Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/130/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221230 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315221230.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého: B. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/ A, dieťa rodičov: matka C.. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, V., zastúpená JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, advokátkou so sídlom Pluhová 78, Bratislava a otec C.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, V., zastúpený JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom Krasovského 13, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.10.201, č.k. 38P/367/2015-57, jednohlasne pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 21.10.201, č.k. 38P/367/2015-57 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého B. P., nar. XX.XX.XXXX na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 21.10.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 75 ods. 1, 2, 5, 8, 9, § 76 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p., keď s poukazom na skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia považoval za potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania tak, aby boli právne ustálené jednak medzi rodičmi maloletého navzájom, ako aj medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Rozhodnutím o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky zosúladil právny stav so stavom faktickým, keď od ukončenia spolužitia rodičov sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky, s účasťou otca na starostlivosti o maloletého formou realizácie styku s maloletým. Pri rozhodovaní bral do úvahy aj útly vek maloletého a potrebu jeho stabilizovania v prípadoch, keď je medzi rodičmi prítomný konflikt týkajúci sa starostlivosti o maloletého. V rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení pristúpil aj k určeniu výživného zo strany otca z dôvodu, že rodičia maloletého od septembra 2015 spolu nežijú, otec sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa plnením vyživovacej povinnosti. Výšku výživného určil zhodne s návrhom matky, t.j. 100,- eur mesačne, ktorú sumu považoval vzhľadom k veku maloletého a tomu zodpovedajúcim potrebám za primerané s poukazom na charakter predbežného opatrenia, ktoré má predbežnú povahu a slúži k ochrane práv maloletého do doby, keď o výchove a výžive nebude rozhodnuté meritórnym rozhodnutím. Rodičom dal do pozornosti potrebu v prvom rade dohodnúť sa ohľadne starostlivosti o maloletého, prípadne i cestou kolízneho opatrovníka, ktorý môže rodičom poskytnúť súčinnosť ako tretia osoba, ktorá je schopná zaujať objektívne stanovisko a navrhnúť aj model úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby vyhovoval obom rodičom. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa bude zabezpečovať dva dni otec, dva dni matka, tri dni otec, dva dni matka, dva dni otec, tri dni matka, s osobitnou úpravou striedavej osobnej starostlivosti počas sviatkov a prázdnin. V prípade nevyhovenia odvolacieho petitu navrhol alternatívne uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, s úpravou jeho práva stretávať sa s maloletým v rozsahu podľa alternatívneho odvolacieho petitu. Pokiaľ ide o výživné, navrhol toto neurčiť. Uznesenie súdu prvého stupňa považoval za vecne nesprávne z dôvodu, že súd pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvého stupňa vytkol, že pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal výlučne z tvrdení matky, ktorá v návrhu úmyselne nepravdivo opísala skutočnosti týkajúce sa výkonu starostlivosti o maloletého. Nesúhlasil s tvrdením matky, že by vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého odkedy spolu nežijú. Od uvedenej doby ohľadne starostlivosti fungovali v systéme striedavej osobnej starostlivosti v pomere 2 : 2 : 3 dni. Matka zo začiatku súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, neskôr túto začala odmietať, trvala na tom, že maloletý musí byť zverený do jej starostlivosti, zároveň sa snažila obmedziť aj čas, ktorý bude tráviť maloletý s ním, po vydaní predbežného opatrenia mu začala v styku s maloletým brániť. S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvého stupňa stotožniac sa s návrhom matky vôbec neprihliadol na doteraz zabehnutý model fungovania starostlivosti o maloletého, v záujme ktorého by malo byť, aby trávil rovnaký čas s oboma rodičmi. Matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vôbec nežiadala upraviť styk maloletého napriek tomu, že dohoda o styku je čoraz problematickejšia. Počas obdobia, kedy je maloletý v jeho starostlivosti, je pokojný, nedožaduje sa prítomnosti matky. Pokiaľ ide o pracovný čas, tento si vie flexibilne prispôsobiť tak, aby sa mohol dostatočne venovať starostlivosti o maloletého. Nakoľko konflikty ich ako rodičov týkajúce sa starostlivosti o maloletého majú tendenciu sa vyhrocovať a aj napriek dohodám mu matka čoraz častejšie obmedzuje čas strávený s maloletým, je nevyhnutné, aby vo vzťahu k maloletému bola upravená nielen starostlivosť, ale aj styk s rodičmi. Rozhodnutie v tomto smere je potrebné aj vzhľadom na predpokladanú dĺžku konania do meritórneho rozhodnutia, tak, aby nedošlo k vážnemu narušeniu citových väzieb maloletého k nemu. Nesúhlasil ani s tvrdením matky a súdu, že by neprispieval na starostlivosť o maloletého. Tým, že sa s matkou v starostlivosti o maloletého striedali, sám zakupoval maloletému obuv, oblečenie, stravu, zabezpečoval aj zdravotnú starostlivosť o maloletého. Naviac matka opakovane deklarovala, že od neho nechce žiadne výživné, keďže aj on uhrádza náklady na maloletého a stará sa o neho. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, na základe čoho zmenila svoj názor, nakoľko ani v návrhu rodičovskej dohody nepožadovala riešenie výživného. K odvolaniu priložil ním vypracovanú dohodu rodičov, uznesenie Krajského súdu v Ostrave 56Co/498/2014, nález Ústavného súdu ČR I ÚS 1554/2014. K odvolaniu otca sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Viaceré tvrdenia otca považovala za nepravdivé, najmä v tom smere, že by aktuálne fungovala striedavá osobná starostlivosť o maloletého. Maloletý sa s otcom stretáva podľa ich dohody, nie však v režime striedavej osobnej starostlivosti. Otcovi sa snaží vyjsť vždy v ústrety a styk mu umožniť, o maloletom poskytuje otcovi aj všetky informácie. Napriek tomu, že otcovi umožňuje stretávanie so synom tak často ako chce, chová sa k nej otec agresívne, prenasleduje ju, nepretržite jej telefonuje, posiela SMS. Ako dôkaz priložila výpis hovorov z telefónu za posledné tri mesiace, za ktoré obdobie ju kontaktoval otec cca 900 krát. Otec sa agresívne chová k nej, a to aj v prítomnosti jej syna, zo 06.09. na 07.09.2015 ho dokonca polícia vykázala z bytu. Navrhla, aby si súd vyžiadal záznam o zákroku polície v domácnosti. Nevhodné agresívne správanie otca voči nej pokračuje aj v súčasnosti, neustále si vynucuje, aby bolo všetko podľa neho, napríklad dňa 20.12.2015 dostala od otca 40 SMS. Zhoršil sa aj vzťah maloletého k otcovi, syn po príchode od otca je plačlivý, nepokojný. Pravidelne sa stáva, že keď je maloletý u otca a spolu telefonujú, tak plače, nechce byť u otca. Vzhľadom na uvedené podľa jej názoru striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého. Maloletý potrebuje stabilné výchovné prostredie a po neustálych stresoch, ktoré zažíva v dôsledku výbušnej povahy otca potrebuje predovšetkým pokoj a istotu. K vyjadreniu pripojila SMS správy v období od 07.09.2015 do 07.12.2015. Podaním z 31.12.2015 matka oznámila, že otec dňa 22.12.2015 ju napadol pri preberaní maloletého, pri konflikte zasahovala polícia, k podaniu priložila potvrdenie o trestnom oznámení na otca. Vzhľadom na správanie sa otca k nej a jeho opätovné fyzické napadnutie v prítomnosti maloletého, oznámila zmenu návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v zmysle obmedzenia styku otca s maloletým. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Predbežné opatrenie je procesný inštitút slúžiaci na okamžitú avšak dočasnú úpravu pomerov účastníkov, t.j. do rozhodnutia vo veci samej. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. V konaní starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste najmä: ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do starostlivosti druhému rodičovi alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď mal v prebiehajúcom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému po podaní návrhu matky preukázané zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do starostlivosti matky, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom štádiu konania pre maloletého pri narušených vzájomných partnerských vzťahoch, ktoré v súčasnej dobe prerástli už aj do nezhôd rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, je osoba matky vhodnejšou z pohľadu stability výchovného prostredia, citovej naviazanosti maloletého na osobu matky poskytujúcej osobnú starostlivosť maloletému od jeho narodenia a v neposlednom rade s poukazom na dôkazy založené matkou v odvolacom konaní (výpis SMS správ, trestné oznámenie na otca) aj z dôvodu nevhodného správania sa otca k osobe matky, ktorá nesvedčí o zodpovednom prístupe tvrdenom otcom v jeho odvolaní k plneniu jeho rodičovských práv a povinností, keďže toto nesporne zahŕňa aj korektné a slušné správanie sa k matke dieťaťa. Vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov nie je možné v danom štádiu konania k nim zaujať objektívne stanovisko, nakoniec nie je to ani účelom predbežného opatrenia, ktoré len dočasne upravuje pomery účastníkov. Matkou predložené dôkazy však pre potrebu rozhodnutia o predbežnom opatrení dostatočne osvedčujú jej tvrdenia uvedené v návrhu, z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým maloletého zveril do starostlivosti matky a určil na maloletého výživné vo výške 100,- eur mesačne od rozhodnutia, výšku ktorého aj odvolací súd považuje za výživné určené v nevyhnutnej miere, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. K rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým maloletého na čas do meritórneho rozhodnutia vo veci zveril do starostlivosti matky odvolací súd poukazuje aj na samostatný návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý návrh súd prvého stupňa uznesením z 11.11.2015 č.k. 51P/392/2015-53 zamietol, pričom správnosť napadnutého uznesenia potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením z 21.03.2016 č.k. 11CoP/103/2016-107. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, matka svojim návrhom tento nežiadala upraviť z dôvodu, že na styku otca s maloletým sa dohodli. To, že sa styk otca s maloletým realizuje nakoniec potvrdil aj sám otec, ktorý namietal skôr rozsah styku, považujúc ho zo strany matky za nedostatočný, neumožňujúci mu realizovať jeho rodičovské práva k maloletému. Tým, že v záujme maloletého v prvom rade je, aby sa rodičia najmä na rozsahu styku dohodli, odvolací súd apeluje na rodičov, aby sa pokúsili vyriešiť stretávanie sa otca s maloletým dohodou, napríklad aj za účasti ustanoveného kolízneho opatrovníka tak, ako to odporučil súd prvého stupňa v uznesení a to kompromisom v ich požiadavkách a až v prípade, že sa nedohodnú, aby úpravu styku riešili súdnou cestou. Odvolací súd nepristúpil k úprave styku otca s maloletým v zmysle jeho alternatívneho odvolacieho petitu aj z dôvodu, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení má odvolací súd možnosť uznesenie súdu prvého stupňa buď potvrdiť alebo zmeniť (§ 219, § 220 O.s.p.). Pokiaľ preto súd prvého stupňa o styku otca s maloletým nerozhodol, nie je možné zo strany odvolacieho súdu postup v zmysle § 220 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.