Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/318/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316201050 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316201050.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Ľ. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, XXX XX H., zastúpený: JUDr. Eva Mišíková, advokátka so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: 1./ N. I.Š., rod. I., bytom I. XX, H., štátny občan SR, 2./ C. H., rod. H., bytom I. XX, H., obaja zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. mája 2016, č. k. 21C/15/2016-132, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovaným domáhal uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ N. I. a C. H., obaja bytom I. XX, H., ich právnym nástupcom a Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom H. XX, H., aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej žiadnym spôsobom nenakladali, t.j. nescudzili, nezaťažili vecnými bremenami, neprenajali, nedali do výpožičky, nedali do užívania, nezaťažili záložnými právami a nevykonávali stavebné úpravy na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S. C. S., obec T. S., okres Senec: - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 5 300 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 5 057 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 4 998 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 4 948 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 10 116 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 9 492 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 9 746 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 17 427 m2, orná pôda, - parc. reg. „E“ č. XXX/X, výmera 200 m2, ostatné plochy. 2. Poukázal na totožnosť skutkových dôvodov uvádzaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s návrhom vo veci samej, teda že dňa 20. 8. 1948 uzavreli právny predchodca žalobcu, C.. N.T. Y., bytom Š. Č.. XX, G. ako kupujúci a V. M., rod. T., bytom Š. ul. č. X, C. V. ako predávajúca, kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol okrem iného odplatný prevod pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. C. S., toho času evidované v C. vl. č. XXX pre katastrálne územie obce Š. (T. S.) pod B XX: parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. XX, parc. č. XX, parc. č. XX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X o celkovej výmere 48 ha 93 árov a 67 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) za kúpnu cenu 935. 180,- Kčs za celý predmet prevodu. Zmluva bola vypracovaná v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jej uzavretia a predávajúcou V. M. bola podpísaná pred verejným notárom. Predmetné pozemky sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX kat. úz. S. C. S.. Na základe právneho názoru vtedajšej Dočasnej okresnej správnej komisie v Galante (ďalej len „DOSK v Galante“), však kupujúci, C.. N. Y., nemohol kúpnou zmluvou nadobudnúť „nehnuteľnosti“ v danej výmere, keďže ust. § 15 zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v spojení s ust. zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde), mali direktívnym spôsobom obmedzovať scudzovanie pozemkov. Zo strany DOSK v Galante išlo v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. d/ zákona č. 142/1947 Zb., resp. v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 46/1948 Zb. o neprimeranú a nezákonnú výhradu, keďže celková výmera predmetu prevodu podľa kúpnopredajnej zmluvy predstavovala úhrnne 48 ha 93 árov a 67 m2, teda nepresahovala 50 ha, podľa vtedajšej právnej úpravy. Nezákonným zásahom verejného orgánu nebolo do PK vložky zapísané vlastnícke právo k „nehnuteľnostiam“ v prospech C.. N. Y. napriek tomu, že tento pri ich kúpe postupoval v súlade s platnými predpismi. Napriek uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci DOSK v Galante pristúpili zmluvné strany kúpnej zmluvy k formálnemu riešeniu situácie tak, že kupujúci C.. N. Y. uhradil predávajúcej V. M. časť kúpnej ceny vo výške 460 000,- Kčs za časť „nehnuteľností“ vo výmere 24 ha. Zároveň, napriek uhradeniu celej časti kúpnej ceny za pozemky, otec žalobcu nadobudol pochybeniami príslušných orgánov iba pozemky s celkovou výmerou 12 ha a tento stav pretrváva do súčasnosti. Pozemky tvoriace časť rozdielu v nadobudnutej výmere, otcom žalobcu riadne uhradené, predstavujú práve pozemky zapísané na LV č. XXXX, v kat. úz. S. C. S.. Skutočnosť, že kupujúci predmetné nehnuteľnosti od predávajúcej na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a politického rozhodnutia DOSK v Galante nenadobudol napriek tomu, že kupujúcej vyplatil kúpnu cenu a dielčia dohoda predstavovala iba formálny úkon medzi účastníkmi, žalobca preukazuje čestnými vyhláseniami G. Y., nar. XX. XX. XXXX a Z. Q., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom T. S. a N.. W. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XX, H.. Žalobca priložil k návrhu plnomocenstvo zo dňa 10. 12. 1948, udelené N. Y. zo strany N. I. a (substitučne) zo strany C. H., obaja bytom I. XX, C., predmetom ktorého je splnomocnenie udelené N. Y. na všetky úkony súvisiace s kúpou dotknutých nehnuteľností. Dňa 24. 2. 1995 podala Obec T. S. na Okresný súd Bratislava - vidiek a obdobne dňa 6. 2. 1996 podal Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) na Okresný súd Bratislava III žalobný návrh, ktorým sa voči C.. N. Y. domáhali určenia vlastníctva, resp. držby k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré návrhy boli súdmi zamietnuté. V rozhodnutiach súdov, ani počas celého súdneho konania nedošlo zo strany SPF alebo súdov k žiadnemu spochybneniu kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 8. 1948. Ako pasívne legitimovaný bol v žalobnom návrhu obce T. S., resp. SPF označený výlučne kupujúci C.. N. Y., teda žiadne iné osoby (ani osoby N. I. alebo C. H.). Žalovaní 1/ a 2/ majúc na zreteli právne a skutkové okolnosti prevodu vlastníctva a držby k predmetným nehnuteľnostiam, nikdy k nim v predchádzajúcom období nevzniesli žiadne nároky, a to ani voči predávajúcej V.. M., kupujúcemu N.. Y., alebo orgánom verejnej moci, vykonávajúcim správu nehnuteľností. Naopak, ako vyplýva aj čestných vyhlásení G. Y. a Z. Q., N.T. Y. zaplatil kúpnu cenu a C.. H. a N.. I. ho recipročne splnomocnili, aby ich vo svojom mene zastupoval. V súčasnosti ako evidovaní vlastníci predmetných pozemkov na LV č. XXXX sú uvedení: 1. Y. N., rod. Y., C.., U. XX, H. (dátum úmrtia: XX. X. XXXX), spoluvlastnícky podiel 1/3, 2. I. N., rod. I., spoluvlastnícky podiel 1/3, 3. H. C., rod. H., spoluvlastnícky podiel 1/3. Správu k pozemkom vykonáva Slovenský pozemkový fond. 3. Žalobca na osvedčenie naliehavosti nariadenia predbežného opatrenia vyslovil dôvodnú obavu, že rozhodnutie vo veci samej bude možnou činnosťou žalovaného zmarené a nevykonateľné, resp. vykonateľné s relevantnými ťažkosťami, keďže SPF môže zákonným postupom pristúpiť k vytvoreniu nájomného vzťahu s treťou osobou a takýmto spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažiť právami z nájmu. Osoby odlišné od právneho predchodcu (otca) žalobcu, ktoré sú v dôsledku rozhodnutia Okresného úradu Senec - katastrálny odbor č. C - 13/2015/fia zo dňa 14. 9. 2015 toho času evidované ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností (N. I., C. H.), resp. ich právni nástupcovia môžu pri nerešpektovaní predchádzajúcej právnej a skutkovej situácie a procesných úkonov žalobcu, účelovo a špekulatívne pristúpiť k úkonom smerujúcim k podriadeniu predmetných nehnuteľností vo svoj prospech a tieto ďalej scudziť, vzdialiť, zaťažiť nájomným alebo iným užívacím vzťahom, zaťažiť vecnými bremenami, záložnými právami alebo inými právami tretích osôb. Ďalšími skutočnosťami odôvodňujúcimi návrh na nariadenie predbežného opatrenia boli tvrdenia, že žalobca v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky nedisponuje žiadnou inou (procesno) právnou možnosťou na zabezpečenie svojich práv a ktoré môžu byť ohrozené alebo porušené, dĺžkou trvania konaní, ktorých predmetom bolo domáhanie sa vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, ich ochrana a zachovanie, vyhýbavé a odmietavé konanie a nečinnosť kompetentných orgánov (SPF, príslušné odbory Okresného úradu, čo má za následok zvyšovanie dôvodnej obavy z neuspokojenia nároku žalobcu, ktorý je navyše presvedčený, že vzhľadom na dočasný charakter predbežného opatrenia, toto žiadnym zásadným spôsobom neovplyvní postavenie žalovaných. 4. Návrhom vo veci samej v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S. C. S., teda tých nehnuteľností, ku ktorým sa domáha nariadenia predbežného opatrenia. Návrh vo veci samej odôvodnil skutkovo úplne totožnou argumentáciou ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia. 5. Súd prvého stupňa rozhodnutie ktorým návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel, právne odôvodnil ust. § 102 ods.1, § 75 ods. 1, 8 a § 76 ods. 1 pís. e/, f/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) a vecne nedôvodnosťou návrhu. Uviedol, že predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je, že za vzniknutej situácie neexistujú vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, t.j. reálnej hrozby nebezpečenstva, že ak by k dočasnej úprave nedošlo, hrozí v budúcnosti možnosť nenapraviteľného alebo ťažko napraviteľného stavu. Toto nebezpečenstvo však musí hroziť reálne a bezprostredne, t.j. žalobca musí v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne príloh k nemu osvedčiť reálnu (skutočnú) a bezprostrednú existenciu takých konkrétnych úkonov žalovaných 1/ a 2/, ktoré odôvodňujú naliehavosť dočasnej úpravy. Žalobca však svoje tvrdenia o existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej reálnej ujmy, ktorá by mu mohla vzniknúť konaním žalovaných 1/ a 2/, (ktorí sú navyše neznámi a keďže kúpnopredajnú zmluvu uzatvárali v roku 1948, s prihliadnutím na ich vek zrejme aj zomrelí,) a SPF, scudzením predmetných nehnuteľností, resp. ich zaťažením nájomným alebo iným užívacím vzťahom, vecnými bremenami, záložnými právami alebo inými právami tretích osôb, žiadnym konkrétnym listinným dôkazom, ktorý by preukazoval úkony či už žalovaných 1/,2/, ani SPF, smerujúce k scudzeniu, resp. zaťaženiu predmetných nehnuteľností iným spôsobom, neosvedčil. Nakoľko žalobca svoje skutkové tvrdenia listinnými dôkazmi nepodložil a teda neosvedčil predpoklad existencie nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej reálnej ujmy, ktorá by mu mohla za súčasnej situácie vzniknúť, uvádzal len hypotetickú možnosť, ktorá by podľa neho mohla prichádzať do úvahy, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu, predovšetkým voči žalovaným 1/ a 2/ a SPF, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovaným 1/, 2/ a SPF ako nedôvodný zamietol. Návrh zamietol aj voči právnym nástupcom žalovaných 1/, 2/ z dôvodu jeho nevykonateľnosti pre nešpecifikovanie týchto osôb. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, napadnuté uznesenie navrhol zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. O nesprávnosti posúdenia veci zo strany súdu dôvodil argumentmi, ktoré sú ďalším zopakovaním dôvodov podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj návrhu vo veci samej. Uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry pri nariadení predbežného opatrenia nie sú nároky na istotu existencie žalovaných skutočností také ako pri rozhodnutí vo veci samej, pri dôraze na rýchlosť súdneho konania postačí, ak zabezpečované právo a nutnosť dočasnej úpravy pomerov sú aspoň pravdepodobné, nie je nutné, aby bola v sporovej veci istota, pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, nie je potrebné dbať na tie formálne požiadavky, ktoré zákon predpisuje pre proces dokazovania vytvárajúci podklady pre rozhodnutie vo veci samej, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili, použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného o opatrenia, tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie KS Prešov zo dňa 17.8.2004, sp.zn. 3 Co 170/04, uznesenie NS SR zo dňa 5.8.2010, sp.zn. Cdo 149/2010, uznesenie NS SR zo dňa 28.11.2012, sp.zn. 6M Cdo 5/2012. Súdu prvej inštancie na jeho dôvodenie, že žalobca svoje tvrdenia o existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej reálnej ujmy, ktorá by mu mohla vzniknúť žiadnym konkrétnym listinným dôkazom neosvedčil vytkol, že ak mal súd za to, že žalobca mal svoje tvrdenia ešte preukázať nejakými listinnými dôkazmi, mal ho na ich predloženie vyzvať. 7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24. 5. 2016, č.k. 21C/15/2016 - 132 s odkazom na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1 a 8 a § 76 ods.1 pís. e/ a f/ O.s.p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/, N. I. a C. H., obaja bytom I. XX, H. - C., ich právnym nástupcom a Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom H. XX, H., aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žiadnym spôsobom nenakladali, t.j. nescudzili, nezaťažili vecnými bremenami, neprenajali, nedali do výpožičky, nedali do užívania, nezaťažili záložnými právami a nevykonávali stavebné úpravy na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S. C. S., obec T. S., B. G.. 9. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) a vo vydanom rozhodnutí pojmy „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania,“ dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, nahradil pojmami „súd prvej inštancie“ a „strany sporu,“ tak ako ich zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 10. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30. 6. 2016, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ citovaného zákona predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 11. Citované zákonné ustanovenia do 30. 6. 2016 upravovali predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd svojim meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžadovala naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musela byť osvedčená. Inštitút predbežného opatrenia, teda plnil zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavoval prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak bola obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom bola dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p. bolo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžadovala okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania (resp. po jeho začatí), odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nebola vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musel skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 a nasl. O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, si vyžadoval preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého mali byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžadoval, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusel byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia bolo súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade bolo potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežným opatrením nebol prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečovalo, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch mohlo zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, ak boli splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musel ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia. 12. Podľa ust. § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že aj nová právna úprava (zavedená zákonom č. 160/2015 Z. z.) popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Ak v Občianskom súdnom poriadku bola možnosť nariadenia predbežného opatrenia stanovená v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, v Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Ak O.s.p. upravoval náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie takéhoto opatrenia, uvedením podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, C.s.p. vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z uvedeného je potom zrejmé, že ustálené právne závery súdnej praxe týkajúce sa podmienok nariadenia predbežného opatrenia možno aplikovať aj na novú, v súčasnosti platnú právnu úpravu vťahujúcu sa na neodkladné opatrenia. 14. Faktickým následkom aplikácie ust. § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p a ust. § 325 ods. 2 pís. c/ je zákaz nakladať (disponovať) s určitou vecou alebo určitým právom. Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodu, že: 1. veci alebo práva patria jemu a je obava, že žalovaný by ich mohol zašantročiť (previesť na inú osobu, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými a pod.), 2. veci a práva patria aj jemu, nielen žalovanému a mieni dosiahnuť, aby nedošlo k ich nadbytočnému opotrebeniu, poškodeniu alebo zničeniu, 3. veci alebo práva žalovaný nadobudol na základe neplatného právneho úkonu, ktorý ho však oprávňuje na ďalšie dispozície, resp. právne úkony znamenajúce zmenšenie jeho majetku o tieto veci a práva, 4. veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že zavedením novej terminológie z predbežných na neodkladné opatrenia, nedošlo k zásadnej zmene podmienok ich aplikácie a najmä k zmene ich zmyslu a účelu. Vychádzajúc z tejto premisy potom úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu vždy vo vzťahu k nároku uplatnenému vo veci samej. 16. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ N. I. a C. H., obaja bytom I. XX, H., ich právnym nástupcom a Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žiadnym spôsobom nenakladali, t.j. nescudzili, nezaťažili vecnými bremenami, neprenajali, nedali do výpožičky, nedali do užívania, nezaťažili záložnými právami a nevykonávali stavebné úpravy na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. S. C. S., obec T. S., B. G.. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorým sa má poskytnúť procesná ochrana strane v snahe zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Rovnakými dôvodmi, ako v návrhu vo veci samej, odôvodnil žalobca nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany jeho práv a záujmov, ktoré by mohli byť zo strany žalovaných v budúcnosti ohrozené. Vychádzal zo svojho postavenia právneho nástupcu kupujúceho C.. N. Y., ktorý nemohol kúpnou zmluvou nadobudnúť „nehnuteľnosti“ v skutočne zakúpenej výmere, keďže ust. § 15 zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v spojení s ust. zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde), direktívnym spôsobom obmedzovali scudzovanie pozemkov. Nezákonným zásahom verejného orgánu došlo k tomu, že do PK vložky nebolo zapísané jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v ich skutočnej výmere 48 ha 93 árov a 67 m2 ale pochybeniami príslušných orgánov iba pozemky o celkovej výmere 12 ha a tento stav pretrváva do súčasnosti. Vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam bolo potom vo zvyšku fiktívne prevedené na žalovaných 1/ a 2/, v súčasnosti zastúpených SPF. Za rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy považuje žalobca okrem tých, ktoré uviedol v návrhu vo veci samej aj rozhodnutie č. C - 13/2015/fia dňa 14.9.2015, ktorým Okresný úrad Senec - katastrálny odbor neschválil jeho návrh na zapísanie vlastníckeho práva k pozemkom registra E KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X Z. XXX/X výlučne v prospech žalobcu, opravil údaje schváleného registra tak, že na LV č. XXXX, v k.ú. S. C. S., na ktorom sú evidované uvedené nehnuteľnosti parcely registra E katastra nehnuteľností (ďalej len „KN“) tak, že ako spoluvlastníkov zapísal otca žalobcu, C.. N. Y. (zomrelého XX.XX.XXXX) a žalovaných 1/ a 2/, každého v podiele 1/3 a ako správcu zapísal SPF. Vychádzajúc z tohto potom s odkazom na ust. § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. vyslovil obavu, že rozhodnutie vo veci samej bude možnou činnosťou SPF ako správcu zmarené, nevykonateľné, resp. vykonateľné s relevantnými ťažkosťami, nakoľko v zmysle citovaných zákonných ustanovení môže pristúpiť k vytvoreniu nájomného vzťahu s treťou osobou a takýmto spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažiť právami z nájmu, osoby evidované ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností (N. I., C. H.), resp. ich právni nástupcovia môžu pri nerešpektovaní predchádzajúcej právnej a skutkovej situácie a procesných úkonov žalobcu, účelovo a špekulatívne podriadiť predmetné nehnuteľnosti vo svoj prospech a tieto ďalej scudziť, vzdialiť, zaťažiť nájomným alebo iným užívacím vzťahom, vecnými bremenami, záložnými právami alebo inými právami tretích osôb. Ako ďalšie uviedol, že žalobca v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky nedisponuje žiadnou inou (procesnou) právnou možnosťou na zabezpečenie svojich práv ktoré môžu byť ohrozené alebo porušené dĺžkou trvania konaní, vyhýbavým a odmietavým konaním a nečinnosťou kompetentných orgánov, čo má za následok zvyšovanie dôvodnej obavy z neuspokojenia nároku žalobcu, ktorý je navyše presvedčený, že nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má iba dočasný charakter, žiadnym zásadným spôsobom neovplyvňuje postavenie odporcov. 17. Návrh bol súdom prvej inštancie zamietnutý z dôvodu nesplnenia podmienok na nariadenie predbežného (teraz neodkladného) opatrenia a neosvedčenia tvrdení žalobcu bez produkovania relevantných, najmä listinných dôkazov. K námietke žalobcu vyčítajúcemu súdu prvej inštancie nesprávnosť jeho postupu, keď žalobcu nevyzval na doloženie uvedených listinných dôkazov na preukázanie opodstatnenosti svojho návrhu a nevyhnutnosti intervencie súdu, odvolací súd poukazuje na jeden zo základných pojmových znakov či už predbežného rovnako aj neodkladného opatrenia, ktorým je osvedčenie nároku. Splnenie tohto atribútu je výslovnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia, mimo rámca povinností súdu vyzývať ho na osvedčenie tvrdených skutočností, či už listinnými alebo inými dôkaznými prostriedkami, čo súčasná právna úprava explicitne zakotvuje v ods. 2 ust. § 326 C.s.p.. Súd prvej inštancie tak nepochybil, keď žalobcu na doloženie listinných dôkazov nevyzýval (táto povinnosť mu nevyplývala ani z úpravy zakotvenej v ust. § 75 ods. 3 O.s.p.). Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu bez ich preukázania, nemôže byť vyvodzované a nahradzované súdom len z hypotetických úvah žalobcu o možnom nakladaní s nehnuteľnosťami hoc aj vyvodenom z ustanovení zákona, poskytujúceho oprávnenej osobe, v tomto prípade žalovaným 1/,2/ a správcovi - SPF, manipulačný priestor na nakladanie s „nehnuteľnosťami.“ Takáto obava by musela vychádzať z ich konkrétneho konania, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťami, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. uzavretými nájomnými zmluvami a pod.). V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovaných zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, aký zákonodarca stranám sporu v prípade výnimočnosti situácie poskytol cez inštitút neodkladného opatrenia. Navyše v preskúmavanej veci sú žalovanými neznámi/ nezistení vlastníci (§ 13, § 8 ods.1 písm.c/,d/ zák.č. 180/1995 Zb.), rovnako ich právni nástupcovia a vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý v danej veci žalovaných 1/,2/ zastupuje ako zákonný zástupca a ktorý je zároveň správcom majetku tvoriaceho predmet konania (§ 6 ods.5, § 24 ods.3, § 34 ods.14 zák.č. 330/1991 Zb.) žalobca neosvedčil také správanie, ktoré by vyvolávalo už len pochybnosti o nemožnosti dosiahnutia reálneho významu konečného výsledku sporu. 18. Podporiac správny právny názor a postup súdu prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil konanie žalovaných smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania, a ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, stotožniac sa s odôvodnením súdu prvej inštancie, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie naliehavosti poskytnutia procesnej prevencie súdom aj za akceptovania stále rovnakej argumentácie žalobcu, uvedenej ako v návrhu vo veci samej tak i v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko bez podloženia konkrétnych dôkazov možno jeho požiadavku na nariadenie neodkladného opatrenia chápať len ako subjektívne a hypotetické modelovanie alternatívnej situácie ústiacej do predpokladaných záverov, čo ale bez ďalšieho nemôže požívať ochranu zabezpečenú prevenciou súdu. 19. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil a akceptujúc prechodné ust. § 471 ods.1 C.s.p. už použil aktuálny právny termín „neodkladné opatrenie.“ 20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).