Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218348 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315218348.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y.. R. Š., F. Y. G.. Č.. X, F., X/ T.. L.E. Š., F. Y. G.. Č.. X, F., proti odporkyni: M. N., F. C. XC F., Q., S. C., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 5. novembra 2015 č. k. 14C/554/2015-18, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali voči odporkyni nariadenia predbežného opatrenia spočívajúcom v uložení zákazu nakladať (scudziť) so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/2 k nehnuteľnosti zapísanej na N. Č.. XXXX pre V.. Ú.. U., I.L. F., I. F. - Y. Č. W. Y., E. T.. Č.. XXXXX/X E. T.. Č.. XXXXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“) a súčasne odporkyni zakázal vstup na predmetné nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovatelia sa návrhom vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej odporkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že táto bola uzatvorená v tiesni a pod psychickým nátlakom zo strany odporkyne a súčasne za nápadne nevýhodných podmienok pre oboch navrhovateľov. Navrhovatelia uviedli, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 1/2 na základe kúpnej zmluvy V-2525/97 z 19. 6. 1997 s tým, že zvyšný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 bol pred uzavretím darovacej zmluvy vo vlastníctve U. Š. - matky navrhovateľa 1/. Navrhovatelia majú dôvodnú obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej, keďže sa domnievajú, že odporkyňa môže ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností so svojim spoluvlastníckym podielom reálne disponovať, môže na nehnuteľnosť neobmedzene vstupovať a môže svoj spoluvlastnícky podiel neobmedzene scudziť do času nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Týmto konaním môže nielen ohroziť, ale aj fakticky zmariť výkon súdneho rozhodnutia, pretože v čase rozhodnutia už nemusí byť spoluvlastníčkou danej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože neosvedčili, že by odporkyňa nakladala s predmetnými nehnuteľnosťami a tak reálne vykonávala faktické alebo právne úkony smerujúce k ohrozeniu alebo k porušeniu práv navrhovateľov, resp. k scudzeniu alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Uviedol, že obava z ohrozenia je objektívny stav (nie subjektívny pocit alebo presvedčenie), ktorý navrhovateľov núti, aby požiadali o nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovatelia existenciu tohto ohrozenia neosvedčili. Navrhovaná úprava vzťahov na základe predbežného opatrenia by tak neprimeraným spôsobom zasiahla do právneho vzťahu založeného predmetnou darovacou zmluvou. Iba samotné iniciovanie súdneho sporu nie je bez ďalšieho okolnosťou a právnym dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovatelia tak nepreukázali, že by sa odporkyňa akýmkoľvek spôsobom fakticky pokúšala predmetnú nehnuteľnosť scudziť, pričom takýto stav trvá od 1. 8. 2014, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra v jej prospech a odkedy je teda podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované predbežné opatrenie. Uviedli, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil právnu stránku veci, keď podaný návrh skúmal iba z formálneho hľadiska, avšak ho neskúmal aj z hľadiska vecného. Navrhovatelia majú za to, že osvedčili právny záujem na vydaní predbežného opatrenia, ktorý je zvýraznený tým, že tretie osoby a to spoloční rodičia navrhovateľa 1/ a odporkyne zneužívajú odporkyňu k tomu, aby sa cieľavedome narušovali právom chránené záujmy navrhovateľov. Poukázali na to, že vzájomné vzťahy sú tak hrubo narušené, že na svoju ochranu boli nútení podať trestné oznámenie. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi ( § 212 ods.1 O.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania ( § 74 ods. 1 O.s.p. ) alebo po začatí konania ( § 102 O.s.p. ) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach titulom kúpnej zmluvy z 19. 6. 1997 a vo zvyšnej časti spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 je v katastri nehnuteľností ako vlastník evidovaná odporkyňa, pričom ako nadobúdací titul je uvedená darovacia zmluva z 1. 8. 2014. Navrhovatelia tvrdia, že pôvodná vlastníčka tohto spoluvlastníckeho podielu U. Š.I. - matka navrhovateľa 1/ darovala svoj spoluvlastnícky podiel odporkyni pod psychickým nátlakom z jej strany ako i v tiesni, pričom darovacia zmluva bola súčasne uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok pre oboch navrhovateľov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že okrem uvedeného konštatovania v návrhu na začatie konania navrhovatelia túto skutočnosť nijako neosvedčili, k návrhu na začatie konania nepripojili žiaden dôkaz preukazujúci alebo aspoň osvedčujúci psychický nátlak resp. existenciu tiesne pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy. Navyše navrhovatelia v návrhu na začatie konania vykonanie akéhokoľvek dôkazu na preukázanie uvedených skutočností ani nenavrhli. Za daného stavu odvolací súd nemal preukázanú resp. osvedčenú danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným predbežným opatrením. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia neosvedčili ani existenciu takého konania odporkyne, ktoré by smerovalo k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu, príp. k neoprávnenému vstupovaniu na predmetné pozemky. Takýto dôkaz navrhovatelia nepredložili, pričom samotná a ničím nepodložená obava navrhovateľov, že odporkyňa môže svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam počas konania predať, pre nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje. Iba také úkony odporkyne, ktorými by sa skutočne snažila svoj spoluvlastnícky podiel previesť na tretiu osobu (napr. zverejnenie inzerátu na predaj, uzavretie kúpnej zmluvy, návrh na vklad, plomba vyznačená na LV a pod. ) by po splnení aj ďalších zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia mohli byť takýmto dôkazom. Navrhovatelia však žiaden takýto dôkaz, ktorým by bolo osvedčené, že odporkyňa reálne mieni svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, súdu prvého stupňa nepredložili. Nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vyvodzovať naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov iba zo samotného charakteru sporu. Inými slovami, iba samotná tá skutočnosť, že predmetom sporu je určenie neplatnosti právneho úkonu, nemôže odôvodniť nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia by sa javilo dôvodným len v prípade, ak by bol súdu predložený taký dôkaz, ktorý by nepochybne osvedčoval snahu odporkyne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu a nie iba púha obava z takéhoto prevodu vyplývajúca z povahy predmetného sporu. Navyše práva navrhovateľov pred prípadným prevodom spoluvlastníckeho podielu odporkyne sú chránené inštitútom tzv. predkupného práva. Pokiaľ ide o navrhovaný zákaz vstupu na predmetné nehnuteľnosti, ani v tomto smere navrhovatelia neosvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by sa odporkyňa neoprávnene snažila vstupovať na predmetné nehnuteľnosti, ktorých je navyše sama
podielovým spoluvlastníkom. Otázku a podmienky uloženia zákazu vstupu na nehnuteľnosti nariadením predbežného opatrenia upravuje ust. § 76 ods. 1 písm. g), h) O.s.p., ktoré však vyžaduje, aby sa osoba, ktorej má byť takýto zákaz uložený, dopúšťala násilia voči osobe (osobám) žijúcim v takejto nehnuteľnosti resp. bola podozrivá z ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity osoby žijúcej, resp. zdržiavajúcej sa v takejto nehnuteľnosti. O takéto prípady však v posudzovanej veci nejde. Podozrenie z násilia príp. ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľov zo strany odporkyne, umožňujúce nariadiť predbežné opatrenie zákazu vstupu na (a do) spoločnú nehnuteľnosť, v konaní nebolo osvedčené a predovšetkým takéto skutočnosti navrhovatelia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani netvrdili. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa rozhodne v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.