastku XXX € ako bežné výživné k rukám matky maloletej a čiastku XXX € na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletej A.. Súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo stretávať sa každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., počas letných prázdnin vyhlásených MŠ SR každoročne od 1.7 od 9.00 hod. do 15.7 do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase veľkonočných prázdniny od prvého dňa týchto prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase jesenných prázdniny, od prvého dňa týchto prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 20.00 hod., každý párny rok počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 9.00 hod., každý párny kalendárny rok od 31.12 od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 20.00 hod., každý nepárny kal. rok od 25.12 od 9.00 hod. do 26.12 do 20.00 hod., každý párny kal. rok v čase jarných prázdnin od prvého dňa týchto prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 20.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a nemali záujem na jeho zachovaní. Rozpor medzi nimi predstavovali príčiny rozvratu manželstva, ktoré každý z manželov videl v iných skutočnostiach a v súvislostiach než ten druhí. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvého stupňa vyhovel návrhu oboch rodičov i kolízneho opatrovníka a zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Spornou medzi rodičmi bola otázka vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom a úprava styku otca s maloletými deťmi, kde rodičia zotrvávali na svojich značne odlišných postojoch a návrhoch. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume X.XXX €. Y. X.XXX € mesačne považoval súd prvého stupňa ako vysoko nadhodnotený a v žiadnom prípade nezodpovedajúci nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, a to ani s ohľadom na výrazný nepomer v príjmoch oboch rodičov. Matkou vyčíslené náklady na stravu oboch maloletých detí značne prevyšujú bežné spotrebné náklady na stravné u maloletých detí vo veku D. Y. A. a v podstate aj priemerného dospelého jedinca. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s nákladmi matky, ktoré vyčíslila na stravu, taktiež sa nestotožnil s nákladmi vyčíslenými matkou pokiaľ ide o lieky a výživové prostriedky. Za nadsadené považoval súd prvého stupňa aj ďalšie náklady na ošatenie, drogériu, náklady spojené so školskou dochádzkou, ako aj mimoškolskou činnosťou. Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že rodičia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti v nehnuteľnosti, ktorá patrí do ich spoločného vlastníctva. Uplatnením takéhoto výživného sa podľa názoru súdu prvého stupňa matka bezpochyby snažila vykryť príjmový nepomer medzi manželmi, ktorú skutočnosť zdôvodňovala právom detí podieľať sa na životnej úrovni otca, ako rodiča ktorého príjmové a celkové pomery sú vyššie než pomery matky. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že výživné hradené jedným z rodičov k rukám druhého rodiča môže slúžiť výlučne len na úhradu nákladov, na odôvodnené potreby a záujem maloletého dieťaťa, v žiadnom prípade nemôže byť využívané pre potreby rodiča, ktorého rukám sa výživné počas maloletosti dieťaťa platí. Súd prvého stupňa skonštatoval, že príjem otca maloletých detí prevyšuje v značnej miere priemerný príjem dosahovaný v našich podmienkach, čo zohľadnil pri určení výživného na tvorbu úspor, ktoré do budúcnosti môžu zabezpečiť potreby maloletých detí. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti, na tomto mieste súd prvého stupňa poukázal na to, že za súčasnej situácie ich nemožno posudzovať oddelene, keďže majetok nehnuteľnej povahy alebo hnuteľnej povahy majú doposiaľ v bezpodielovom spoluvlastníctve. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že obe deti navštevujú školu, maloletá D. má mimoškolskú činnosť, maloletá Nina navštevuje školský klub, matka má možnosť pracovať na plný pracovný úväzok, čiže je schopná vykonávať prácu, ktorej finančné ohodnotenie by mohlo byť odlišné od toho, ktoré dosahuje v súčasnosti. Neboli preukázané žiadne skutočnosti na základe, ktorých by sa mala matka venovať deťom výlučne osobnou starostlivosťou a otec zase výlučným plnením v matkou navrhovanej výške, ktorá súvislosť následne súvisí s úpravou styku otca s maloletými deťmi. Súd prvého stupňa pristúpil k úprave styku aj napriek návrhu matky, aby styk ostal bez úpravy, pretože otec trval na úprave styku. Matka na túto tému s ním odmieta diskutovať a dohodnúť sa akejkoľvek úprave, pričom uprednostňuje styk vtedy, keď deti budú chcieť. Za takejto situácie súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletými deťmi tak, aby ostal kontakt medzi nimi zachovaný. Súd prvého stupňa nevyhovel návrhu navrhovateľky, kde žiadal priznať výživné od podania návrhu dôvodiac tým, že v konaní o rozvod manželstva sa upravujú práva a povinnosti na čas po rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Odvolanie podala v rozsahu určenej vyživovacej povinnosti a v časti úpravy styku. Nesúhlasila s takto určeným výživným, keď súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a namietala jeho záver, že výživné tak, ako žiadala je nadhodnotené. Predložila súdu rozpis mesačných jednotlivých položiek na maloleté deti, dôvodila rovnakou životnou úrovňou otca a maloletých detí a vo svojom odvolaní rozporovala jednotlivé položky, ktoré je potrebné vynaložiť na maloleté deti. Súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, hoci z § 120 ods. 2 O.s.p. mu táto povinnosť vyplýva. Namietala, že súd prvého stupňa upravil styk bez toho, aby skúmal reálne schopnosti odporcu sa o maloleté deti postarať, odporca venoval deťom starostlivosť v minimálnom rozsahu a o jeho reálnych schopnostiach postarať sa o maloleté deti mala byť vypočutá staršia dcéra, ktorej vek 14 rokov umožňuje, aby sa k tejto otázke vyjadrila. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude určená vyživovacia povinnosť na maloletú D. vo výške X.XXX € mesačne, z toho čiastka X.XXX € mesačne ako bežné výživné a čiastka XXX € bude slúžiť na tvorbu úspor. Výživné na maloletú A. žiadala určiť vo výške X.XXX € mesačne, z čoho čiastka X.XXX € bude ako bežné výživné a čiastka XXX € bude slúžiť na tvorbu úspor v prospech maloletej. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy styku tak, že styk odporcu a maloletých detí zostane neobmedzený. Na podporu svojich tvrdení založila do spisu bločky, výplatné pásky, príjmy odporcu a ďalšie náklady v rozsahu č.l. 101 až 642 spisu. Odporca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedol, že už v predchádzajúcom vyjadrení ozrejmil finančnú situáciu rodiny, rešpektoval vlastné rozhodnutie navrhovateľky byť väčšinu ich spoločného života na rodičovskej dovolenke, navrhovateľka nikdy netrpela núdzou, vždy mala dostatok voľných finančných prostriedkov a on nikdy nepátral, kedy a načo ich navrhovateľka použila. Navrhovateľka disponovala aj platobnou kartou k jeho osobnému účtu. K dokladom, ktoré navrhovateľka do spisu založila uviedol, že z nich nevyplýva, že ide len o výdavky na maloleté deti a tiež nevyplynulo, že by jej tieto náklady preplácal, čím by vyjadroval svoj súhlas s ich výškou, účelom a rozsahom. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil návrh navrhovateľky na určenie výživného, keď posúdil odôvodnené potreby maloletých detí a rozhodol o výžinom na tvorbu úspor, keď výživné požadované navrhovateľkou nezodpovedá nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Poukázal na to, že v období od roku 2006 do roku 2015 mal nadštandardné príjmy, avšak od februára 2015 už túto funkciu nezastáva a také príjmy zďaleka nedosahuje, čo aj v konaní preukázal. Založenie úctyhodnej kopy pokladničných blokov a dokladov a účteniek z rôznych nákupov ešte nepreukazuje, že ide len o výdavky na maloleté deti. Vyjadril sa k jednotlivým nákladom na maloleté deti, ktoré navrhovateľka dokladovala a vyčíslila. Zdôraznil, že výživné môže slúžiť len na úhradu potrieb maloletých detí a nie na úhradu potrieb rodiča týchto detí. Výživné tak, ako bolo určené považuje za reálne, zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí pri zachovaní rovnakej životnej úrovne. Kolízny opatrovník sa na odvolanie navrhovateľky nevyjadril. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o prejednanie odvolania navrhovateľky v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, budú účastníci ďalej označovaní ako matka, otec, kolízny opatrovník a maloleté deti. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu matky detí nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne dokazovanie, ktoré aj správne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil a z obsahu odvolania nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nemožno súhlasiť s námietkami matky detí, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil potreby maloletých detí, keď tieto boli posúdené detailne, objektívne a správne. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča, pričom súd prvého stupňa správne vychádzal z príslušných zákonných ustanovení, podľa ktorých sa posudzuje výživné na maloleté dieťa. Rozhodujúcim pre určenie výživného na maloleté dieťa sú jeho odôvodnené potreby, ktoré zahŕňajú bývanie, ošatenie, stravu, zdravotnú starostlivosť, školskú a mimoškolskú činnosť, ako aj iné bežné alebo mimoriadne výdavky. Uvedenú skutočnosť správne súd prvého stupňa vyhodnotil a odvolací súd súhlasne s názorom prvého stupňa má za to, že náklady ktoré matka maloletých detí na deti vyčíslila sú vysoko nadhodnotené a nezodpovedajúce veku maloletých detí i pri zásade zachovania rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Skutočnosť, že otec maloletých detí dosahoval, resp. dosahuje nadštandardný príjem ešte neznamená bezhraničné určenie výživného, keď zistené majetkové pomery vyhodnotil súd prvého stupňa tak, že určil výživné aj na tvorbu úspor. Odvolací súd tiež konštatuje, že deti sú vo veku, v ktorom matka osobnou starostlivosťou už nevyvažuje finančný ekvivalent zo strany otca a preto keďže obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, aj matka je povinná finančne sa podieľať na zabezpečení výživného na maloleté deti. Doklady, ktoré matka maloletých detí do spisu založila v hojnom množstve ešte nepreukazujú zvýšené výdavky, ktoré matka na maloleté deti vynakladá. Odvolací súd k tomu uvádza, že aj keď sú uvádzané výdavky na deti vyššie, či nadštandardné, súd posudzuje odôvodnené potreby, na ktoré je povinný rodič povinný prispievať a zvyšok ostáva na zvážení matky, ako bude výdavky znášať, či korigovať. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, keď z obsahu spisu vyplýva, že v tejto otázke dochádza medzi rodičmi k nezhode. Najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov. V prípade, že rodičia nie sú spôsobilí dohodnúť sa na úprave styku, je potrebné aby autoritatívne rozhodol súd a styk otca s deťmi upravil. Na uvedenom vo veľkej miere musí participovať aj matka detí, ktorá je povinná deti viesť k úcte a k rešpektu k druhému rodičovi. Táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani pri rešpektovaní všetkých práv dieťaťa. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že kedykoľvek môžu rodičia uzavrieť dohodu o styku, ktorá môže najlepšie vystihnúť záujmy a potreby maloletých detí. Rodičia sú povinní vzájomne sa vo svojej rodičovskej úlohe rešpektovať a ponechať priestor na realizáciu svojich práv a povinností. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 144 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.