Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/152/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217854 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315217854.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O.. V. A., G.. XX. XX. XXXX, K. K.Á. F.. Č.. XXX/ XX, V. L., zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Madej, Vysoká ul. č. 20, Bratislava, proti odporcovi: M.. P. K., G.. XX. XX. XXXX, K. O. O. Č.. XXX, C. O. A., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova ul. č. 9/A, Bratislava, o vydanie veci, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. marca 2016, č. k. 19C/544/2015 - 36, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 49,90 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľke vrátil súdny poplatok vo výške 92,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. po právoplatnosti uznesenia a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 290,80 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie v časti výroku, ktorým konanie zastavil odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka vzala späť návrh na začatie konania skôr, než sa začalo pojednávanie, nakoľko motorové vozidlo, ktorého vydania sa od odporcu domáhala, bolo odporcovi odobraté dňa 11. 03. 2016 a jej vrátené po podaní návrhu, čím predmet sporu odpadol. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 veta prvá, § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že nakoľko navrhovateľka za návrh zaplatila súdny poplatok v sume 99, 50 eur, vrátil jej súdny poplatok krátený o sumu 6,70 eur (99,50 eur mínus 6,70 eur), t. j. 9,80 eur (správne 92,80 eur, pozn. odvolacieho súdu). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2 veta druhá, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 5 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka vzala späť dôvodne podaný návrh v dôsledku správania sa odporcu, ktorému mu bolo odobraté motorové vozidlo dňa 11. 03. 2016, teda po podaní návrhu na začatie konania, z dôvodu ktorého je povinný navrhovateľke zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 290,80 eur, za dva úkony právnej služby, 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28. 07. 2015, 2/ písomný návrh zo dňa 18. 08. 2015, 2 x 121,17 eur, režijný paušál 2 x 8,58 eur + 20 % DPH podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.) a navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať. Uviedol, že v prípade zastavenia konania, keď navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu nákladov, a len výnimočne sa môže uložiť povinnosť niektorému z účastníkov nahradiť druhému účastníkovi náklady zastaveného konania, pričom podmienkou pre takýto výnimočný prípad je zavinenie, ktoré má za následok zastavenie konania. Vytkol súdu prvého stupňa, že vychádzal len z toho, že v trestnom konaní bolo odporcovi odňaté motorové vozidlo a tým mal preukázané jeho zavinenie, avšak zaistenie veci v priebehu dokazovania v trestnom konaní nie je konečným zistením ani rozhodnutím, že vlastníkom veci nie je osoba, ktorej bola vec odňatá a skutočnosť, či odporca oprávnene užíval motorové vozidlo navrhovateľky, resp. či je jeho vlastníkom je v trestnom konaní skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, ktorým sa má zistiť, za akých okolností a prečo bol vyšetrovaný skutok spáchaný, takže je predčasné tvrdiť, že odporca spôsobil späťvzatie návrhu. Poukázal na článok 50 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a na zásady Trestného poriadku, podľa ktorých, každý proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že napadnuté uznesenie je z hľadiska skutkových zistení, ako aj právneho posúdenia vecne správne a navrhla ho v napadnutej časti potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 49,90 eur. Uviedla, že v rámci trestného konania považovali orgány činné v trestnom konaní jej vlastnícke právo k motorovému vozidlu za nepochybné a z tohto dôvodu jej bolo vrátené, pričom v prípade, ak by jej vlastnícke právo preukázané nebolo, motorové vozidlo by zostalo v úschove a odporca by bol upozornený, aby si uplatnil svoj nárok na vec v občianskom súdnom konaní. Namietla, že argumentácia odporcu vychádzajúca zo skutočnosti, že v súčasnosti ešte nie je zrejmé, či jeho konaním došlo k naplneniu znakov niektorej skutkovej podstaty trestného činu, v prípade ktorom by bolo možné späťvzatie návrhu pripísať jeho správaniu, je pre priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v občianskoprávnom konaní irelevantná, nakoľko si odporca zamieňa svoje správanie, pre ktoré došlo k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu s trestnoprávnym zavinením, ako subjektívnou stránkou trestného činu, keď v občianskom, ako aj v paralelnom trestnom konaní bolo preukázané, že odporca si svojim vlastným konaním spôsobil trestné stíhanie, v ktorom mu bolo zákonne odobraté jej motorové vozidlo. Poukázala na skutočnosť, že z dobrej vôle, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania vzala návrh späť bezodkladne potom, ako odpadol predmet sporu, inak by v prípade nariadenia pojednávania došlo k navýšeniu trov právneho zastúpenia, pričom k ich navýšeniu došlo podaním odvolania zo strany odporcu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne a odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k navrhovateľovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má odporca vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.). Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Z návrhu navrhovateľky zo dňa 20. 08. 2015 vyplýva, že sa domáhala voči odporcovi vydania veci, osobného motorového vozidla zn. Š.C. U. XU, E.: A., C. M., Z. Č.: E., N.: K. XXX K., P. Z. XXXX so všetkými dokladmi, ktoré nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2013 z dôvodu, že odporca dňa 18. 01. 2015 bez upozornenia a vysvetlenia odviezol motorové vozidlo spred jej domu a doteraz jej ho nevrátil. Navrhovateľka podaním zo dňa 23. 03. 2016 zobrala návrh späť z dôvodu, že na základe trestného konania vedeného Sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR vedeného pod sp. zn. ČVS: SKIS - 89/ OISZ - SV - 2015 voči odporcovi ako obvinenému mu bolo predmetné motorové vozidlo odobraté a dňa 11. 03. 2016 jej bolo toto vozidlo ako vlastníčke vrátené. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka zobrala návrh späť potom, ako jej bolo motorové vozidlo vydané dňa 11. 03. 2016, t. j. k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu došlo v dôsledku správania odporcu, keď k vydaniu motorového vozidla došlo po podaní návrhu na vydanie veci, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy, ktoré jej v konaní vznikli. K tvrdeniu odporcu v podanom odvolaní, že dôvodom späťvzatia návrhu nebolo ním zavinené konanie, keď v rámci trestného konania prebieha dokazovanie ohľadne užívania predmetného motorového vozidla, resp. jeho vlastníctva, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania (v prípade späťvzatia návrhu) môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, pričom v prejednávanej veci skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníkom predmetného motorového vozidla, konštatovalo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby v zápisnici o vrátení veci zo dňa 11. 03. 2016, keď vec - motorové vozidlo vrátilo nepochybnému vlastníkovi (navrhovateľke) z dôvodu, že táto vec už nie je potrebná pre účely trestného konania a nepripadá do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti preto podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako vecne správne potvrdil. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené, ako i výrok o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku navrhovateľke vo výške 92,80 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní priznal ich náhradu za 1 úkon právnej pomoci á 33 eur (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16. 05. 2016) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál á 8,58 eur, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 20% DPH á 8,32 eur, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., spolu v sume 49,90 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.