KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava28. 4. 2016plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/125/2016 z 28. 4. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2016, sp. zn. 4Co/125/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1315222699.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/125/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222699
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315222699.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Y. V., T.. XX.X.XXXX, H. H., R. XX, zast. JUDr.
Margita Medveczká, advokátka AK so sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 68, proti odporcom: 1/
2JTI, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 44 648 928 (pôvodne RÍNOK RAČA, s.r.o., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 44 648 944), zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD, advokátka AK so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, 2/ FORESPO DEVELOPMENT 4, a.s., Karloveská 34, Bratislava, IČO: 47
232 561, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. januára 2016 č.k. 44C 672/2015-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na
nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil na návrh navrhovateľky predbežné opatrenie,
ktorým zakázal odporcovi 1/ stavať, prestavovať, dostavovať a rekonštruovať stavby, evidované v
katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako stavbu súp. č.
XXXX na LV č. XXX, kat. územie M., obec Bratislava - Mestská časť M., ktorá je stavbou postavenou na
pozemku registra „X.“ parc. č. XXXX/X, zriaďovať k nej záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému
bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam, a to až do vydania
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odporcovi 2/ zakázal scudziť nehnuteľnosti - pozemky
evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako
parc. registra „X.“ - parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2 a parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, na LV č. XXXXX, kat. územie M., obec
Bratislava - Mestská časť M., na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného
právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo
zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo stavby alebo iné obdobné vecné
alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej
osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľke uložil povinnosť podať na
príslušný súd najneskôr do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci
samej, a to o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - časti pozemkov evidovaným v katastri
nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako parcely registra „X.“- parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX m2, na LV č. XXXXX, kat. územie M., obec Bratislava - Mestská časť M..
Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 prvá a
druhá veta, § 75 ods. 4, § 75 ods. 8, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ a § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku a vychádzajúc z návrhu navrhovateľky a ňou doložených listinných dôkazov dospel k záveru,
že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.
Z výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave zo dňa 12.5.1948 mal preukázané, že rodičom navrhovateľky (N. T. Z. U. T.) boli do vlastníctva
pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území M. označené v PK vložke č. XXXX,



ako číslo parcely XXXX - vinica o výmere X,XXXX ha, t.j. XXXX m2. Z listu vlastníctva č. XXXXX zo
dňa 15.12.2012 vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti
- pozemok parc. registra „J.“ - parc. č. XXXX - vinice, o výmere XXXX m2, nachádzajúceho sa v
katastrálnom území M., a to v podiele 1, pričom nadobúdacími titulmi bolo osvedčenie o dedičstve č. XXD
XXX/XXXX, S. T. XX/XXXX zo dňa 14.09.2009, PK vložka č. XXXX a osvedčenie o dedičstve č. XXD
XXX/XXXX zo dňa 5.4.2011. Z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 5.11.2015 vyplýva, že navrhovateľka je
evidovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemok parcela registra „J.“ parc. č. XXXX/X
- vinice, o výmere XX m2 a pozemok parc. č. XXXX/X - vinice, o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území M., a to v podiele 1, pričom titulom nadobudnutia malo byť rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. X/XXXX/ROEP M. zo dňa 12.03.2014. Z fotokópie katastrálnej
mapy mal preukázané, že „stratená časť“ pôvodnej parc. č. XXXX (po rozdelení parc. č. XXXX/X Z.
XXXX/X) o výmere XXX m2 sa stala súčasťou parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX Z. XXXX/X.
Z oznámenia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 30.09.2015 súd zistil, že podľa
Geometrického plánu č. XX/XXXX parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX Z. XXXX/X boli následne
zlúčené do parcely registra „X.“ č. XXXX/X Z. XXXX/X. Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 4.11.2015 zistil,
že odporca 1/ RÍNOK RAČA s.r.o. je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - okrem iných aj
stavby súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X - garáže a dielne, a stavby súp. č. XXXX
nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X - administratívno - pred. budova, pričom z výpisu listu vlastníctva
č. XXXXX vyplýva, že odporca 2/ je výlučným vlastníkom okrem iného aj pozemkov parcely registra
„X.“ - parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere
XX.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území M., a to na základe kúpnej zmluvy D.-XXXXX/XX zo
dňa 06.10.2015. Z listu vlastníctva č. XXXXX tiež vyplýva, že na predmetných pozemkoch bolo zriadené
záložné právo v prospech spol. NÁŠ PRVÝ REALITNÝ o.p.f. - PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ
SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY správ. spol., a.s., IČO: 31 621 317, ktorá je jediným akcionárom
odporcu 2/. Zistil, že právny predchodca odporcu 1/ a 2/ spoločnosť VINOPRODUKT, a.s. v konkurze
mal hore uvedené pozemky nadobudnúť na základe Osvedčenia vyhlásení účastníka o nadobudnutí
vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania, spísaného vo forme notárskej zápisnice č. T. XXX/
XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2008. Následne spoločnosť VINOPRODUKT,
a.s. predala predmetné pozemky spoločnosti LEMOS, s.r.o. a to kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2009,
ktorá ich následne previedla na odporcu 1/ RÍNOK RAČA s.r.o. a ten potom na odporcu 2/, avšak
stavby, postavené na týchto pozemkoch, si odporca 1/ RÍNOK RAČA s.r.o. ponechal. Z aktuálneho
výpisu z obchodného registra ďalej zistil, že pôvodný odporca 1/ RÍNOK RAČA s.r.o. dňom 18.12.2015
dobrovoľne zanikol a bol vymazaný z obchodného registra, pričom jeho právnym nástupcom sa stala
spoločnosť 2JTI, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 44 648 928, a keďže ide o univerzálnu
sukcesiu, na túto spoločnosť prešli z odporcu 1/ RÍNOK RAČA s.r.o. všetky práva a povinnosti, t.j. aj
vrátane vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti - stavba súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parc. č.
XXXX/X - admin.- prev. budova.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka okrem preukázania existencie právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania, preukázala súdu aj reálne konkrétne kroky právneho predchodcu odporcu 1/
RÍNOK RAČA s.r.o., do ktorého práv a povinností vstúpil v plnom rozsahu aktuálny odporca 1/ spoločnosť
2JTI, s.r.o., a to vo vzťahu k sporným pozemkom, keď pôvodný odporca 1/ previedol kúpnou zmluvou
zo dňa 6.10.2015 sporné pozemky na odporcu 2/, ako aj konkrétne konanie odporcu 2/, ktorý zriadil na
sporné pozemky záložné právo v prospech spoločnosti NÁŠ PRVÝ REALITNÝ o.p.f. - PRVÁ PENZIJNÁ
SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY správ. spol., a.s., IČO: 31 621 317, ktorá je
jediným akcionárom odporcu 2/. Mal za to, že navrhovateľka predložila v tomto smere relevantné dôkazy,
ktorými preukázala reálne konkrétne aktivity odporcov, ktoré smerujú k manipulovaniu s pozemkami,
ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. že odporca 1/ a 2/ s predmetnými nehnuteľnosťami nakladajú
spôsobom, ktorým obmedzujú vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam (kúpna zmluva, zriadenie
záložného práva k nehnuteľnosti). Navrhované predbežné opatrenie má podľa neho aj priamo väzbu na
konanie vo veci samej, keďže z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.11.2015 vyplýva,
že navrhovateľka sa bude návrhom vo veci samej domáhať určenia vlastníckeho práva k sporným
pozemkom.
Na základe predložených dôkazov tak súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade
nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné, v plnom rozsahu sa stotožnil so všetkými skutkovými a
právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ďalšie dôvody v zmysle
§ 76 ods. 4 O.s.p. neuviedol a mal tiež za to, že navrhovateľka dostatočne preukázala aj nebezpečenstvo



reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré odôvodňuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov
v priebehu súdneho konania.
V zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. nariadil navrhovateľke, aby podala návrh na začatie konania vo veci samej
najneskôr v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že inak predbežné opatrenie
zanikne v zmysle § 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
O trovách konania spojených s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nerozhodol s
odôvodnením, že o nich rozhodne v rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 145 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odporcovia 1/ a 2/.
Odporca 1/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť uplatňujúc si aj náhradu trov konania, dôvodiac tým, že na jeho
nariadenie neboli splnené zákonné podmienky, keďže navrhovateľka neosvedčila, v čom spočíva
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by jej vznikla bez vydania predbežného opatrenia,
a ani dôvodnosť jej nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasné ochrana. Považoval tiež predbežné
opatrenie za neadekvátne, zasahujúce do vlastníckeho práva odporcu 1/ a 2/. Uviedol, že navrhovateľka
odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia tým, že vzhľadom k jeho investičnému zámeru je
potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, pretože je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude
ohrozený. Z tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a z
priložených listín vyplýva, že navrhovateľka a jej právni predchodcovia nikdy neboli vlastníkmi stavby
súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. M., nie je spochybnené
jeho vlastnícke právo k tejto stavbe a navrhovateľke súd neuložil povinnosť podať návrh na určenie
vlastníckeho práva k nej. Mal za to, že medzi nariadeným predbežným opatrením na stavbu súp. č.
XXXX, postavenú na parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, v kat. úz. M. a požadovaným rozsudkom
o určenie vlastníctva l pozemkom nie je žiadna vecná súvislosť. Poukázal na skutočnosť, že vzťah,
ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť dočasná ochrana, nebude s konečnou
platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej, nie je preto podľa neho žiaden zákonný dôvode na
zásah do jeho vlastníckeho práva k stavbe. Nie je podľa neho potrebné ani dočasne upraviť pomery
účastníkov k tejto stavbe predbežným opatrením, keďže navrhovateľka nespochybňuje jeho vlastníctvo
k predmetnej stavbe a ohrozený nie je ani budúci výkon rozhodnutia, pretože vydaním rozhodnutia vo
veci samej k pozemkom sa súčasný stav vo vzťahu k stavbe žiadnym spôsobom nezmení. Predbežné
opatrenie považoval za v rozpore so zásadou primeranosti, keďže úplne bezdôvodne zasahuje do
jeho vlastníckeho práva k stavbe a nie sú podľa neho dané ani základné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia. K druhej časti výroku predbežného opatrenia, ktorým súd zakazuje scudziť
nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 722 m2, a
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, zapísané na LV č. XXXXX
v kat. úz. M. na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho
úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom práve k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo stavby alebo obdobné vecné alebo záväzkové právo
k nehnuteľnostiam alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, a to až do
vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej, uviedol, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia uvádza, že výmera pôvodnej parcely č. XXXX sa znížila oproti stavu pôvodne
zapísanému v katastri nehnuteľností o XXX m2, má byť podielovou spoluvlastníčkou tejto časti pozemku
v 1, potom výmera pripadajúca jej spoluvlastníckemu podielu by bola XXX m2. Predbežné opatrenie
preto v tejto časti považoval za úplne v rozpore s princípom ochrany ústavného práva vlastniť majetok,
slobody podnikania a tiež s princípom primeranosti predbežného opatrenia. Zákaz uložený odporcovi 2/
nakladať s pozemkami o celkovej výmere XX XXX m2, hoci navrhovateľka spochybňuje jeho vlastnícke
právo k XXX m2, považoval za bezbrehé a neodôvodnené obmedzenie nakladania s pozemkami, s
ktorými napriek nespochybniteľnému vlastníckemu titulu odporcu 2/ nemôže disponovať. Takýto zásah
do vlastníckeho práva odporcu 2/ považoval za zjavne neprimeraný vo vzťahu k úmyslu sledovanému
predbežným opatrením, zaťažujúce odporcu 2/ nad mieru primeranú pomerom, na základe čoho nie je
splnený zákonný predpoklad primeranosti predbežného opatrenia. Bol toho názoru, že nie je potrebné
ani dočasne upraviť pomery účastníkov, keďže vzniknutý zastavaný stav pozemkov existuje viac ako
50 rokov a nakladaním s pozemkami sa pozemky nijako neznehodnocujú, ani sa nezhoršuje postavenie
navrhovateľky, nehrozí vznik reálnej ujmy, na základe čoho nie je splnený zákonný predpoklad
primeranosti predbežného opatrenia. Uviedol, že par. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere X XXX m2 je v celom rozsahu zastavaný administratívno-prevádzkovou budovou súp. č. XXXX,
ktorá stavba stojí na tomto pozemku viac ako 50 rokov a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX XXX m2 sa nachádza v areáli bývalých Vinárskych závodov a je zastavaný
budovami (nezapísanými na LV) a spevnenými plochami, ani vydaním rozhodnutia vo veci samej by sa



súčasný stav pozemkov žiadnym spôsobom nezmenil. Konštatoval, že z navrhovateľkou doložených
listín pripojených k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka odvodzuje
svoje vlastnícke právo k časti pozemkov parc. č. XXXX/X, pac. č. XXXX/X kat úz. M. od vlastníckeho
práva svojich právnych predchodcov -rodičov titulom dedenia , ktorí mali vlastnícke právo k pozemku
parc. č. XXXX nadobudnúť titulom Výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý predložený Výmer neobsahuje
podpis konajúcej soby, odtlačok pečiatky povereného úradu, dátum jeho vydania ani podmienky prídelu.
Poukázal tiež na to, že vlastníctvo k pôde sa v čase vydania Výmeru o prídele v r. 1948 nadobúdalo
intabuláciou do pozemkovej knihy a predložený Výmer o prídele nebol nikdy zapísaný do pozemkovej
knihy, ako to vyžadoval zákon o intabulácii. Namietal, že navrhovateľka nepredložila výpis z pozemkovej
knihy, v ktorej by zápis vlastníckeho práva svedčil v prospech právnych predchodcov navrhovateľky. Mal
preto že to, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť svojho nároku. Uviedol, že parcely č. XXXX/X Z.
XXXX/X sa nachádzajú v areáli báv. Vinárskych závodov, n.p. (neskôr VINOPRODUKT), čo uviedla aj
navrhovateľka, v minulosti bola parc. č. XXXX vinicou a vlastníkom dotknutých pozemkov, ktorý vinice
aj užíval, bol C. H. a nie právny predchodca navrhovateľky. Odporca 1/ doložil spolu s odvolaním aj
uznesenie Ľudového súdu v Bratislave č. XXXX/XX, právoplatné dňa 15.9.1954, na základe ktorého
parc. č. XXXX nadobudol v celosti C. H.R., pozemkovoknižný návrh C. H.Z. zo 4.11.1954 na zápis do
pozemkovej knihy, uznesenie Ľudového súdu v Bratislave o povolení vkladu v prospech C. H.R. v
celosti z 5.11.1954 a PK vložku č. XXXX s vyznačením vkladu vlastníckeho práva k parc. č. XXXX v
prospech C. H.R. v celosti, ako aj žiadosť C. H.R. o náhradu za vyvlastnenie jeho parc. č. XXXX, XXXX
doručenú dňa 23.10.1959 Vinárskym závodom, n.p. PR. Poukázal na to, že pozemky boli v minulosti
súčasťou konkurznej podstaty spoločnosti VINOPRODUKT v konkurze a navrhovateľka ani jej právni
predchodcovia sa voči zápisu pozemkov do konkurznej podstaty nebránila podaním vylučovacej žaloby
na príslušný súd. Tiež poukázal na to, že navrhovateľka uviedla, že pozemky boli súčasťou ROEP z
12.3.2014 a ani v tomto prípade, napriek tomu, že bola účastníčkou tohto konania, nevyužila možnosť
podať námietky v priebehu konania alebo podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu Okresného úradu
Bratislava o schválení ROEP z 12.3.2014.
Odporca 2/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť dôvodiac tým, že pre jeho nariadenie neboli splnené zákonné
podmienky a je neprimerané. Navrhovateľka podľa neho neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy a obavu, že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia a nariadené predbežné
opatrenie neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že predmetné pozemky nadobudol
do vlastníctva od spoločnosti Rínok Rača, s.r.o. dobromyseľne na základe platne uzavretej kúpnej
zmluvy D.-XXXXX/XX zo dňa 6.10.2015 a v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 203/2011 Z.z. o
kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, keďže realitnou spoločnosťou zriadenou v zmysle
§ 128 a nasl. zákona o kolektívnom investovaní. Konštatoval, že samotné nakladanie s majetkom nie
je skutočnosťou, ktorá by bez ďalšieho znamenala ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia Čo sa týka
zaťaženia nehnuteľností dotknutých nariadeným predbežným opatrením, tieto boli zaťažené záložným
právom, pričom v konkrétnom prípade sa jedná o obvyklé disponovanie s nehnuteľnosťami v súlade s
povinnosťami uvedenými v ust. § 135 ods. 1 zákona o kolektívnom investovaní. Konštatoval, že v rámci
konania o nariadenie predbežného opatrenia je proporcionalita jednou z podmienok, ktorú konajúci súd
musí obligatórne pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skúmať a zohľadniť
a tiež prihliadnuť na to, aby obsah zásahu do práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorému
sa ukladá povinnosť, nebol neprimeraný aj s ohľadom na možný vznik ujmy, ktorá nesmie byť zrejme
neprimeraná výhode, ktorá sa poskytuje nariadením predbežného opatrenia. Uviedol, že navrhovateľka
v podanom návrhu vyjadruje subjektívne presvedčenie, že časť parciel č. XXXX/X Z. XXXX/X spolu
o výmere XXX m2 je jej vlastníctvom a nariadené predbežné opatrenie mu zakazuje dispozíciu s
nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXXX kat. úz. M.Č. parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX
m2, teda zakazuje mu dispozíciu s nehnuteľnosťami v rozsahu niekoľkonásobne prevyšujúcom rozsah
spornej nehnuteľnosti, ohľadom ktorej vlastníctva sa navrhovateľka domáha. Predbežné opatrenie tak
musí byť primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených
subjektov musí byť v spravodlivej rovnováhe. Nariadené predbežné opatrenie považoval čo do rozsahu
ním postihnutých nehnuteľností absolútne neprimerané a predstavuje tak neprimeraný zásah do jeho
práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Zákazom nakladania s nehnuteľnosťami dotknutými
nariadeným predbežným opatrením, ktorých je výlučným vlastníkom a jeho predmet podnikania je
obmedzený na trh s nehnuteľnosťami a pravidelné zisky môže dosahovať predovšetkým ich prenájmom,
predstavuje tak neprimerané obmedzenie čo do rozsahu jeho vlastníckych práv a tiež ústavného
práva na podnikanie. Touto časťou predbežného opatrenia sa mu zakazuje realizovať predmet jeho



podnikania, v dôsledku čoho sa mu vzhľadom na primeranú dĺžku obdobných súdnych konaní na
niekoľko rokov zabraňuje dosahovať zisk. Mal za to, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len v
takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť odporcu bolo primerané právu, ktorého
budúci súdny výkon je ohrozený a nariadeným predbežným opatrením je zasiahnutý v takej miere, že to
podstate zhoršuje až znemožňuje jeho podnikateľskú činnosť, čo podľa neho predstavuje neprípustný
zásah do jeho práva na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR, ktorá spočíva výhradne v disponovaní s
nehnuteľnosťami a reálne môže mať na neho likvidačný dopad.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania odporcov 1/ a 2/ sú dôvodné.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné
opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Z ustanovenia § 74 ods. l O.s.p vyplýva, že pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné
opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh (§ 75 ods. 1 O.s.p.).
Súdna prax citované ustanovenie vykladá tak, že pod pojem „dočasná úprava pomerov účastníkov“
možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie s majetkom z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Okrem skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie treba, aby bol tiež preukázaný alebo
osvedčený nárok navrhovateľa.
Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j.
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu a ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia,
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.). sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu.
Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať
na skončenie konania vo veci samej, pretože sa javí buď danou hrozba, že konečné rozhodnutie,
ktorým sa konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi
materiálny význam (napr. pre insolventnosť alebo zánik povinného subjektu). Predbežné opatrenie
tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého
účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom
konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p. má okrem náležitostí návrhu
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Je tiež nevyhnutné, aby navrhovateľovi svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna legitimácia,
na podanie návrhu. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ
predložiť také dôkazy, a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo
veci samej. Navrhovateľ má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný
dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností
odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie, musí tiež preukázať existenciu hroziacej ujmy. Na
preukázanie svojich tvrdení musí k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doložiť aj dôkazy.
Ani predbežné opatrenie však nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Dôkazné bremeno preto spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Keďže predbežným
opatrením sa upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá
konečné rozhodnutie vo veci, musia mať uložené obmedzenia vzťah k predmetu konania vo veci samej.
Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie v súdnom konaní možno považovať za
súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Predpokladom
na záver o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné
alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl.,
§ 102 Občianskeho súdneho poriadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré



sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Predbežné
opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese však nemôže sám osebe opodstatniť záver
o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby (čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Vzhľadom na tieto okolnosti je treba nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa vysloví žalovanému
nakladať s jeho nehnuteľnosťami, vždy posudzovať aj z hľadiska, či nariadením takého opatrenia by
nedošlo k zásahu do jeho vlastníckych, osobných práv ako aj iných práv zaručených žalovanému
Ústavou SR.
Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia vyvodzuje z jej podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti označenej pôvodne ako parc. č. XXXX - vinohrad o výmere XXXX
m2, pôvodne zapísanej na PK vložke XXXX, neskôr na LV č. XXXXX, k.ú. M.; s tým, že podiel na
predmetných nehnuteľnostiach zdedila: po svojej matke U. T., a to 5/6 jej spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1, na základe Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, S. XX/XXXX; a po svojom otcovi N. T.
zdedila 7/168 jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1, a to na základe Osvedčenia o dedičstve XXD
XXX/XXXX, S. T. XX/XXXX; pričom jej rodičia mali nadobudnúť k nim vlastníctvo na základe Výmeru
o vlastníctve pôdy vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 12.5.1948.
Zistila, že v súčasnej dobe sú na LV č. XXXXX, k.ú. M., zapísané dve parcely a to parc. č. XXXX/X - vinice
o výmere XX m2, a parc. č. XXXX/X - vinice o výmere XXX m2, a titulom zmeny výmery predmetných
parciel má byť Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 12.3.2014; z uvedeného mala za to,
že výmera parcely č. XXXX, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/4, sa znížila, oproti stavu,
pôvodne zapísanému v katastri nehnuteľností, o XXX m2, a navyše došlo k jej rozdeleniu; z katastrálnej
mapy je zrejmé, že „stratená časť“ parcely č. XXXX sa stala súčasťou parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX Z. XXXX/X; na základe Geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného G.I.M.Co - V. I.Š.,
boli parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX Z. XXXX/X zlúčené do parciel registra „X. Č.. XXXX/X Z.
XXXX/X. Odporca 1/ (RÍNOK RAČA s.r.o.) bol ku dňu 30.09.2015 zapísaný ako vlastník pozemkov parc.
č. XXXX/X Z. XXXX/X, pôvodne zapísané na LV č. XXX a je presvedčená o tom, že časť parcely č. XXXX/
X Z. XXXX/X, je jej vlastníctvom. Odporca 1/ (RÍNOK RAČA s.r.o.) predmetné nehnuteľnosti odporcovi
2/ a ako vyplýva z LV č. XXXXX, k.ú. M., urobil tak na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2015, ktorá
bola povolená ako vklad D.-XXXXX/XX. Právny predchodca odporcu 1/ (RÍNOK RAČA s.r.o.) a odporcu
2/ - spoločnosť VINOPRODUKT, a.s. v konkurze, zastúpená správcom konkurznej podstaty JUDr.
Alexandrom Florišom, mal tieto nehnuteľnosti nadobudnúť na základe Osvedčenia vyhlásení účastníka
o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania, spísaného vo forme notárskej
zápisnice T. XXX/XXXX T. XXXXX/XXXX T. XXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2008. Právny predchodca
odporcov spol. VINOPRODUKT, a.s. predal tieto pozemky spol. LEMOS, s.r.o. a následne boli prevedené
na odporcu 1/, ktorý ich previedol na odporcu 2/, ale stavby, postavené na týchto pozemkoch si ponechal.
Navrhovateľka tiež uviedla, že odporca 1/ (RÍNOK RAČA s.r.o.) je developerom, ktorý má záujem
predmetné nehnuteľnosti zmeniť, vystaviť na nich Obytný súbor Rínok Rača, pôvodne Vin-vin, čo
potvrdzujú aj články, uverejnené na internete a v dennej tlači, ako aj dokumenty, uverejnené na stránke
Mestskej časti Bratislava - M., ktorá vydáva rôzne stanoviská v tejto veci; nie je navrhovateľke známe,
či odporca v 1/ rade (RÍNOK RAČA s.r.o.) previedol na odporcu 2/ aj práva a povinnosti stavebníka,
ktoré k predmetnému investičnému zámeru má. Vzhľadom k investičnému zámeru odporcu 1/ (RÍNOK
RAČA s.r.o.) vyvodila aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov do doby rozhodnutia o jej
vlastníckom práve, pretože je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený; čomu nasvedčuje
jednak investičný zámer odporcu 1/ (RÍNOK RAČA s.r.o.), ale aj samotný fakt, že keď sa odporca 1/
(RÍNOK RAČA s.r.o.) dozvedel z listu Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, zo dňa 30.09.2015
o jej právach, previedol bez zbytočného odkladu dňa 6.10.2015 predmetné pozemky do vlastníctva
odporcu 2/, hoci si ponechal stavby na týchto pozemkoch sa nachádzajúce. Uviedla, že sa návrhom vo
veci samej mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - časti pozemkom evidovaným
v katastri nehnuteľnosti, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako parcely registra
„X. C.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2, a parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie M., obec
Bratislava - mestská časť M.. Písomným podaním doručeným súdu dňa 2.12.2015 navrhovateľka
oznámila, že po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súd, bolo na pozemkoch, ktoré
sú predmetom tohto sporu a ktorých sa navrhovateľka domáha, zriadené záložné právo v prospech:
NÁŠ PRVÝ REALITNÝ o.p.f. - PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY
správ. spol., a.s. ( IČO: 31 621 317). Predmetná spoločnosť, v prospech ktorej bolo zriadené záložné
právo, je jediným akcionárom odporcu v 2/ rade. Navrhovateľka má za to, že akcionár odporcu 2/ a
teda nepriamo aj odporca 2/ sa zriadením záložného práva na pozemkoch, ktorých časti vlastníctva sa



domáha, snaží manipulovať s týmito pozemkami tak, aby obmedzil jej právo na tieto pozemky. Z vyššie
uvedených skutočností odôvodňovala naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia.
Odvolací súd nariadenie predbežného opatrenia považuje za nesprávne, keď na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala potrebu upraviť pomery medzi účastníkmi
a taktiež ničím nepreukázala, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd prvého
stupňa mal za to, že navrhovateľka okrem preukázania existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, konštatujúc ňou uvedené skutkové tvrdenia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a ňou doložené listinné dôkazy, preukázala aj reálne konkrétne kroky právneho predchodcu odporcu
1/ (RÍNOK RAČA, s.r.o.), do ktorého práv a povinností vstúpil v plnom rozsahu aktuálny odporca 1/
(spol. 2JTI, s.r.o.), a to vo vzťahu k sporným pozemkom, keď pôvodný odporca 1/ previedol kúpnou
zmluvou zo dňa 6.10.2015 sporné pozemky na odporcu 2/, ako aj konkrétne odporca 2/, ktorý zriadil
na sporné pozemky záložné právo v prospech spol. NÁŠ PRVÝ REALITNÝ o.p.f.- PRVÁ PENZIJNÁ
SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY, správ. spol. a.s., ktorá je jediným akcionárom
odporcu 2/. Mal za to, že odporcovia 1/ a 2/ s predmetnými nehnuteľnosťami nakladajú spôsobom,
ktorým obmedzujú (jej) vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a že navrhované predbežné
opatrenie má aj priamu väzbu na konanie vo veci samej, keďže z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyplýva, že navrhovateľka sa bude návrhom vo veci samej domáhať určenia vlastníckeho
práva k sporným pozemkom.
Ani samotná existencia vzťahu medzi účastníkmi, ani existencia nároku bez ďalšieho nemôže byť
dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Až ohrozenie nároku umožňuje súdu nariadiť
predbežné opatrenie pred rozhodnutím vo veci samej. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danej
veci nie sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že jej vlastnícke právo k časti
predmetných nehnuteľností už bolo ohrozené, vlastníckeho práva k nim sa mieni návrhom vo veci
samej o určenie vlastníctva domáhať. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je
dočasná úprava pomerov účastníkov konania, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov
a pred nariadením predbežného opatrenia musí súd venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním
s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru.
Čo sa týka uloženia zákazu odporcovi 1/ stavať, prestavovať, dostavovať a rekonštruovať stavby,
evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako
stavbu súp. č. XXXX na LV č. XXX, kat. územie M., obec Bratislava- Mestská časť M., ktorá je
stavbou postavenou na pozemku registra „X.“ parc. č. XXXX/X, zriaďovať k nej záložné právo, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam,
medzi nariadeným predbežným opatrením na stavbu súp. č. XXXX, postavenú na parc. č. XXXX/X,
zapísanej na LV č. XXX, v kat. úz. M. a požadovaným rozsudkom o určenie vlastníctva k pozemkom
nie je vecná súvislosť, vzťah, ktorému by sa mala nariadením vydaním rozhodnutia vo veci samej
k pozemkom sa súčasný stav vo vzťahu k stavbe žiadnym spôsobom nezmení. Pokiaľ ide o druhý
výrok nariadeného predbežného opatrenia, navrhovateľka v návrhu o nariadenie predbežného opatrenia
uvádza, že výmera pôvodnej parcely č. XXXX sa znížila oproti stavu pôvodne zapísanému v katastri
nehnuteľností o XXX m2, má byť podielovou spoluvlastníčkou tejto časti pozemku v 1, potom výmera
pripadajúca jej spoluvlastníckemu podielu by bola XXX m2. Predbežné opatrenie preto v tejto časti by
tak bolo v rozpore s princípom ochrany ústavného práva vlastniť majetok, slobody podnikania a tiež
s princípom primeranosti predbežného opatrenia. Zákaz uložený odporcovi 2/ nakladať s pozemkami
o celkovej výmere XX XXX m2, hoci navrhovateľka spochybňuje jeho vlastnícke právo k XXX m2,
považoval za bezbrehé a neodôvodnené obmedzenie nakladania s pozemkami, s ktorými napriek
nespochybniteľnému vlastníckemu titulu odporcu 2/ nemôže disponovať. Takýto zásah do vlastníckeho
práva odporcu 2/ by bol zjavne neprimeraný vo vzťahu k úmyslu sledovanému predbežným opatrením,
zaťažujúce odporcu 2/ nad mieru primeranú pomerom. Navrhovateľka tiež neosvedčila naliehavosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nehrozí jej vznik reálnej ujmy, a ňou navrhované a súdom prvého
stupňa nariadené predbežné opatrenie je neprimerané a zasahujúce do vlastníckych práv, práva slobody
podnikania, ako aj iných práv zaručených odporcom Ústavou SR.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
nakoľko rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 44C/672/2015

    zmenené