Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220388 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315220388.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: C.. C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. - L. C. XXXXX, Š. M. D., zastúpený: WERNER & Co. s.r.o., Stromová 54/A, Bratislava, IČO: 36 869 643, proti odporcovi: Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, IČO: 64948242, s organizačnou zložkou na území SR: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336 a tretia osoba: Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.10.2015, č.k. 45C/615/2015-248, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.10.2015, č. k. 45C/615/2015-248 m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ním navrhnutého petitu. Navrhovateľovi tiež uložil povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej o uloženie povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J.-W. zo dňa 15.11.2010 k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, ako aj návrh na určenie hodnoty nehnuteľností pozemku parcely registra ". Č.. XXXXX/X o výmere 1625 m2 záhrady, pozemku parcely registra ". Č.. XXXXX/ X o výmere 75 m2 zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby - rekreačnej chaty so súp. č. XXXXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXXX/X zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. L. C., M.: J. - C.. Č.. L. C., M. J. W.. E. Okresným Ú. E. J., katastrálnym odborom na príslušný všeobecný súd do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto uznesenia. V odôvodnení uznesenia prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uloží až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J.-W. zo dňa 15.11.2010 vo forme dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, a to pozemku parcela registra "C" č. XXXXX/X o výmere 1625 m2 - záhrady, pozemku parcela registra "C" č. XXXXX/X o výmere 75m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj k stavbe - rekreačnej chate so súp. č. XXXXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXXX/X zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., M.: J.- C.. Č.. L. C., M. J. W.. vedenom Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca W.. W. Š.. Súčasne sa domáhal voči spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703 uloženia povinnosti, aby sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržala výkonu dobrovoľnej dražby vyššie špecifikovaných nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J.-W. zo dňa 15.11.2010. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam vo forme predaja na dobrovoľnej dražbe na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J.-W. zo dňa 15.11.2010. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ s právnym predchodcom odporcu uzatvoril dňa 3.11.2010 Zmluvu o úvere č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J.-W., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru navrhovateľovi vo výške 450.000 eur za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru a na dokončenie stavby. Navrhovateľ ako spotrebiteľ s právnym predchodcom odporcu uzatvoril dňa 15.11.2011 Zmluvu o zriadení záložného práva č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J.-W., predmetom ktorého bolo zabezpečenie pohľadávok k pozemkom a rozostavanej stavbe. V súvislosti so záložnou zmluvou bol vyhotovený znalecký posudok č.XXX/XXXX znalca W.. Ľ. P. (znalecký posudok č. 1) z 12.8.2010 ktorým bola stanovená hodnota pozemkov a stavby vo výške 415.000,- eur, v čase vypracovania znaleckého posudku mala stavba iba charakter rozostavanej stavby. Záložné právo na základe záložnej zmluvy bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. E.-XXXXX/XX dňa 18.11.2010. Listom zo dňa 14.2.2014 oznámil odporca navrhovateľovi, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, na základe čoho sa úver stal predčasne splatným dňa 20.2.2014. Listom zo dňa 11.4.2014 oznámil odporca navrhovateľovi prostredníctvom tretej osoby (dražobníka), že začína výkon záložného práva na nehnuteľnosti, ktorý bude realizovať formou dobrovoľnej dražby a vyzval ho na poskytnutie súčinnosti. V katastri nehnuteľností je pod č. G.-XXX/XX zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnosti. Dňa 16.5.2014 sa uskutočnila za prítomnosti predchádzajúceho dražobníka - spoločnosti BKB Partners, spol. s r.o., sídlom Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 35 931 329 znalecká obhliadka nehnuteľnosti. Dňa 23.5.2014 na účely znaleckého dokazovania doručil dražobníkovi dvoma emailovými správami zoznam podstatného materiálu a vybavenia tvoriaceho súčasť stavby domu v hodnote 120.000,- eur s tým, že deklaroval jeho pripravenosť poskytnúť predchádzajúcemu dražobníkovi originály predmetných dokladov, resp. ich kópie. Na uvedené správy nedostal on a ani jeho právny zástupca, žiadnu odpoveď. Dňa 25.6.2014 dražobník doručil navrhovateľovi Znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne W.. T. J. (znalecký posudok č. 2), ktorým ohodnotila nehnuteľnosti spolu zaokrúhlene na sumu 354.000,- eur, pozemky na sumu 208.029,- eur a stavbu na 145.975,21 eur. Nakoľko navrhovateľ nesúhlasil so stanovenou hodnotou podľa Znaleckého posudku č. 2 znalkyne W.. T. J., požiadal znalca K.. W.. C. Y. G.. o stanovenie hodnoty nehnuteľností. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX (znalecký posudok č. 3) predstavuje hodnota nehnuteľností čiastku výške 661.000.- eur, t.j. takmer dvojnásobnú hodnotu. Nakoľko odporca a predchádzajúci dražobník vykonávali ďalej kroky smerujúce k dražbe nehnuteľnosti, podal navrhovateľ na Okresný súd Bratislava III dňa 11.7.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 19C/214/2014-171 zo dňa 17.07.2014 vyhovel a uložil odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva na základe Záložnej zmluvy vo forme dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam na základe Znaleckého posudku č. 2. Rovnakú povinnosť uložil aj predchádzajúcemu dražobníkovi. Navrhovateľovi uložil aj povinnosť podať na súd do dvoch mesiacov od doručenia uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej. Nakoľko voči predbežnému opatreniu podal odporca odvolanie, vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 2Co/828/2014-217, zo dňa 28.11.2014, predbežné opatrenie potvrdil. V súlade s predbežným opatrením podal navrhovateľ dňa 29.9.2014 na Okresný súd Bratislava III návrh na začatie konania vo veci samej. Nakoľko predmet konania odpadol, keď Znalecký posudok č. 2 s ohľadom na ust. § 12 zák. č. 527/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov, nebolo možné s ohľadom na čas jeho vypracovania viac v dobrovoľnej dražbe použiť a nakoľko sa obnovili rokovania medzi navrhovateľom a odporcom, vzal navrhovateľ dňa 12.5.2015 svoj návrh späť. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 19C/214/2014-247, zo dňa 12.05.215, konanie vo veci zastavil. Vzhľadom k tomu, že sa rokovania medzi navrhovateľom a odporcom z dôvodu rozhodnutia na strane odporcu ukončili, keď odporca trval na realizácii záložného práva výlučne vo forme dobrovoľnej dražby, požiadal odporca Dražobnú spoločnosť, a.s., Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703 o vykonanie novej dobrovoľnej dražby nehnuteľností. Dňa 16.7.2015 sa uskutočnila nová obhliadka nehnuteľnosti za účasti navrhovateľa a znalkyne W.. C. N., ktorá znaleckým posudkom č. XXX/ XXXX (znalecký posudok č. 4) zo dňa 13.8.2015 určila hodnotu nehnuteľnosti na 324.000,- eur, čo v porovnaní s predchádzajúcimi znaleckými posudkami zarážajúco je najnižšie určená hodnota a v porovnaní so znaleckým posudkom č. 2 (t.j. skorším znaleckým posudkom odporcu) dokonca ide o sumu nižšiu o 30.000,- eur. Nakoľko navrhovateľ nemohol v žiadnom prípade súhlasiť s hodnotou nehnuteľností doručil dňa 31.8.2015 dražobníkovi podrobné námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Dňa 8.9.2015 doručil odporca navrhovateľovi výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadku nehnuteľností na deň 21.9.2015, ktorá sa za účasti navrhovateľa a dražobníka uskutočnila. Dňa 28.9.2015 doručil dražobník navrhovateľovi znalecký posudok znalca W.. W. Š. Č..XXX/XXXX (znalecký posudok č. 5) zo dňa 24.9.2015, vypracovaný tretí deň po obhliadke, ktorým bola hodnota nehnuteľností určená na sumu 358.000,- eur. Znalecký posudok jednoznačne potvrdil podhodnotenie nehnuteľností zo strany dražobníka, avšak ani za týchto okolností znalecký posudok neobstojí v oblasti ohodnotenia pozemkov, keď udáva hodnotu pozemkov o rozlohe 1.700 m2 vo výške 145.877,- eur, t.j. sumu 85,81 eur/m2, čo je výrazne podhodnotená cena. Znalec v prílohách znaleckého posudku udáva aktuálne ponuky realitných kancelárií, ktoré však vychádzajú z podstatne nižších výmer pozemkov, a to konkrétne 412 m2, 650 m2 a 413 m2, čo predstavuje takmer alebo dokonca viac ako trikrát nižšiu výmeru pozemkov. Poukázal na rozdiel medzi stanovenou hodnotou pozemkov v prvom znaleckom posudku, ktorým bola ich hodnota stanovená na 346.630,- eur, pričom znalecký posudok č. 5 stanovuje hodnotu pozemkov vo výške 145.877,- eur, čo nie je ani polovica (prvý znalecký posudok teda stanovuje cenu pozemkov dvojnásobne vyššiu). Prvý znalecký posudok nebol vyhotovený v čase hospodárskeho rastu, práve naopak je notorietou, že rok 2010 predstavoval z hľadiska ekonomiky hospodársku krízu a pád cien nehnuteľností. Znalecký posudok neobstojí ani pri znaleckom posudku č.2, ktorý stanovuje cenu pozemkov v celkovej hodnote cca 208.000,- eur, t.j. 122,- eur/m2. V znaleckom posudku č. 3 boli pozemky ohodnotené na sumu zodpovedajúcu súčtu čiastok 281.173,35 eur a 12.977,25 eur, t.j. takmer na 300.000,- eur, teda cca 173,- eur/m2. Oproti tomu znalecký posudok č. 5 stanovuje hodnotu pozemkov vo výške 145.877,- eur, čo nie je ani polovica. Okrem toho navrhovateľ predložil aj aktuálne ceny pozemkov v danej lokalite z ponuky realitných kancelárií v rozmedzí od 150 - 180 eur za m2, t.j. viac ako dvojnásobok hodnoty pozemkov podľa znaleckého posudku č. 5. Je teda zrejmé, že znalecký posudok č. 5 nemožno označiť inak, ako výrazné podhodnotenie pozemkov. Tento znalecký posudok spochybnil v celom rozsahu, keďže znalec v ňom uvádza vybavenie stavby povrchne bez uvedenia značiek použitých materiálov a teda použitie kvalitného vybavenia vôbec nezohľadňuje. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v exkluzívnej časti Bratislavy, v tesnej blízkosti lesa, s krásnym výhľadom na Bratislavu, stavba je zhotovená z materiálov najvyššej cenovej úrovne a také je aj jej vybavenie (zariadenie), čo nepochybne musí mať vplyv na vyššiu hodnotu nehnuteľností. Túto skutočnosť odporca vytrvalo ignoruje a snaží sa nehnuteľnosť predať pod cenu. Dražobník vykonal podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. ohodnotenie nehnuteľností ako predmetu dražby Znaleckým posudkom, ktorý v súlade s § 12 ods. 4 citovaného zákona doručil navrhovateľovi. Navrhovateľ sa domáhal v zmysle § 12 ods. 5 uvedeného zákona vypracovania revízneho znaleckého posudku, ktorý síce bol vypracovaný, ale vôbec neprispel k ochrane právneho postavenia navrhovateľa, a preto jediný právny prostriedok, ktorý má k dispozícii na ochranu svojich práv, je návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V súčasnej situácii je zrejmé, že po tom ako dražobník postupoval podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., reálne hrozí, že dražobník podľa následných uvedeného zákona vykoná dražbu nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku č. 5 a hodnoty nehnuteľnosti v ňom určenej, ktorá je podľa jeho názoru podhodnotená. Tým reálne hrozí, že dôjde k ujme na strane odporcu ako veriteľa z dôvodu nižšieho výťažku z predaja, ale predovšetkým na strane navrhovateľa ako dlžníka tým, že predajom nehnuteľností za reálnu hodnotu by došlo k zániku celého dlhu navrhovateľa voči odporcovi, alebo jeho väčšej časti. Teda hrozí, že dlh navrhovateľa nezanikne úplne alebo vo väčšom rozsahu, čím bude majetok dlžníka ohrozený uplatnením nezaniknutej časti pohľadávky odporcu. Navrhovateľ sa týmto návrhom domáha nariadenia predbežného opatrenia, pretože je podľa jeho názoru potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania (nakoľko reálne hrozí dražba nehnuteľností, a teda strata vlastníckeho práva navrhovateľa k nim), ako aj z dôvodu obavy ohrozenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia (z dôvodu vytvorenia nezvratného resp. ťažko zvrátiteľného stavu spôsobeného realizovaním dražby). Nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, spočíva v práve navrhovateľa ako vlastníka brániť sa voči neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva v podobe predaja jeho majetku na dražbe za hodnotu nižšiu, ako je skutočná hodnota jeho majetku, ako aj v práve navrhovateľa podať žalobu o určenie hodnoty nehnuteľností, t.j. práve domáhať sa ochrany reálnej hodnoty jeho vlastníckeho práva. Predovšetkým ide o ochranu práv vlastníka v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v podobe tzv. negatórnej žaloby, t.j. žaloby na uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ako aj ochrany reálnej hodnoty svojho majetku. Navrhovateľ sa vo veci samej bude domáhať ochrany svojich práv práve takouto žalobou. Z ústavnoprávneho hľadiska ide o ochranu ústavného práva navrhovateľa na ochranu jeho majetku v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. II.ÚS 237/2011-41. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania zdôrazňuje aj tým, že odporca, ako aj dražobník (tretia osoba) reálne vykonáva kroky smerujúce k vykonaniu dražby nehnuteľností. Odporca začal výkon záložného práva na dražbe a pokračuje v ňom na podklade znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca W.. W. Š.. Tým je preukázaná existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ujma, spočíva v predaji majetku navrhovateľa pod jeho skutočnú hodnotu, v dôsledku čoho pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi nezanikne alebo sa nedostatočne zníži a navrhovateľ bude povinný hradiť zvyšok pohľadávky odporcu z ďalšieho svojho majetku. V súčasnosti bola na internetovej stránke tretej osoby medzi dražby zaradená aj dražba nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré tvoria predmet návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj s vytýčeným termínom dražby na deň 18.11.2015, bez rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia bude dražba vykonaná. Zdôraznil, že sa nebráni výkonu záložného práva zo strany odporcu vo forme dražby ako takej, bráni sa však vykonaniu dražby na základe Znaleckého posudku č. 5, ktorým boli nehnuteľnosti podhodnotené. Navrhovateľ je fyzickou osobou a nehnuteľnosti sú jeho obydlím a celoročne v stavbe býva. Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Zdôraznil v ňom, že na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktorý navrhovateľovi poskytol v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 15.11.2010, a preto využil svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celého zostatku úveru pred časom dohodnutým v Zmluve o úvere. Úver sa stal predčasne splatným dňa 20.2.2014, a keďže navrhovateľ svoj splatný záväzok nesplnil, odporca pristúpil k realizácii jednotlivých krokov smerujúcich k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby. Od dražby, ktorá sa mala konať dňa 18.9.2014 však bolo upustené z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia. Keďže po zastavení konania vo veci samej nedošlo k dohode s navrhovateľom, ktoré doposiaľ ani len čiastočne nesplnil svoj splatný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, odporca bol nútený opätovne podať návrh na vykonanie dražby nehnuteľností. V súvislosti s nariadeným predbežným opatrením uviedol, že súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len za predpokladu, že navrhovateľ osvedčí základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno pri tom spočíva výlučne na navrhovateľovi, avšak navrhovateľ tento nárok neodôvodnil. Okresný súd pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal iba z tvrdení navrhovateľa a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Nevzal pri tom do úvahy, či boli alebo neboli splnené podmienky na jeho vydanie v zmysle ust. § 75 O.s.p.. Odvolateľ uviedol, že dražobník riadne splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ohodnotenie nehnuteľností ako predmetu dražby bolo pre účely vykonania dobrovoľnej dražby zabezpečené na základe troch znaleckých posudkov č. XX/XXXX znalkyne W.. T. J. (hodnota určená na 354.000,- eur), č. XXX/XXXX znalkyne W.. C. N. (hodnota určená na 324.000,- eur) a č. XXX/XXXX znalca W.. W. Š., ktorý nehnuteľnosti ohodnotil na sumu 358.000,- eur. Navrhovateľ nesúhlasil s ohodnotením nehnuteľností podľa uvedených znaleckých posudkov a jeho argumentácia a dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia sú založené na správnosti jediného znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil na jeho žiadosť znalec K.. W.. C. Y. G.., a ktorý stanovil hodnotu nehnuteľností vo výške 661.000,- eur. Navrhovateľ dostatočne neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď iba poukázal na nepomer v hodnote nehnuteľností stanovenej rôznymi znaleckými posudkami. Nebral pri tom do úvahy fakt, že reálna hodnota nehnuteľností je stanovená na základe aktuálnej ponuky a dopytu na realitnom trhu a hodnota určená znaleckým posudkom je vždy len odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku. V rámci dobrovoľnej dražby je možné speňažiť predmet dražby za reálnu trhovú hodnotu, teda aj za vyššiu cenu ako je cena určená znaleckým posudkom. Podľa jeho názoru je z uvedených dôvodov existencia bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi vylúčená. Znalecký posudok vypracovaný na žiadosť navrhovateľa vôbec nezodpovedá trhovej cene, teda najvyššej cene, za ktorú je možné nehnuteľnosti predať v čase konania dražby. V súvislosti s predmetom konania vo veci samej namietal, že ohodnotenie nehnuteľností môže byť vykonané len znaleckou činnosťou, teda ich hodnotu môže určiť iba znalec v znaleckom posudku a nie súd svojim rozhodnutím. Rovnako neprichádza do úvahy ani stanovenie konkrétnej hodnoty nehnuteľností, ktorá by bola záväzná pre znalca vyhotovujúceho znalecký posudok. V prípade, že by bola hodnota nehnuteľností stanovená súdom, išlo by o porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, keďže v zmysle ust. § 12 ods. 1 uvedeného zákona má povinnosť zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľností dražobník a nie súd. Tento zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné, alebo potrebné súdom schvaľovať hodnotu nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Zákonodarca práve ustanovením povinnosti ohodnotiť nehnuteľnosti pre účely dražby znaleckým posudkom a tiež zakotvením práva vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, sledoval ochranu práv dlžníka a vlastníka dražených nehnuteľností. Súd teda nie je oprávnený stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností pre dobrovoľnú dražbu a ani zaviazal znalca, aby vyhotovil znalecký posudok na predmetné nehnuteľnosti na súdom špecifikovanú hodnotu. Súd prvého stupňa pri posudzovaní náležitostí na vydanie predbežného opatrenia zjavne nesprávne aplikoval ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, keď nárok posúdil ako prípustný nárok. Nárok vo veci samej, spočívajúci v určení hodnoty nehnuteľností, ktorej sa bude navrhovateľ vo veci samej domáhať, totiž nie je možným zákonným nárokom, ktorý by vyplýval z existujúcej právnej úpravy. Keďže návrh na vydanie predbežného opatrenia zo strany navrhovateľa neobsahoval všetky zákonné náležitosti, najmä uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, dočasná úprava pomerov účastníkov v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. nebola nutná. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 O. s. p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 8 O. s. p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 3 O. s. p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 80 O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinností, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Odvolací súd sa stotožňuje s podmienkami pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Ďalšou podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené (bezprostredne hroziaca ujma). Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy, teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa určovacou žalobou voči odporcovi vo veci samej prvým výrokom domáha uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R.-C.-XXXXXXXX-XXXX-J.-W. zo dňa 15.11.2010, k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, špecifikovaným vyššie. Druhým výrokom žiada, aby súd určil hodnotu tých istých nehnuteľností vo výške 661.000,- eur. Vo vzťahu k nároku navrhovateľa, ktorého sa domáha návrhom vo veci samej druhým výrokom petitu je však potrebné konštatovať, že takýto návrh nezodpovedá určovaciemu návrhu podľa dikcie § 80 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého sa možno domáhať len neplatnosti právneho úkonu, t.j. v danom prípade neplatnosti dražby. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil hmotnoprávny základ pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže nie je dané oprávnenie súdu prvého stupňa rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pri dobrovoľných dražbách. Takéto oprávnenie totiž pre súd nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a ani z hmotnoprávnych ustanovení iných zákonov. Navrhovateľ v tejto súvislosti ani na žiadne také ustanovenie právneho predpisu vo svojom návrhu neodkazoval. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil pravdepodobnosť jeho nároku vo veci samej, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, teda neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Účinný právny mechanizmus ochrany v tomto smere zaviedol od 1.6.2014 zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým došlo k zmene zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorým sa umožnilo vlastníkovi predmetu dražby do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Ak vlastník predmetu dražby požiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca, pričom na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby (§ 12 ods. 5,6). Okrem vyššie uvedenej ochrany je vo vzťahu k dobrovoľným dražbám možné, ako už bolo vyššie uvedené, domáhať sa ochrany aj žalobou o určenie neplatnosti dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.. Ide o prípady, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené niektoré ustanovenia uvedeného zákona. Rovnaký právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob 181/13 z 29.5.2013 a 2Cob 232/2013 z 23.9.2013, v ktorých bol riešený identický právny problém. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konaní o veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.