Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211488 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315211488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: F.. Q. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, W., zastúpeného: JUDr. Marta Srncová, advokátka so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, proti odporcovi: P.. Q. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XX, W., o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. októbra 2015, č. k. 11C/379/2015-29, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. 2. 1992, sp. zn. P/3/1995 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave zo dňa 25. 10. 1995, sp. zn. 8Co/282/1995, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa proti odporcovi, a to tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zrušil s účinnosťou od 1. júna 2015. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 a § 78 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zák. o rodine“) a vecne ukončením vysokoškolského štúdia odporcu dňa 27. 5. 2015, odkedy je odporca schopný sa živiť sám. 3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“), pričom zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil. 4. Proti tomuto rozsudku, v časti termínu ukončenia vyživovacej povinnosti, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal vyživovaciu povinnosť zrušiť až dňom 1. 10. 2015. Poukázal na to, že v súčasnosti sa uchádza o zamestnanie, chodí na pohovory do rôznych firiem a aktívne spolupracuje s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Zdôraznil, že nie je jeho vinou, že firmy nemajú záujem o čerstvých absolventov vysokých škôl, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ mával pravidelné nedoplatky na výživnom, čo bolo riešené aj cestou orgánov činných v trestnom konaní. V súvislosti s neplnením si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa poukázal aj na to, že neoprávnene poberal dávky v hmotnej núdzi, vypisoval, že žije pod hranicou chudoby a súdom predkladal nepravdivé údaje atď. Odporca z týchto dôvodov ani raz nepožiadal o zvýšenie vyživovacej povinnosti, a to aj napriek tomu, že výživné vo výške 1,56 eur na deň neplatia už ani nezamestnaní. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby vyživovaciu povinnosť navrhovateľa súd zrušil od 1. 10. 2015. Záverom odporca dodal, že otec (navrhovateľ) mu oznámil, že keď nevráti peniaze za zaplatené výživné jeho priateľke, ktorá výživné za neho platila, aby nemusel ísť do väzenia, tak ho vydedí, lebo jeho priateľka chce, aby prepísal chalupu na ich syna, čo je možné preveriť aj na katastri v P.. 5. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu odporcom podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 35 C.m.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému odporcovi, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p). 7. Nakoľko o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. a zák. č. 161/2015 Z. z. zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) uvádza, že v celom svojom rozsudku pojem daný terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“ nahradil pojmom „súd prvej inštancie“, tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní odporcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z., pričom nebol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 63 C.m.p.) ani odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu (§ 66 C.m.p.), len rozsahom podaného odvolania (§ 65 C.m.p.). 9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 10. Podľa § 1 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti žiaden význam. V prípade vyživovacej povinnosti určenej súdnym rozhodnutím je okrem skutočnosti, že dieťa sa stalo schopným samo sa živiť, potrebné aj rozhodnutie súdu, nakoľko len naplnením tejto skutočnosti zákonná vyživovacia povinnosť voči dieťaťu nezaniká. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa v tomto smere patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery atď. Nakoľko sa uprednostňuje záujem oprávneného, dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nezakladá ani pokračovanie v ďalšom vzdelávaní po ukončení prípravy na konkrétne povolanie (napr. denné štúdium na vysokej škole). Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. 12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne ako okamih nadobudnutia schopnosti odporcu samého sa živiť ustálil riadne ukončenie vysokoškolského štúdia dňa 27. 5. 2015 a počnúc nasledujúcim kalendárnym mesiacom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi. Odporca v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval okamih ukončenia vysokoškolského štúdia a s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasil. Ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne, pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti relevantné okolnosti, ktoré by odporcovi bránili vlastným pričinením uspokojovať svoje životné potreby (napr. nepriaznivý zdravotný stav). Len samotná skutočnosť, že odporca sa po ukončení vysokoškolského štúdia nevie uplatniť na trhu práce, nemôže byť na ťarchu jeho rodiča a nevylučuje možnosť uspokojovania životných potrieb prostredníctvom brigád či absolventskej praxe do času, kým si odporca nenájde na trhu práce uplatnenie zodpovedajúce jeho požiadavkám a kvalifikácii. Rovnako pre určenie okamihu spôsobujúceho zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi je irelevantný v odvolaní namietaný vzťah navrhovateľa k doterajšiemu plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti. Zrušenie vyživovacej povinnosti k odporcom navrhovanému termínu 1. 10. 2015 tak nemá žiadne právne opodstatnenie. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).