Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/359/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223154 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315223154.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1/ Š. G., Z.. X.X.XXXX, B. Š. XX, Q., 2/ G. F., Z.. X.X.XXXX, B. Š. XX, Q., 3/ T. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XX, X. Ú., 4/ D.. F. X., Z.. XX.X.XXXX, B. P.. Š. X T., F., všetkých zastúpených JUDr. Adrianou Bobekovou Štepovou, advokátkou, so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovaným: 1/ T. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XX, Q., 2/ T. F., Z.. X.X.XXXX, B. Š.J. XX, Q., o vypratanie časti spoločného priestoru a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25. augusta 2016, č. k. 19C/685/2015-109, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia zo dňa 23. septembra 2016 č. k. 19C/685/2015-126 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia zo dňa 23.9.2016 č. k. 19C/685/2015-126 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť vykonanie opráv a úprav krovu strechy, vrátane odstránenia deliacej steny vytvorenej v spoločnej časti (povala) bytového domu, súpisné číslo XXX, Š. R. XX V. Q., postaveného na pozemku „C“, par. č. 712, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, H. Q., H. Q., katastrálne územie Q.. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324, 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP a tým, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam oprávnenej osoby. V prípadne neodkladného opatrenia sa nevyžaduje, a ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného či porušeného práva, zisťovať úplný skutkový stav. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany navrhovateľa bol osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch navrhovateľa. Navrhovateľ teda musí tvrdiť a hodnoverne osvedčiť, že kvôli konaniu protistrany je potrebná dočasná úprava pomerov strán sporu, resp. že protistrana koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu prípadnej exekúcie. 3. Na základe znaleckého posudku č. 9/2016 v znení jeho doplnenia znaleckým úkonom č. 11/2016 mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú, dokonca za preukázanú potrebu rekonštrukcie krovu a strechy bytového domu. Znalec v doplnku znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 6.7.2016 - znalecký úkon č. 11/2016 uviedol, že strešná konštrukcia a jej prvky dožívajú a daný stav má charakter stavu havarijného. Okrem znehodnocovania majetku už daný stav bezprostredne a nekontrolovateľne ohrozuje zdravie a životy osôb a preto je náprava nevyhnutná, skutočnosti ktoré potvrdzujú fakty o potrebe rekonštrukcie uvedené v znaleckom posudku č. 9/2016. Z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že časť povaly je rozdelená deliacou priečkou, ktorá znemožňuje spoluvlastníkom prístup na polovicu plochy povaly bytového domu užívanej žalovanými. Súd prvej inštancie mal rovnako za preukázané, že spor vznikol medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome (LV č. XXXX) a preto sa stotožňuje s argumentáciou žalobcov opierajúcou sa o ust. § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., že spoločné časti domu sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak sa nedohodnú vlastníci inak, pričom žalobcovia výslovne nesúhlasia s užívaním spornej časti povaly výlučne žalovanými. Oprava krovu a strechy bytového domu je nielen v záujme žalobcov, ale aj v záujme ostaných spoluvlastníkov (žalovaných), a pokiaľ žalovaní nemajú záujem na riešení havarijného stavu domu, je potrebné zabezpečiť výkon správy spoločných častí domu aj napriek nesúhlasu žalovaných, v snahe zabrániť škode na spoločnom majetku vlastníkov bytov. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia nielen osvedčili potrebu rekonštrukcie krovu a strechy bytového domu, ale aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, ako aj bezprostredného ohrozenia zdravia a životov osôb, čím boli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. § 325 ods. 1 SCP, a preto súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v časti zrejmej z výroku tohto uznesenia. 4. Hoci prvoinštančný súd považoval za dostatočne osvedčený aj nárok žalobcov ako spoluvlastníkov na užívanie spoločnej časti bytového domu (celej plochy povaly), má za to, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy bez rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia v časti návrhu na sprístupnenie spoločnej časti domu bez časového vymedzenia, trvania a účelu sprístupnenia (nielen prístup k spoločnej časti domu za účelom odstránenia havarijného stavu) nehrozí, čím nebol splnený predpoklad na jeho nariadenie, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie návrh v tejto časti zamietol. Aj bez nariadenia neodkladného opatrenia ktorým by súd navrhovateľom sprístupnil užívanie spoločnej časti povaly na neobmedzený čas a bez limitovania účelu (čím by zároveň bez potreby konania a rozhodnutia o zmene petitu žaloby rozhodol vo veci samej nariadením neodkladného opatrenia), je možné zrekonštruovať strechu bytového domu tým, že bude odstránená deliaca priečka na povale bytového domu, čím bude žalobcom sprístupnená celá plocha povaly bytového domu za účelom rekonštrukcie (žalovaní nebudú obmedzovaný vo vlastníckom práve, keď je momentálne prístup možný len cez byt vo vlastníctve žalovaných). Žalobcovia v zamietnutej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody nielenže neosvedčili, ale na nebezpečenstvo hroziacej škody sa ani neodvolávali, len konštatovali obmedzovanie ich vlastníckeho práva vyplývajúceho zo zákona č. 182/1993 Z. z.; právo ktoré bude v prípade pripustenia zmeny žaloby predmetom konania vo veci samej a ktoré je odlišné od povinnosti zabezpečiť výkon správy spoločných častí domu a to aj proti vôli žalovaných za účelom ochrany spoločného majetku, čomu zodpovedá aj rozsah ochrany práva žalobcov v časti, v ktorej neodkladné opatrenie bolo nariadené. 5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, zároveň žiadali zamietnuť i návrh vo veci samej. Mali za to, že žalobcovia navrhli to isté, čo Krajský súd zamietol, len iným znením. Súd prvej inštancie z nepochopiteľných dôvodov rozhodol vo veci, v ktorej už raz Krajský súd rozhodol. Zároveň nesprávne poučil o lehotách na podanie odvolania. Uviedli, že byt kúpili v roku 1991 a od toho času v ňom stále bývajú. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v rokoch 2001 až 2009. Žalobca 4/ nemá ani prihlásený trvalý pobyt a práve on chce zobrať povalu do prenájmu za 20,- € mesačne a uviedli, že aj oni sú ochotní zaplatiť 20,- €, a to len za polovicu povaly, ktorú používajú. Namietali, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že všetky byty sú sprístupnené z vchodu č. 22, toto číslo je len orientačné a ide o 4 samostatné byty so samostatnými vchodmi, ale jednou strechou. Bytový dom je sprístupnený z dvoch strán, z oboch strán sa ale nachádzajú ďalšie bytovky a tieto sú spojené prístreškom pred vchodmi. Keďže v dome sa nenachádzajú iné spoločné priestory ako pivnica, bola ešte v 90-tych rokoch dohoda, že môžu užívať polovicu priestoru na povale s pôvodnými majiteľmi. Táto dohoda platí dodnes. To, že sa medzitým do budovy prisťahovali iný vlastníci, neznamená, že sa žalovaní musia vysťahovať z povaly. Dohoda so susedom zo strany žalovaných platí aj dodnes a preto on užíva priestor nad prístreškom, ktorý nikomu nechýba a tiež nikomu nič neplatí. Polovica povaly je oddelená, a to už od 90-tych rokov a v tejto časti sa počas doby užívania riadne starali o priestory, laty sú v dobrom stave, viackrát pretreté, udržiavané, a teda nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Je pravdou, že chovali holuby, ale momentálne už nie, priestory sú vyčistené, majú max. 2 páry holubov, ktoré chcú tiež zrušiť. Poukázali na to, že časť povaly, ktorú používajú, je nad ich bytom, a teda nikoho nemôže ohrozovať, iba ich, avšak neohrozuje, lebo nemá čo. Na povale majú veľa vecí, ktoré sa im nezmestia v byte, keďže oproti iným majiteľom, kde bývajú 2-3, v ich byte má trvalý pobyt spolu 7 ľudí. Namietali, že žalobcovia si svojvoľne bez ich súhlasu založili spoločenstvo, dôvodom toho bolo hlavne, že chceli robiť nadstavbu, s čím oni nesúhlasili. Nikdy im nepreposlali zmluvu o spoločenstve a ani žiadnu zápisnicu a tiež oficiálnu výzvu, a teda nekonali v súlade so zákonom. Ďalej namietali, že predložený odborný posudok je falšovaný doklad, keď spoločnosť INGSERVIS spol. s r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 4.1.2011 a s poukazom na § 3 a § 13 zákona č. 138/1992 Zb. namietali, že Ing. Milan Červeň nemá oprávnenie na vydávanie odborného posudku, keď nie je na zozname autorizovaných stavebných inžinierov na stránke slovenskej komory stavebných inžinierov. Mali za to, že nový znalecký posudok, ktorý dali vypracovať žalobcovia, bol vyhotovený na základe falošného odborného posudku Ing. Milana Červeňa, čo znamená, že aj tento nový znalecký posudok je nesprávny. Zhodou okolností pred podaním vyjadrenia žalobcov a zmene petitu došlo k spadnutiu drevenej dosky z rímsy strechy. Z fotiek je zrejmé, že to bolo na druhej strane a nie na strane, kde žalovaní užívajú povalu. K spadnutiu pravdepodobne došlo za pomoci ľudskej sily, aby bol ďalší dôvod na zmenu petitu. Od začiatku žalobcovia stále opakujú, že žalovaní neoprávnene používajú 1 povaly. Ani raz sa ale nespomína, že nad vchodmi sú ďalšie dve povaly, ktoré sú uzamknuté a používajú ich žalobcovia. Ti tiež patrí každému v 1-ine. 6. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrili. 7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 18. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 19. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu (dôvodná) obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď úprava pomerov strán na obdobie, kým sa nerozhodne vo veci, je potrebná, zamedzí vzniku škody resp. inej ujmy či už na majetku alebo zdraví a živote. Žalobcovia preukázali dostatočným spôsobom (listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom) potrebu bezodkladnej opravy strechy bytového domu, ktorá je v havarijnom stave, v ktorom ohrozuje nie len majetok, ale potencionálne i zdravie a životy strán sporu, prípadne iných osôb. Takáto neodkladná úprava nezasahuje nad nevyhnutnú mieru do práv žalovaných. Žalovaní sú na základe nariadeného neodkladného opatrenia povinní strpieť výkon prác iba na povale bytového domu, pričom odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade ide o spoločné priestory bytového domu, ku ktorým majú vlastnícke právo všetci vlastníci bytov. Hoci zásah do deliacej steny na povale (jej odstránenie) je možno považovať za zásadný, až trvalý, je potrebné zohľadniť, že v zmysle záverov znaleckého posudku je takýto postup potrebný. Pritom odstránením deliacej steny bude doteraz oddelená časť povaly sprístupnená aj inak než cez byt žalovaných, keď prípadné nariadenie povinnosti žalovaným strpieť prístup na povalu za účelom opravy strechy cez ich byt by predstavovalo nepomerne väčší zásah do ich práv, než odstránenie predmetnej steny. Súd prvej inštancie tiež správne vo zvyšku návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď neboli splnené podmienky na vyhovenie ich návrhu v časti, ktorou sa domáhali sprístupnenia celej povaly bez časového a účelového obmedzenia. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v celom rozsahu patričným spôsobom odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP s poukazom na § 234 ods. 2 CSP, na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd a s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). 20. Odvolacie námietky žalovaných považuje odvolací súd za právne bezvýznamné. Žalobcovia preukázali (teda nie len osvedčili) potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami. Skutočnosti tvrdené žalovanými nijako nevyvracajú žalobcami preukázanú potrebu bezodkladne opraviť strechu bytového domu, keď nevyhnutnosť okamžitej opravy strechy, ktorá je v havarijnom stave, vyplýva z predloženého znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaní namietali, že znalec vyhotovil svoj posudok podľa „falošného odborného posudku“ Ing. Milana Červeňa, odvolací súd poukazuje (bez potreby zaujatia jednoznačného stanoviska k odbornému posudku Ing. Milana Červeňa) na to, že odborné vyjadrenie Ing. Milana Červeňa bolo síce žalobcami znalcovi poskytnuté, avšak znalec vypracoval predmetný znalecký posudok sám, pričom z jeho obsahu nevyplýva, že by vychádzal zo žalobcami poskytnutého odborného vyjadrenia. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie, že spadnutie drevenej dosky z rímsy, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo spôsobené pôsobením ľudskej sily. Nie je podstatná ani skutočnosť, že k uvoľneniu tejto dosky malo dôjsť na inej strane povaly, než na tej, ktorú užívajú žalovaní, keď oprava strechy sa zjavne musí týkať celej tento stavebnej konštrukcie. Žalovanými namietané užívanie iných častí povaly ostatnými vlastníkmi nie je z hľadiska rozhodnutia o neodkladnom opatrení podstatné, nakoľko jeho účelom je umožniť opravu strechy bytového domu, pričom strany sporu v konaní netvrdli, že by tejto oprave bránili iní vlastníci bytov. 21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 CSP) 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).