Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/420/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204512 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315204512.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: J. R., N.. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. K. XX, XXX XX U., proti odporcovi: J. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. K. XX, XXX XX U., zastúpený Nechala & Co., s.r.o., so sídlom Továrenská 10, 811 09 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. R., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.05.2015, č.k. 37P/73/2015-72, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - rozviedol manželstvo MG. R., N.. X., Q.. XX.X.XXXX, G. J. R., Q.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX, - maloletého J. R., Q.. XX.X.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja rodičia, - otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu XXX Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode, - styk otca s maloletým neupravil - deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie v otázke navrhovaného rozvodu manželstva účastníkov právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods.1, 2 Zákona o rodine a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie a je vylúčená reparácia spolužitia manželov, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. V časti konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je podľa ust. § 113 ods.1 O.s.p. spojené s konaním o rozvod manželstva vec právne posúdil podľa § 24 ods.1,2,3,4 Zákona o rodine. Vychádzajúc z výsledkov v konaní vykonaného dokazovania súd prvého stupňa rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky rešpektujúc názor maloletého dieťaťa a majúc za preukázané, že v jej výchovnom prostredí bude mať riadne zabezpečené všetky potreby primerané svojmu veku v záujme zdravého psychického i fyzického vývoja. Správou majetku a zastupovaním maloletého dieťaťa súd prvého stupňa poveril oboch rodičov, keďže v konaní nebol zistený žiaden dôvod pre to, aby práva a povinnosti otca v tomto smere boli voči maloletému dieťaťu nejakým spôsobom obmedzené. Pokiaľ ide o výšku výživného, po vykonanom dokazovaní pri zohľadnení zákonných kritérií podľa § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine považoval sumu XXX Eur na maloletého vzhľadom na jeho vek a potreby za zodpovedajúcu majetkovým a zárobkovým pomerom na strane oboch rodičov, berúc do úvahy osobnú starostlivosť matky o maloletého a zvýšené výdavky maloletého na jeho aktívnu športovú činnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti rozsudku v rozsahu výroku o starostlivosti o maloletého a v rozsahu výroku o vyživovacej povinnosti k maloletému podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd maloletého J. R. zveril do jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľku zaviazal k plateniu výživného vo výške XXX Eur mesačne, alternatívne aby zmenil výrok o výživnom tak, že upraví jeho povinnosť platiť bežné výživné vo výške XXX Eur mesačne a výživné XXX Eur mesačne určí na tvorbu úspor maloletého, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na nové konanie. V odvolaní spochybnil starostlivosť navrhovateľky o maloletého, ktorá nebola ochotná zachrániť spoločnú a kompletnú rodinu pre maloletého syna, bez akejkoľvek diskusie s ním opustila aj s maloletým spoločnú domácnosť, čím maloletého pripravila o prostredie, v ktorom vyrastal a bol naň zvyknutý. Spochybnil tvrdenia navrhovateľky o tom, že nevedela o jeho pôžičkách a finančných problémoch rodiny, keď vedela o ich výdavkoch a mala prístup k jeho výplatným páskam. Mal za to, že za jediný dôvod pre rozvod manželstva je preto potrebné považovať mimomanželský pomer odporkyne. Uviedol, že prvostupňový súd nijakým spôsobom neposudzoval osobnosti oboch rodičov v súvislosti s vhodnosťou osobnej starostlivosti o maloletého. Vyjadrenie maloletého, že chce žiť s navrhovateľkou je podľa jeho názoru ovplyvnené v ostatnom období ústupkami zo strany navrhovateľky, jej benevolentným výchovným pôsobením, ako aj hodnotnými vecami, ktoré maloletému kúpila. Upozornil na ohrozenie zdravia maloletého navrhovateľkou tým, že mu dovolila si aplikovať na kožu tetovanie. Namietal navrhovateľkou vyčíslené náklady na maloletého na stravu, ošatenie a športovú činnosť, ktoré v celkovej výške podľa jeho názoru nepresiahnu XXX Eur mesačne. Uviedol, že určené výživné považuje za neprimerané najmä z dôvodu, že nemá záujem financovať život navrhovateľky a jej partnera. Vyjadril pochybnosti o schopnostiach navrhovateľky svedomito hospodáriť s finančnými prostriedkami, preto navrhol, aby celková suma výživného XXX Eur, bola rozdelená na spotrebné výživné vo výške XXX Eur mesačne a XXX Eur mesačne ako výživné na tvorbu úspor maloletého. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania a zdôraznila, že dôvodom rozpadu manželstva boli zmeny v správaní odporcu, jeho nezáujme o ňu ako partnerku, nezáujem odporcu vzájomné problémy riešiť a najmä finančné dlhy, ktorými bez jej vedomia ohrozil najzákladnejšie potreby rodiny a detí. Uviedla, že v priebehu rozvodového konania sa správanie odporcu zhoršilo do takej miery, že bola nútená odísť k svojim rodičom bývajúcim v blízkosti ich spoločného bydliska. Ide o prostredie pre maloletého prirodzené, kde má svoju izbu, keďže sa u starých rodičov zdržiaval odmalička. Namietala tvrdenia odporcu o obmedzení jeho kontaktu s maloletým, keď maloletý vo svojom veku 15 rokov má stále kľúče od ich spoločného bytu a ak chce, ide domov za odporcom nezávisle na nej, rovnako s ním môže byť v kontakte prostredníctvom mobilného telefónu. Poukázala však na nezáujem odporcu o maloletého, ktorý napriek v odvolaní uvádzaným skutočnostiam, nejaví o syna potrebný záujem a nereaguje ani na jej prosby v tomto smere. Maloletý svoj vzťah s otcom z uvedeného dôvodu vníma ako narušený a sám mu povedal, že s ním byť nechce. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že mala vedomosť o neprimeranom, až ohrozujúcom zadlžení ich rodiny a pridržiavala sa svojich podaní a prednesov v konaní pred súdom prvého stupňa. Uviedla, že spoločný účet s odporcom mali až od decembra 2014, kedy si musela zobrať hypotéku na vyplatenie vzniknutých dlhov, pod hrozbou exekúcie ich bytu. Uviedla, že až do rozhodnutia súdu o výživnom maloletého živila sama za pomoci svojich rodičov či priateľov. Čo sa týka namietaných nákladov na potreby maloletého zdôraznila, že maloletý má 15 rokov, je členom hokejového klubu Š. Y. U. s poplatkom XXX Eur za sezónu, je prijatý na strednú školu so školným 800 Eur na školský rok ( s čím odporca súhlasil, zmluvu o štúdiu podpísal dňa 17.04.2015). Poukázala na náklady na športovú hokejovú výstroj, ktoré na chlapca v jeho veku, ktorý rastie, predstavujú položku cca XXXX Eur ročne, rovnako na zvýšené náklady na stravu a ostatné výdavky na ošatenie, obuv, bývanie, telefón, dopravu a pod, ktoré v konaní vyčíslila a zdokladovala . Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu dôvodné nie je. Tým, že predmetom odvolacieho konania je časť konania o rozvod manželstva účastníkov týkajúca sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, odvolací súd bude používať označenie účastníkov: matka, otec, maloleté dieťa. V súvislosti s odvolaním otca, ktorým napadol výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke, je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom prvého stupňa otec predložil na schválenie dohodu rodičov zo dňa 16.03.2015, podpísanú oboma rodičmi, z ktorej vyplýva zhoda rodičov v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke. Od uzavretia uvedenej rodičovskej dohody až do rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci samej, otec starostlivosť matky o maloletého nenamietal a súhlasil so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti ( obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 12.05.2015), rovnako pred súdom prvého stupňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne prezentoval názor maloletého a to ten, že chce zostať s matkou. Vzhľadom na uvedené, potom v odvolaní otca spochybňovaná starostlivosť matky o maloletého založená na jej neochote zachrániť kompletnú rodinu, či rozporovanie jej vedomosti o jeho pôžičkách odvolací súd hodnotí ako účelové, rovnako aj spochybňovanie názoru maloletého, ktorý pred súdom prvého stupňa otec sám prezentoval. V tomto kontexte odvolací súd dáva otcovi do pozornosti jeho písomné vyjadrenie zo dňa 16.03.2015, v ktorom skutočnosti uvedené v návrhu matky na rozvod manželstva potvrdil a súčasne vyjadril ľútosť nad tým, že svojím konaním ohrozil rodinu, do ktorej priniesol stres a hádky, obmedzil matku v práve na šťastný život s tým, že sa bude snažiť ďalej konať tak, aby ich spoločné deti trpeli čo najmenej. V danom prípade po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvého stupňa, že v prospech maloletého dieťaťa za daného stavu je zverenie do osobnej starostlivosti matky, rešpektujúc tak aj prejavenú vôľu maloletého, ktorú v konaní pred súdom prvého stupňa matka uviedla a otec túto nerozporoval a názor maloletého v tomto smere potvrdil. Pokiaľ ide o otcom napadnutý výrok o výživnom treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom upravuje ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u každého z nich, takže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje deti. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o deti osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ( bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod. ) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o deti osobne nestará, prispieva na výživu detí výživným, ktoré určuje súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, keďže deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Pre správne určenie výšky výživného na strane detí je dôležité vyhodnotenie ich nákladov. Výška mesačných nákladov na deti má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na deti. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie ich potrieb. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské poplatky, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, poplatky za záujmovú činnosť a iné. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, detské tábory, lyžiarske kurzy, vreckové a pod.. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého, tak ako ich v konaní prezentovala matka a ustálil súd prvého stupňa, tieto aj odvolací súd považuje za dostatočne preukázané, dôvodné a vzhľadom na nákladnú športovú činnosť maloletého a platenie školného, skôr na ich dolnej hranici. Je zarážajúce, že otec, ktorý v čase rozhodnutia súdu o rozvode manželstva žil s maloletým v jednej domácnosti, nemá dostatočnú predstavu o reálnych mesačných nákladoch maloletého a súdu okrem svojho vyjadrenia o tom, ako a za koľko by sa mal maloletý mesačne stravovať, nepredložil jediný dôkaz o jeho starostlivosti, trávenia voľného času, či nákladov, ktoré on sám v prospech maloletého vynakladá. V kontexte s jeho zadlžovaním počas trvania manželstva, čím bral na seba neprimerané majetkové riziká, v dôsledku ktorých ohrozil majetkové zázemie svojej rodiny a najmä detí, sa jeho vyjadrenie o spochybňovaní matky s nakladaním výživného vo výške XXX Eur mesačne na maloletého pri jeho odôvodnených mesačných nákladoch odvolaciemu súdu javí prinajmenšom ako nenáležité. Vychádzajúc z uvedených ustanovení Zákona o rodine je možné konštatovať, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je dieťa plne odkázané. Prvostupňovým súdom určená výška výživného, ktorou bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého v sume XXX Eur mesačne, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na mal. dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletého, ako aj v konaní zisteným pomerom rodičov, pri zohľadnení práva maloletého dieťaťa sa podieľať na životnej úrovni rodičov, ale aj jeho práva na uspokojovanie základných životných potrieb. Súd prvého stupňa v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, prijal správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na príjem oboch rodičov, ich majetkové pomery, skladbu ich výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že určená výška výživného zo strany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti matky ( ktorej časť kompenzuje osobnou starostlivosťou ) a prispievania štátu ( formou rodinných prídavkov ) je primeraná na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého. Odvolacie námietky otca týkajúce sa vyčíslenia mesačných nákladov na výdavky maloletého v jeho veku, pri jeho aktívnej športovej účasti a prijatia na spoplatnené stredoškolské štúdium ( s jeho súhlasom ), odvolací súd vyhodnotil ako účelové, bez právneho významu. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.