Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/144/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221136 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315221136.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, N. a otec - R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N. XXXX, X. Y., zastúpený AK JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 363/2015-114 zo dňa 12. septembra 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 363/2015-114 zo dňa 12. septembra 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 38P 363/2015-114 zo dňa 12. septembra 2016 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka maloletého domáhala, aby súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Matka podala na Okresný súd Bratislava III dňa 04.07.2016 sťažnosť, v ktorej poukázala na to, že striedavá osobná starostlivosť, ktorá sa u maloletého v súčasnosti vykonáva, nie je v jeho záujme. Otec v čase výkonu osobnej starostlivosti o maloletého túto nezabezpečuje v riadnom a dostatočnom rozsahu, zanedbáva výchovu maloletého, vystavuje ho ohrozovaniu mravnej výchovy a psychickému nátlaku. Uvedené deklarovala viacerými skutočnosťami, na ktoré poukazovala už v návrhu na začatie konania, ako aj počas prejednávania veci. Poukázala na to, že súd v konaní vo veci samej pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania zbytočne a neúčelne, keď maloletý tak v rámci pohovoru uskutočneného orgánom sociálnoprávnej ochrany detí ako aj súdom uviedol, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky a nemá záujem na tom, aby sa ďalej realizovala striedavá osobná starostlivosť, pričom uviedol aj dôvody prečo je tomu tak. Matka mala za to, že súd je povinný na názor maloletého prihliadnuť a mal by byť jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu a nariadenie znaleckého dokazovania preto považuje za neopodstatnené. Na podporu svojich tvrdení uviedla niekoľko situácii, ktoré sa stali v čase, kedy osobnú starostlivosť o maloletého vykonával otec a na ktoré už bolo matkou v rámci konania poukazované a sú v súdnom spise zaznamenané. Následne sa vyjadrovala k postupu súdu na pojednávaní, k vykonávaniu dokazovania vo veci samej, ako aj k zárobkovým, finančným a majetkovým pomerom otca maloletého, na ktoré bolo rovnako poukazované v rámci konania vo veci samej. 2. Okresný súd Bratislava III vychádzal zo zistenia, že rozsudkom zo dňa 09.04.2015, č.k. 38P/27/2015-21 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.04.2015, č.k. 38P/27/2015-33 tento súd manželstvo rodičov maloletého Z. rozviedol a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva, schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň počnúc nedeľou nepárneho kalendárneho týždňa od 19,00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 19,00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude maloletý každý nepárny kalendárny týždeň počnúc nedeľou párneho kalendárneho týždňa od 19,00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 19,00 hod., s tým že rodičia si prevezmú a odovzdajú mal. v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletého. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné voči maloletému určené nebolo. 3. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 14.10.2015 sa matka maloletého Z. domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom v súčasnosti sa u maloletého realizuje striedavá osobná starostlivosť. Otec maloletého Z. s návrhom matky nesúhlasil a navrhol, aby súd jej návrh zamietol ako nedôvodný. 4. Uznesením zo dňa 06.07.2016, č.k. 38P/363/2015-60 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. 5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324, § 325, § 326 a 329 Civilného sporového poriadku a § 367 Civilného mimosporového poriadku. 6. Okresný súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď súd nezistil za súčasného stavu veci na strane maloletého Z. ani jeho rodičov také skutočnosti, ktoré by vyžadovali bezodkladný zásah súdu a úpravu pomerov neodkladným opatrením. Podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo to, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému je riadne upravený súdnym rozhodnutím, ktoré je právoplatné a medzi rodičmi dochádza k jeho realizácii. Súd zistil, že medzi rodičmi maloletého Z. sú prítomné výrazné konflikty, týkajúce sa výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému, a to napriek právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, o čom svedčí skutočnosť, že matka krátko po právoplatnosti tohto rozsudku, 6 mesiacov, podala návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a žiadala zveriť maloletého do svojej výlučnej osobnej starostlivosti i napriek tomu, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. na čas po rozvode manželstva, bola schválená rodičovská dohoda predložená rodičmi. Pokiaľ matka tvrdila, že súd neprihliadol na názor maloletého, ktorý je pri rozhodnutí podstatný, súd neopomína názor maloletého, ale tomuto názoru ako aj jeho posúdeniu bude počas konania a aj pri rozhodovaní súdu venovaná náležitá pozornosť, pretože súd je povinný vždy zistiť skutočný stav veci (§ 35 a 36 CMP) a dôkazy hodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, a teda aj názor maloletého je potrebné vždy vyhodnotiť v kontexte s ostatnými skutočnosťami, ku ktorým súd dospel v rámci dokazovania. Uvedené sa realizuje práve preto, že maloleté dieťa (podľa veku a miery svojej vyspelosti) nemusí vedieť posúdiť otázku výkonu osobnej starostlivosti o jeho osobu tak komplexne ako je to potrebné a to, že si myslí, že je niečo v jeho záujme ešte neznamená, že tomu tak naozaj je. Podľa názoru súdu, za súčasného stavu veci tak, ako ho súd doposiaľ ustálil, by nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky bolo pre ďalšie dokazovanie a objektivitu jeho záverov kontraproduktívne a zistenie skutočného stavu veci by bolo za takto nastoleného stavu veci výrazne sťažené, či dokonca znemožnené. Preto je za súčasného stavu veci potrebné ponechať v účinnosti súčasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. a o návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti rozhodnúť až na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci samej, a to aj s ohľadom na to, že ani na strane maloletého Z. a ani na strane jeho rodičov súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné poskytnúť maloletému či právam matky ochranu formou neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k zásadnej zmene vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletému oproti doterajšej úprave rodičovských práv a povinností. V prípade zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd v konaní skúma zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo od dohody o výkone rodičovských práv a povinností. Z uvedeného dôvodu sa súd v danom konaní nezaoberá skutočnosťami spadajúcimi do času pred vyhlásením posledného rozhodnutia súdu, ktorého zmena sa navrhuje, resp. do času pred tým, než toto posledné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rovnako tak nie sú predmetom konania otázky finančné a otázky majetkového vyporiadania rodičov maloletého ako manželov, týmito sa súd v danom konaní nezaoberá a ani ich nezohľadňuje. Z dôvodu, že nenastala a ani nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala neodkladnú úpravu, súd prvej inštancie návrh matky zamietol. 7. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletého, ktoré adresovala podpredsedovi Krajského súdu v Bratislave a uviedla, že sa na neho obracia opäť s tým, že bol znovu zamietnutý jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd zamietol jej návrh bez relevantného dôkazu. V súčasnosti je vedené konanie o zverenie maloletého do starostlivosti matky pod sp.zn. 38P 363/2015, ktoré je účelovo naťahované a súd nariadil znalecké dokazovanie, čo ona ako matka žiadala zdôvodniť, nakoľko už to bude rok od jej podania, no nebolo jej zodpovedné a bola podaná sťažnosť na Krajský súd v Bratislave. V bode 4 uznesenia nesúhlasí s rozhodnutím a uviedla, že nevie kam má ísť pre dieťa, pretože otec s ňou nekomunikuje neprijme jej telefonický hovor, a tak sa musí so synom kontaktovať a nevie do poslednej chvíle, či má ísť do reštaurácie W. do Dunajskej Lužnej či k obchodu v Moste pri Bratislave, nakoľko ona netuší, kde býva otec s jej dieťaťom, a tak je odkázaná prispôsobiť sa k požiadavkám otca. Otec nesúhlasí s podaným návrhom a namieta ho, lebo ho nezaujíma, čo je prospešné a čo chce maloleté dieťa a nemá záujem starať sa o dieťa a ide mu len o neprispievanie na vyživovaciu povinnosť. Súd v bode 6 znalecké dokazovanie neodôvodnil, prečo až na treťom pojednávaní po dvoch jednoznačných výpovediach dieťaťa a z akého dôvodu sa neprihliada na odporúčanie kolízneho opatrovníka na zverenie do starostlivosti matky. Prečo súd predvolával už po prvej výpovedi dieťaťa ešte na súd. Ďalej namietala rozhodnutie v bode 7 až 12 týkajúce sa znaleckého dokazovania, matka nesúhlasí so záverom súdu, že medzi rodičmi dochádza k realizácii rodičovskej dohody, podľa názoru matky nedochádza a súd to vie a ako môže niečo také súd napísať do rozhodnutia, keď má k tomu podklady v súdnom spise. Ohľadne starostlivosti o dieťa sú diametrálne odlišné postoje rodičov, ktoré je potrebné prešetriť. Podľa názoru matky je všetko nepodstatné, všetko je nepreukazujúce, súd zaujíma iba nesúhlas otca, to je najpodstatnejšie pre súd a dieťa a matka sú pre súd nepodstatné. Konanie otca je to všetko ospravedlniť a chudákovi jeho práv otca nik nesmie sa dotknúť, čo tam na pocitoch dieťaťa. Súd by mal preto prihliadať na názor maloletého. Súd nepoznal vôbec maloletého, nepozná matku a nepozná vôbec otca a nevie a nechce určiť aká je motivácia, citová väzba a charakter niekoho z nich. Za otca píšu a hovoria právnici, ale ona a syn sa nebráni zisťovaniu, ale o nich sa nik nezaujíma. Pre súd je dôležitý nesúhlas otca. Súd vôbec neskúma, čo bolo pred tým, čo bolo dôvodom rozvodu, prečo súd vypočul otca, súd neskúma vôbec nič, len zamieta a doteraz do roka neurobil vôbec nič pre jej dieťa iba ho podrobiť výsluchom, nariadil a zamietol. Čoho sa súd bojí, že naozaj dieťa a matka budú spolu? Matka nevidí dôvod, prečo by mal jej syn byť s cudzou rodinou, u ktorej vôbec nechce bývať a žiť a prečo by nemal byť s matkou. Matka preto trvala na návrhu a žiadala, aby dieťa bolo s matkou a nie v cudzom prostredí a žiadala, aby jej návrhu bolo vyhovené. 8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 20.10.2016, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť, pretože odvolanie matky je nedôvodné. Vo vyjadrení otec uviedol, že tak v pôvodnom návrhu vo veci samej ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, matka maloletého uvádza totožné dôvody, pre ktoré by mal byť maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Matka maloletého tieto dôvody uvádzala aj v pôvodnom súdnom konaní, v ktorom bola nakoniec schválená rodičovská dohoda a jej tvrdenia, ktorými opodstatňuje svoj návrh nie sú pravdivé. Otec uviedol, že v čase, keď je maloletý v jeho starostlivosti riadne sa o maloletého stará a zabezpečuje všetky potreby súvisiace s poskytovaním celkovej starostlivosti o maloletého, a to upratovanie, varenie, trávenie voľného času, učenie a riadne dodržiava úpravu obsiahnutú v súdom schválenej rodičovskej dohode. S maloletým má dobrý, milujúci vzťah, ktorý matka maloletého odmieta pochopiť a nemá záujem ho pochopiť. Matka maloletého ho neustále osočuje a aj jeho otca a priateľku, s ktorou v súčasnej dobe žije, a ktorú matka označuje vo svojom návrhu za cudzieho človeka. Napriek intrigám, ktoré vytvára matka maloletého, je maloletý veľmi dobrý, čomu sa otec nesmierne teší. Jediná negatívna vec je práve neustále zlý postoj matky maloletého, ktorý nikomu neprospieva a namiesto normálnej výchovy a pokojnosti na obidvoch stranách trápi najmä maloletého. Nesúhlasí s tvrdením matky, že striedavá starostlivosť je pre neho výhodná z dôvodu, aby nemusel platiť výživné, lebo je to absurdné tvrdenie, pretože sám znáša náklady na zubného lekára, ktoré nie sú zanedbateľné, pretože maloletý nemá sklovinu a každé tri mesiace navštevuje zubného lekára na kontrolu. Spoločne s matkou sa podieľa na nákladoch na výlety, oblečenie, obedy. Otec tvrdil, že si našiel novú partnerku, žije spokojný život, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je jeho syn a o neho bude naďalej z celých síl bojovať. Rešpektuje doterajšie súdne rozhodnutia a má za to, že sú správne, či už rozhodnutie, ktorým bola schválená rodičovská dohoda alebo rozhodnutie, ktorým súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru otca zmena striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky, by spôsobila traumu maloletému, ktorá spočíva v odlúčení dieťaťa od otca, nakoľko je zvyknutý mať rovnocenný a pravidelný styk tak s otcom ako aj s matkou. Preto je presvedčený, že prípadná zmena v starostlivosti by mala negatívny vplyv na citovú vyrovnanosť a zdravý psychický vývoj maloletého, nakoľko by mu bol zamedzený pravidelný styk s druhým rodičom, a to s otcom, čo by mohlo viesť k zneužitiu matkou maloletého ako nástroj pomsty voči otcovi. Z uvedených dôvodov otec tvrdil, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť. 9. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 10. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 11. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa je vedené konanie vo veci, je nariadené znalecké dokazovanie a vykonáva sa ďalšie dokazovanie za účelom rozhodnutia o právach a povinnostiach rodičov k dieťaťu, na základe návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, je povinný v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. Preto skutočnosti, ktoré tvrdí matka a ktorými odôvodňuje svoj návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a nesúhlasí s ďalším spôsobom striedavej starostlivosti o maloletého, budú predmetom skúmania súdu vo veci samej, vyhodnocovaním vykonaných dôkazov. 15. Krajský súd k námietke matky v podanom odvolaní, v ktorom vytýkala súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. 17. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 18. V danom prípade preto námietka matky v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. 19. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 20. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 22. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože k tomu nie sú splnené zákonné podmienky. Nemožno sa stotožniť s názorom, že neodkladné opatrenie je nutné nariadiť, pretože vo veci nie je doteraz rozhodnuté a matka má záujem aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, pretože súd nechápe záujem matky a ako matka tvrdí, aj záujem dieťaťa, aby dieťa bolo zverené len matke do starostlivosti. Neodkladné opatrenie nemôže byť prostriedkom na dosiahnutie alebo zabezpečenie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, alebo náhrady takéhoto rozhodnutia. Vychádzajúc z tvrdenia matky, o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, by bolo možné dosiahnuť rozhodnutie súdu neodkladným opatrením skoro vždy a rozhodnutie vo veci by už len potvrdilo predbežne upravený stav. Takýto postup pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení by nebol v súlade s jeho účelom. Zo strany súdu neboli zistené a zo spisu nevyplývajú predpoklady, na základe ktorých by súd mal na základe návrhu matky prehodnotiť daný stav a rozhodnúť ako matka navrhuje. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a starostlivosť o dieťa je potrebné upraviť tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 23. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 24. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností predchádzajúcim rozhodnutím, vychádzalo z skutkového a právneho stavu v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. V prípade ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku, možno zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine a príslušnou právnou úpravou. 25. Je potrebné zdôrazniť, že zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. K tomu, aby súd mohol rozhodnúť vo veci na základe dokazovania o novom návrhu, musí najskôr ustáliť, či došlo k zmene pomerov a či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodnému stavu. Zistenie závažnosti zmeny pomerov je potrebné z dôvodu, že jedným z významných faktorov prispievajúcich k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Ak sa rodičia maloletého dieťaťa už skôr dohodli, ktorý z rodičov bude mať maloletého vo svojej starostlivosti a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov vo všetkých ich aspektoch. 26. Zo strany odvolacieho súdu je potrebné pripomenúť, že ak konanie v danej veci je možné začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 C.m.p.), súd je podľa § 35 a § 36 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci a tiež vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Ako vyplýva z judikatúry a doterajšej súdnej praxe, zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. 27. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietka matky v podanom odvolaní, ktorá sa týka nesprávneho postupu súdu pri rozhodnutí a tiež aj nesprávneho právneho posúdenia veci, preto nie je opodstatnená. 28. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou matky, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nesprávne a tiež nepreskúmateľné. 29. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. 30. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 31. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). 32. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. 33. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. 34. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov a tiež uznesení vyplývajú z ustanovenia § 220 C.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 220 C.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku a aj uznesenia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. 35. Krajský súd zastáva názor, že v danom prípade nebolo postupom okresného súdu porušené právo odvolateľky na spravodlivé súdne konanie, čím jej súd prvej inštancie neodňal možnosť konať pred súdom. Po posúdení námietky matky, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 C.s.p. 36. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako celok, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. 37. Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pre doplnenie uvádza, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, v danom prípade matky maloletého. 38. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľky o nedostatkoch dokazovania a tiež o nesprávnom právnom posúdení veci, je neopodstatnené. 39. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. Podstatnou skutočnosťou v danej veci je podľa názoru odvolacieho súdu to, že je vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, ktoré je záväzné aj pre matku. Pokiaľ matka toto rozhodnutie považuje za nesprávne, nemôže svoj záujem dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia, pretože pre tento procesný postup nie sú splnené zákonné podmienky, na preukázanie ktorých nestačí len záujem matky, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, bez vykonania potrebného a dostatočného dokazovania vo veci. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).