Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/150/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204087 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315204087.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, proti žalovanému: C. K., X. XX.XX.XXXX, V. J. Y. Y. Ú., J. X, o zaplatenie 359,88 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 1. júna 2015 č.k. 7C/145/2015 - 43 v znení opravného uznesenia zo dňa 29. septembra 2015 č.k. 7C/145/2015-54 a proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa dňa 5. novembra 2015 č.k. 7C/145/2015 - 57 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 78,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 75,36 € od 13.03.2012, a 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 15.05.2012, všetko do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie, vo zvyšku (v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 143,62 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 17.01.2012 do zaplatenia a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 137,40 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 14.02.2012 do zaplatenia) súd žalobu zamietol. Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške (správne v rozsahu) 1/3 s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. 2/Žalobou zo dňa 25.02.2015 sa domáhal žalobca voči žalovanému úhrady pohľadávky vo výške 359,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške - 9 % ročne zo sumy 143,62 € od 17.01.2012 do zaplatenia, - 9 % ročne zo sumy 137,40 € od 14.02.2012 do zaplatenia, - 9 % ročne zo sumy 75,36 € od 13.03.2012 do zaplatenia, - 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 15.05.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, obchodnou spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. (pôvodné obchodné meno spoločnosti: Telefónica Slovakia, s.r.o.), IČO: 35 848 863, so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24 (ďalej len „ spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o.“) Zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. poskytla žalovanému elektronické komunikačné služby v rámci programu služieb O2 Fér s účastníckym číslom +421902564415. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. vyúčtovala žalovanému za poskytnuté elektronické komunikačné služby cenu týchto služieb nasledovnými faktúrami: O. Č.. XXXXXXXXXX na sumu 143,62 € so splatnosťou 16.01.2012; O. Č.. XXXXXXXXXX na sumu 137,40 € so splatnosťou dňa 13.02.2012; FA č. 1031160302 na sumu 75,36 € so splatnosťou dňa 12.03.2012; O. Č.. XXXXXXXXXX na sumu 3,50 € so splatnosťou dňa 14.05.2012. Nakoľko žalovaný predmetné faktúry v lehote ich splatnosti neuhradil, spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. ho listom zo dňa 17.02.2012 - pokusom o zmier vyzvala na dodatočnú úhradu splatných faktúr v celkovej dlžnej sume 281,02 €. Žalovaný na výzvu spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. nereagoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil predmetné faktúry riadne a včas, spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. ku dňu 31.03.2012 odstúpila od Zmluvy o pripojení, čo dopredu oznámila žalovanému listom zo dňa 01.03.2012, v ktorom pred odstúpením od Zmluvy o pripojení opätovne vyzvala žalovaného na dodatočnú úhradu dlžnej sumy vo výške 281,02 €, a to najneskôr do 24.03.2012. 3/Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 postúpila spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. dlžné pohľadávky, vrátane dlžnej pohľadávky voči žalovanému na obchodnú spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, žalovaný ani postupníkovi dlžnú pohľadávku pozostávajúcu z neuhradených faktúr neuhradil. 4/Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na charakter uplatneného nároku, ktorý je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd ex offo zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. 5/Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že došlo k uzavretiu právne perfektnej Zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorú vzhľadom na typ zmluvy, jej obsah a povahu účastníkov zmluvného vzťahu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe predmetnej Zmluvy o pripojení právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, za čo bol žalovaný povinný zaplatiť v lehote splatnosti cenu týchto poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr. Žalovaný však tieto faktúry v lehote ich splatnosti nezaplatil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a vznikol mu záväzok voči žalobcovi na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 359,88 €. Súd však bral do úvahy, že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný vzhľadom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., a to v časti zaplatenia dlžných súm z faktúry Č.. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 16.01.2012 a faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 13.02.2012, nakoľko premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka ako trojročná začala plynúť od splatnosti predmetných faktúr a uplynula pri faktúre č. 1028215948 dňa 16.01.2015 a pri faktúre Č.. XXXXXXXXXX dňa 13.02.2015, pričom návrh na súd došiel až dňa 25.02.2015. Súd preto na uvedenú skutočnosť, t.j. čiastočné premlčanie nároku prihliadol (ex offo) a považoval žalobu žalobcu len za čiastočne dôvodnú, a to v časti nepremlčaného nároku na zaplatenie dlžnej pohľadávky v celkovej sume vo výške 78,86 €, ktorá pozostáva z dlžných súm z neuhradených faktúr č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 12.03.2012 na sumu vo výške 75,36 € a faktúry Č.. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 14.05.2012 na sumu vo výške 3,50 €, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného len na zaplatenie dlžnej sumy (spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb.) v celkovej výške 78,86 €, vo zvyšku žalobu z dôvodu premlčania zvyšnej časti nároku zamietol. 6/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, preto mu súd s poukazom na ust. § 151 ods. 7 O.s.p. priznal voči žalovanému náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom len vo výške 1/3. 7/Proti tomuto rozsudku v žalobe zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, na predmetný zmluvný vzťah sa majú preto aplikovať ustanovenia tohto zákona. V zmysle § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to deň 31. 3. 2012, premlčacia lehota začala plynúť dňa 1. 4. 2012 a právo žalobcu by sa premlčalo dňa 1. 4. 2015. Keďže žaloba bola prvoinštančnému súdu doručená dňa 25. 2. 2015, bol žalobca toho názoru, že žalovaný nárok premlčaný nie je. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 8/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 9/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených /§ 379, § 380 ods. 1 CSP/, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. 10/Odvolací súd v plnej miere poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 11/Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byť vykonané právo, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Námietka premlčania môže byť úspešne uplatnená len za predpokladu, že sa veriteľ svojho práva behom premlčacej doby nedomáhal uplatnením na súde. 12/Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 13/Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach. Ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru tohto ustanovenia. Aj v prípade absencie prechodného ustanovenia preto platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. 14/Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 15/Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 16/Podľa § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. 17/Citované ustanovenie § 101 Obč. zák. upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho - tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba). Actio nata (inak aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením. 18/V súdenej veci splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, bol deň splatnosti faktúry - FA č. 1028215948 na sumu 143,62 € so splatnosťou 16.01.2012; FA č. 1029207382 na sumu 137,40 € so splatnosťou dňa 13.02.2012; FA č. 1031160302 na sumu 75,36 € so splatnosťou dňa 12.03.2012; FA č. 1033346228 na sumu 3,50 € so splatnosťou dňa 14.05.2012. Žalobca resp. jeho právny predchodca mal možnosť dňom nasledujúcim po splatnosti každej faktúry uplatniť právo žalobou a predísť tak jeho premlčaniu. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu uviedol v odstúpení od zmluvy ako deň odstúpenia od zmluvy deň 31. 3. 2012, ktorým dňom zmluva ako záväzkový právny vzťah zanikla, neznamenalo to však, že by premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po zániku zmluvy, teda dňa 1. 4. 2012. 19/Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 20/Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 12,70 € titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie a v sume 19,72 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení poukázal na spôsob rozhodnutia o veci rozsudkom, kde rozhodol aj o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 1/3 s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, pričom konštatoval (v rozpore so skutočnosťou), že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2015. 21/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 1. júna 2015 pod sp. zn. 7 C/145/2015 nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 15. 9. 2015, vzhľadom na odvolanie podané žalobcom dňa 24. 8. 2015. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22/Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu /§ 379, § 380 ods. 1 CSP/, bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané v situácii, kedy rozhodnutie vo veci samej, teda rozsudok zo dňa 1. júna 2015 ako celok právoplatnosť nenadobudol (právoplatný je len v žalobe vyhovujúcej časti). V zmysle odkazu na rozhodnutie o trovách v rozsudku súdu prvej inštancie sú podmienky pre rozhodnutie o trovách splnené až právoplatnosťou celého rozhodnutia o veci, nie len jeho časti. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie doposiaľ ako celok nie je právoplatný, dôvody pre vydanie rozhodnutia o náhrade trov neexistovali a neexistujú, odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP a vec podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách, kde súd rozhodne tiež o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 23/Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa 29. november 2016