Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/446/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220319 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315220319.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľa: L. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. R.. Č.. XXX/X, Q., zast. advokátom Mgr. Štefanon Šuchom, Kuklovská ul. č. 23, Bratislava proti odporkyni: F.. F. Č., Z.. XX.XX.XXXX, B. R.. Č.. X. Č.. XX, B., zast. advokátkou JUDr. Ingrid Zlochovou, Galvaniho ul. č. 12, Bratislava, o návrhu na určenie otcovstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu: Z. M. Č., Z.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava a o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 30. júna 2016, č. k. 19C/610/2015-72, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. M. Č.A., Z.. XX.XX.XXXX, sumou 50,- eur mesačne, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zasielať vždy k 15. dňu v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti predbežného opatrenia, až do právoplatného skončenia veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/610/2015. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáha určenia, že je otcom maloletej Z. M. Č., Z.. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z matky F.. F. Č., Z.. XX.XX.XXXX, ako i úpravy práv a povinností k maloletej. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.06.2016 sa matka maloletej domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým navrhla, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť predbežne platiť výživné na maloletú vo výške 140,- eur mesačne k rukám matky až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že v súčasnej dobe nežije s navrhovateľom, o maloletú sa stará sama, zabezpečuje jej výživu, ako aj všetku starostlivosť o ňu, pričom navrhovateľ od narodenia maloletej neprispieva na jej výživu (celkovo od narodenia maloletej prispel sumou 100,- eur). Tento stav pretrváva naďalej. Náklady na maloletú matka vyčíslila mesačne sumou 250,- až 300,- eur. Jej príjem ako asistentky učiteľa na základnej škole predstavuje mesačne sumu cca 523,- eur a zároveň poberá prídavok na maloleté dieťa v sume 226,72 eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že matka maloletej poberala za celý rok 2015 rodičovský príspevok v celkovej výške 1.422,40 eur a prídavky na dieťa za celý rok 2015 predstavovali sumu 352,80 eur. Jej príjem za rok 2015 predstavoval 446,31 eur mesačne. Z rodného listu maloletej vyplynulo, že jej otcom je navrhovateľ a táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu z príslušného registra. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný. Navrhovateľ a matka dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá je v osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ riadne a pravidelne na výživu maloletej neprispieva. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť predbežne platiť výživné na maloletú vo výške 50,- eur mesačne, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, ktorú sumu bude navrhovateľ povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Takto určené výživné má predbežnú povahu a slúži k ochrane práv maloletej do doby, keď o úprave práv a povinností k maloletej bude rozhodnuté vo veci samej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je oprávnený aj v konaní o určenie otcovstva uložiť povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, aj keď ešte nie je súdnym rozhodnutím určený otec dieťaťa (R 53/1964, R 20/1980). V danom prípade navrhovateľovi svedčí nielen domnienka otcovstva, ale na základe rodného listu maloletej a výpisu z príslušného registra je navrhovateľ otcom maloletej a preto sa na neho vzťahujú povinnosti podľa § 62 ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Nariadeným predbežným opatrením súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti platiť výživné len v nevyhnutnej miere, tak, aby takto určené výživné postačovalo aspoň na uhrádzanie základných životných potrieb maloletej. Pri určení výšky dočasnej povinnosti navrhovateľa súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepreukázala (neosvedčila) výšku výdavkov na maloletú, pričom ani súčet jednotlivých výdavkov, na ktorých sa má dočasne podieľať navrhovateľ, nevyjadruje uplatňovanú sumu. Súd prvej inštancie bol tak názoru, že suma 50,- eur je primeraná veku maloletej a bude slúžiť na úhradu nevyhnutných potrieb a právom chránených záujmov maloletej. Vo zvyšku, t. j. v časti výživného presahujúceho sumu 50,- eur mesačne, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo predmetné neodkladné opatrenie - predbežné opatrenie nariadené, resp. tento neexistoval, pretože navrhovateľ v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia riadne a pravidelne prispieval na výživu maloletej v sume 50,- eur mesačne. Svedčí o tom ním zriadený trvalý príkaz na úhradu príspevku na výživu maloletej s prvým dátumom úhrady dňa 16.05.2016. Matka maloletej tak účelovým konaním, resp. zatajením pravdivých skutočností osvedčovala dôvody na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p. a contrario) a nebol viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd dodáva, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení, existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad C.s.p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O.s.p.. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 7. K odvolacej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že navrhovateľ do 16.05.2016 neprispieval na výživu maloletej žiadnou sumou, hoci bolo v konaní dostatočne osvedčené, že u neho platí domnienka otcovstva. Napokon samotný navrhovateľ sa určenia otcovstva k maloletej v konaní domáha. Navrhovateľovi tak musí byť minimálne od podania návrhu vo veci samej, t. j. od 30.09.2015 zrejmé, že s konaním o určenie otcovstva je spojené i konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej. Navrhovateľovi tak nič nebránilo platiť v nevyhnutnej miere výživné na maloletú dcéru. Navrhovateľ však k plneniu tejto povinnosti pristúpil až cca rok po podaní návrhu, keď dňa 12.05.2016 si zriadil trvalý príkaz na úhradu výživného v sume 50,- eur mesačne v prospech účtu matky maloletej. Odvolací súd je toho názoru, že samotná skutočnosť, že si navrhovateľ zriadil trvalý príkaz v prospech účtu matky maloletej, na ktorý mesačne posiela sumu 50,- eur, nepostačuje na zaujatie stanoviska, že dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia neexistoval, resp. odpadol. Trvalý príkaz je totiž úkonom voči banke, ktorý môže byť kedykoľvek na žiadosť jeho zriaďovateľa a majiteľa účtu zrušený, zmenený, príp. nahradený iným trvalým príkazom. Samotné zriadenie trvalého príkazu tak nezaručuje, že si navrhovateľ bude plniť v nevyhnutnej miere svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Navyše zriadenie trvalého príkazu nie je dôkazom, že i v budúcnosti (do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) bude navrhovateľ platiť toto výživné riadne a včas. Trvalý príkaz totiž nepreukazuje, že navrhovateľ bude mať vždy dostatok finančných prostriedkov na danom účte a teda, že takýto príkaz bude každý mesiac riadne zrealizovaný. Iba rozhodnutie súdu (v danom prípade nariadené neodkladné opatrenie) môže vytvoriť stav, že maloletej bude výživné od navrhovateľa zabezpečené v nevyhnutnej miere, keďže takéto rozhodnutie súdu je riadnym exekučným titulom. Z toho vyplýva, že samotným zriadením trvalého príkazu na sumu 50,- eur nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie. 8. Z toho vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne v napadnutom výroku, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť predbežne výživné na maloletú vo výške 50,- eur mesačne. Preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. 9. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšku zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 10. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).