Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/135/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316201558 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316201558.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka- V.. V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, XXX XX E. X., zastúpená splnomocnenou právnou zástupkyňou: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincovej ul. č. 35, Bratislava, a otec- W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Y. XXX, zastúpený splnomocneným právnym zástupcom: JUDr. Miloš Papcun, advokát so sídlom Vajanského 1A, Piešťany, o návrhu na úpravu práv a povinností voči maloletej a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 31/2016-115 zo dňa 13.6.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 31/2016-115 zo dňa 13.6.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 37P 31/2016-115 zo dňa 13.6.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým sa do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností dočasne upravuje styk otca s maloletou W. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že otec v určenom čase maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol. 2. Okresný súd Bratislava III odôvodnil uznesenie tým, že v danom prípade je potrebné upraviť pomery rodičov maloletej, nakoľko je nepochybné, že maloletá potrebuje vo svojom živote tak ženský vzor matky ako aj mužský vzor otca, nakoľko obaja rodičia jej v živote poskytujú dôležité stimuly a podnety k rozvíjaniu svojich spoločenských zručností a orientovania sa v medziľudských vzťahoch a interakcii, každý z hľadiska svojej úlohy a postavenia v živote dieťaťa. Podľa názoru súdu, zabraňovanie jedného rodiča v styku maloletej s druhým rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je z hľadiska budúceho vývoja osobnosti dieťaťa kontraproduktívne a môže mať negatívne dôsledky na vývin osobnostnej štruktúry dieťaťa a ich vzťahov s oboma rodičmi. 3. Vo veci je vedené konanie o úpravu práv a povinností rodičov a v priebehu konania otec podal návrh dňa 07.06.2016 na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a upraviť otcovi styk s maloletou každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že otec v určenom čase maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a v prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. Otec tvrdil, že doteraz nebolo rozhodnuté o úprave styku s maloletou, ale keď sa matka vo februári 2016 dozvedela, že podal návrh vo veci, ktorá je vedená pod sp.zn. 37P 31/2016, došlo z jej strany k radikálnej zmene správania a od tej doby je komunikácia s matkou problematická a neumožňuje otcovi stretávať sa s maloletou. Naposledy sa otec stretol s maloletou na Veľkonočný pondelok dňa 28.03.2016 a tiež začiatkom apríla 2016 a takýto stav, že matka neumožňuje otcovi styk s maloletou trvá až doteraz. A okrem toho na telefonický kontakt, ani na sms správy matka nereaguje, čím porušuje práva maloletej a tiež práva otca. Matka tak úmyselne vytvára prekážky otcovi v stretávaní s maloletou a snaží sa o to, aby sa medzi nimi nevytvorila žiadna citová väzba, a aby vznikol syndróm neexistujúceho alebo sociálne ľahkomyseľného otca. Otec však chce byť prirodzenou súčasťou života maloletej. 4. V odôvodnení uznesenia súd vychádzal zo zistenia, že maloletá W. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od polovice októbra 2015. Otec býva spoločne so svojou matkou v rodinnom dome a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec je slobodný, živí sa brigádnickou prácou v Anglicku, matka je spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti T., B.. B. T..Y.. v Bratislave. Konanie vo veci sp.zn. 37P 31/2016 vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej nie je právoplatne skončené. 5. Súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery rodičov maloletej, nakoľko je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené a absentuje súdna úprava styku otca s maloletou a matka podľa otca, mu zabraňuje v styku s maloletou. Súd preto vyhovel návrhu otca a upravil styk otca s maloletou podľa jeho návrhu, s prihliadnutím na vek maloletej a skutočnosť, že maloletá nebola s otcom v kontakte dlhšiu dobu. Súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a nebol toho názoru, že je dôvodný návrh otca, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, nakoľko maloletá je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, a preto súd v tejto časti návrh zamietol, keď nebolo potrebné upraviť práva a povinnosti v celom rozsahu ako to žiadal otec. 6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 75 O.s.p. a v odôvodnení poukázal na účel predbežného opatrenia, ktorým je poskytnúť účastníkom dočasnú procesnú ochranu odôvodnenú nebezpečenstvom hroziacej ujmy. Takáto dočasná ochrana ohrozeného práva, musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, ak je aspoň osvedčená danosť práva a je potrebné, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy. 7. Proti výroku uznesenia, ktorým upravil súd styk otca s maloletou, podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a žiadala, aby odvolací súd zmenil nariadené neodkladné opatrenie tak, že otec sa s maloletou bude stretávať každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16,30 hod. do 18,30 hod. v prítomnosti matky. V odvolaní matka tvrdila, že otec v návrhu uviedol množinu neprávd, výmyslov a krivých obvinení. Správanie otca sa vymyká bežným normám, nerešpektuje záujem dieťaťa a je obťažujúce a nevhodné. Matka musela využiť i pomoc polície, pretože sa jej otec vyhrážal zabitím, smrťou, bol voči nej vulgárny, fyzicky ju napadol. Matka preto navrhla vykonanie znaleckého šetrenia oboch rodičov a s jej návrhom sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Matka odmietla tvrdenie otca, že mu neumožňuje styk s maloletou, pretože ona nikdy neobmedzovala kontakt otca s maloletou a okrem toho otec svoje tvrdenie nepreukázal. Matka nesúhlasila s vyjadrením otca, že naposledy bol s maloletou v apríli 2016. Otec pracuje v Anglicku 20 až 23 dní v mesiaci a počas pobytu na území Slovenska sa venuje svojím záujmom, kontrole nehnuteľností, ktoré prenajíma, návšteve matky, výkonu podnikateľskej činnosti. Otec si preto nevybudoval vzťah s maloletou, lebo pracoval a pracuje v zahraničí a býva pri Piešťanoch. Otec sa s maloletou stretával od jej narodenia podľa toho, ako mu to vyhovovalo a vtedy, keď bol na Slovensku. Od októbra 2015 kedy rodičia ukončili spolužitie sa otec s maloletou stretával nasledovne: v októbri 2015 sa s maloletou nestretol, v novembri 2015 sa stretol 2x a v decembri 2015 1x a o viac termínov neprejavil záujem. V januári 2016 sa s maloletou mal stretnúť 29.01. avšak pre chorobu maloletej, bolo stretnutie zrušené, vo februári 2016 sa s maloletou stretol 2x, v marci 1x, v apríli 2x, v máji 1x, v júni 2x a v júli 2016 4x. Stretnutia otca s maloletou, boli limitované z časového hľadiska samotným záujmom otca o maloletú, výkonom jeho práce, zdravotným stavom maloletej, ako aj jeho nevhodným správaním voči maloletej, voči matke a jej rodičom. Otec často stretnutia s maloletou využíval na nadávanie, vyhrážanie, či ponižovanie matky, a to aj pred jej rodinou. Súčasné stretávanie sa otca s maloletou je veľmi náročné, otec odmieta postupné zbližovanie sa s maloletou za prítomnosti matky, ktorá sa snaží vytvoriť maximálny priestor otcovi, aby mohol byť s maloletou, počas stretnutí sa otec správa tak, že maloletú drží na rukách, s maloletou sa schováva v detských domčekoch na ihrisku, len aby matka nemohla ani len pozrieť na maloletú, keď ide o čas určený na stretnutie pre otca. Napriek upozorneniam matky sa tak otec správa nepretržite. Matka nesúhlasí s tvrdením otca, že za vzniknutý stav, že dcéra nemá k nemu vzťah, môže matka. Matka toto popiera a tvrdí, že opak je pravdou, lebo otec svojím odmietaním zmeniť svoj zabehnutý životný rytmus, stereotyp, vyvolal stav, že je pre svoju dcéru cudzou osobou. Svojím násilným, výbušným správaním voči matke, starým rodičom, voči maloletej, pred ktorou kričí na matku, vyhráža sa jej zabitím, fyzickou likvidáciou, bol schopný matku napadnúť, spôsobuje, že maloletá nie je v jeho prítomnosti sebaistá, spokojná a vyrovnaná. Maloletá prítomnosť otca vníma citlivo. Stretnutia otca s maloletou sa uskutočňovali výlučne za prítomnosti matky a blízkych osôb maloletej. Vzhľadom na nevhodné správanie otca, matka nemá dôveru k tomu, ako sa otec bude k maloletej správať. Správanie otca je nestabilné a nepredvídateľné. Otec je výbušnej povahy, slovne ale aj fyzicky atakoval a atakuje matku, maloletú dcéru, ako aj rodičov matky. Matka spôsob stretávania otca s maloletou riešila aj prostredníctvom odborníka z oblasti psychológie a navštívila W.. Ľ. B.Á., ktorá odporučila vzhľadom na vývinové potreby maloletej jej kontakt s otcom realizovať výlučne za prítomnosti matky, či výnimočne starých rodičov, a to najmä z dôvodu, že otec má rodičovské práva ale aj povinnosti, rešpektovať pocit bezpečia a istoty maloletej dcéry a netraumatizovať ju nevhodným správaním voči nej či matke. Z potvrdenia W.. B. vyplýva, že v súčasnosti určite nie je vhodné, aby bolo dieťa dlhšie bez prítomnosti matky, potrebuje najmä bezpečné a citové zázemie. Nemá ešte dostatok sociálnych skúseností, preto nepovažuje ani za vhodné, aby trávilo viac času v cudzom prostredí, či bez prítomnosti matky, to platí i pre osobu otca, ktorý je v súčasnosti pre dieťa prakticky cudzia osoba. V prípade, že bude dieťa vystavené dlhodobému stresu či odlúčeniu od matky, môžu nastať vážne emocionálne poruchy, príp. traumatické zážitky, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať celkový zdravý vývin dieťaťa. Matka v odvolaní ďalej tvrdila, že otec odmieta akúkoľvek spoločnú dohodu s matkou bez ohľadu na maloletú dcéru navrhuje modely stretnutia, ktoré sú v rozpore so záujmom maloletej, ako aj jej možnosťami a schopnosťami. Otec nie je ochotný sa dohodnúť s matkou na konkrétnom režime stretávania sa s maloletou a viesť dialóg, diskutovať o tom s prihliadnutím na maloletú. Otec všetko rieši bez vzájomnej dohody, a podľa vlastného uváženia. 8. Matka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd pri rozhodnutí prehliadol všetky argumenty, tvrdenia, dôkazy preukázané matkou, odporúčania psychológov ako aj odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní dňa 19.05.2016 sám odporučil, že kontakt maloletej s otcom sa má realizovať v prítomnosti matky, keďže je zrejmé i z tvrdení otca, že s maloletou nemá vybudovaný vzťah, vzhľadom na jeho životný štýl. Matka poukázala na čl. 3 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a tiež na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Matka ďalej tvrdila, že otec sám stretnutie s maloletou nezvláda, pretože pre maloletú nemá nič pripravené na jedenie, ani hygienické potreby, oblečenie a úplne sa spolieha na matku, že maloletej pripraví všetko potrebné. Matka chápe, že má maloletú odovzdať pripravenú na styk, avšak je potrebné taktiež, aby sa otec na výkon styku pripravil a otec to nerobí. Otec tiež nedisponuje vhodným priestorom, aby sa s maloletou mohol stretávať, otec nemá kde bývať a tvrdenie, že má zabezpečené bývanie v dome, v Bernolákove je skreslené, pretože dom je v podobe hrubej stavby. Otec nerešpektuje denný režim maloletej vo svojom návrhu, napriek tomu, že matka predložila presný opis režimu maloletej. Otec odmieta, aby maloletá počas jeho prítomnosti spala, pretože musí využiť čas, kedy je s ňou. Otec odmieta potreby maloletej a je schopný zakázať matke, dotknúť sa maloletej ak nechce. Otec bol schopný fyzicky atakovať matku po tom, ako mu odovzdávala maloletú v kočíku, pretože bola maloletá po chorobe oslabená, lebo ju nechcel mať v kočíku. Súd prvej inštancie podľa matky v rozhodnutí vôbec nezohľadnil vek maloletej a s tým spojené potreby, denný režim maloletej, odporúčania odborníkov a kolízneho opatrovníka, aby sa styk s maloletou realizoval za prítomnosti matky, neprihliadol na návrh matky, na reálne možnosti otca, ktorý viac ako 20 dní pracuje brigádnicky v Anglicku, nemá vybudované stabilné miesto, kde sa môže s maloletou stretávať či poskytnúť jej starostlivosť, keďže žije pri Piešťanoch. 9. Matka vo svojom odvolacom návrhu poukázala na odporúčania psychológa, vzhľadom na vývinové potreby maloletej, jej kontakt s otcom realizovať výlučne za prítomnosti matky či výnimočne starých rodičov. Akékoľvek iné rozhodnutie by poškodilo práva maloletej a bolo by v rozpore s jej záujmom, s platnou právnou úpravou a s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Matka navrhla, aby akékoľvek prípadné návrhy otca na úpravu styku s maloletou súd zamietol, ako poškodzujúce a nerešpektujúce záujem dieťaťa. Podľa názoru matky, je v prospech v záujme maloletej zníženie počtu termínov stretnutí, keďže otec sa v priebehu siedmych dní s maloletou má stretnúť v sobotu, nedeľu, utorok, štvrtok vždy od 16,00 do 19,00 hod., čo je náročné pre maloletú ako aj matku a úprava styku otca s maloletou v prítomnosti matky, či blízkej osoby je rovnako v prospech maloletej. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože sa s otcom vedeli predtým, než otec podal návrh na súd, vždy o styku s maloletou dohodnúť alebo žiadala, zmeniť nariadené neodkladné opatrenie tak, že otec sa s maloletou bude stretávať každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16,30 do 18,30 hod. v prítomnosti matky. 10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 08.09.2016, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. Vo vyjadrení otec uviedol, že z obsahu odvolania vyplýva, že jeho autor má talent vo fabulovaní skutkového deja. Otca vykreslil ako postavu z románu, ktorá si zaslúži poníženie a nenávisť okolia a hlavne jedinej dcéry, čo je v jeho prípade najubíjajúcejšie. Otec nežiada nič nadštandardné ani nezvyčajné. Vychádzajúc z toho, že je otcom maloletej, považuje za primerané, že sa so svojou dcérou túži pravidelne stretávať, tráviť s ňou čas a venovať sa jej. Keďže vzájomné vzťahy rodičov sú veľmi komplikované, je pochopiteľné, že v záujme maloletej žiada otec, aby sa s ňou mohol stretávať individuálne bez prítomnosti matky, pretože vzájomná koexistencia rodičov je plná napätia, ktoré by určite pociťovalo i dieťa. Čas medzi 16,00 hod. a 19,00 považuje za vyhovujúci dieťa je po poludňajšom spánku v stave, keď dokáže vnímať prítomnosť otca a spoločne s ním tráviť čas, zdôraznil, že žiada len naplnenie svojich rodičovských práv, pretože rodičovské povinnosti si plní v rámci zákona, a preto žiadal uznesenie potvrdiť. 11. K vyjadreniu otca k podanému odvolaniu, predložila súdu písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 08.09.2016 matka, ktorá poukázala na svoje odvolanie, v ktorom nesúhlasila s časom stretávania sa s maloletou a poukázala na stanovisko psychológa. Vo vyjadrení navrhla, aby bol upravený styk otca s maloletou rovnako ako uviedla v podanom odvolaní, každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu, v čase od 17,00 hod. do 18,30 hod. v prítomnosti matky. Poukázala na zdravotný stav maloletej, ktorá preciťuje vzniknutú situáciu a kontakt s otcom je pre ňu rušivý, veľmi náročne si zvyká na zmenu režimu a na správanie otca k nej, či k matke. Správanie otca k matke je v rozpore s bežnými pravidlami správania, otec je na matku hrubý, slovne a fyzicky ju atakuje. Odmieta prijať jej rodičovské rady, popiera naviazanosť maloletej dcéry na matku. Správanie otca maloletú zneisťuje, matka od apríla 2016 kedy otec začal nátlakovo vyvolávať potrebu stretnutí s maloletou si všimla zhoršený zdravotný stav maloletej, ktorá prekonala viacero črevných problémov, spojených s rastom zubov a so zlou reakciou na povinné očkovanie. U maloletej bol zistený Herpetický vírus. Maloletá je pod lekárskym dohľadom, vzhľadom na závažnosť diagnostikovanej infekcie a zisťovaní spôsobu nakazenia. Maloletá má výrazne oslabenú imunitu a počas leta bola chorá niekoľkokrát, a preto je nevyhnutné stabilizovať jej zdravotný stav a nevystatovať ju traumám či stresovým situáciám. Matka poukázala vo svojom vyjadrení na stanovisko odborníkov W.. Ľ. B., V.. F.Á., V.. T. M., V.. Y., ktorí odporučili, vzhľadom na vývinové potreby maloletej, jej kontakt s otcom realizovať výlučne za prítomnosti matky, či výnimočne starých rodičov. 12. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 13. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 14. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Otec maloletej v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej. Podľa názoru otca je zásah súdu nevyhnutný, pretože matka mu neumožňuje stretávať sa s maloletou a vykonávať svoje rodičovské práva. Nesúhlasil s podaným odvolaním matky a tvrdil, že dôvody v podanom odvolaní sú zavádzajúce. Matka v podanom odvolaní poukázala na nevhodné správanie otca počas styku s maloletou, na vyhrážky a útoky voči nej a jej rodičom, žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a upraviť styk v užšom rozsahu a za prítomnosti matky. 17. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne starostlivosti o maloletú je vedené konanie vo veci, vykonáva sa ďalšie dokazovanie za účelom rozhodnutia o právach a povinnostiach rodičov k maloletej. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom maloletej, je povinný v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. Preto skutočnosti, ktoré tvrdia rodičia maloletej vo svojich podaniach, budú predmetom skúmania súdu vo veci samej, vyhodnocovaním vykonaných dôkazov. 18. Matka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd pri rozhodnutí prehliadol všetky argumenty, tvrdenia, dôkazy preukázané matkou, odporúčania psychológov ako aj odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní dňa 19.05.2016 sám odporučil, že kontakt maloletej s otcom sa má realizovať v prítomnosti matky, keďže je zrejmé i z tvrdení otca, že s maloletou nemá vybudovaný vzťah, vzhľadom na jeho životný štýl. 19. Krajský súd k uvedenej námietke matky v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. 20. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 21. V danom prípade preto námietka matky v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. 22. Nadväzne na ustanovenie § 395 ods. l, ods. 2 C.m.p., § 470 ods. l C.s.p., a na skutočnosť, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016; ďalej len O.s.p.), odvolací súd preskúmaval, či súd prvej inštancie sa dôsledne riadil citovaným procesným právnym predpisom (§ 74 a nasl. O.s.p.). 23. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 24. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 26. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. 27. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. 28. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 29. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 30. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. 31. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletej pokračoval i naďalej. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. 32. Odvolací súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania, dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav aký doteraz trvá medzi rodičmi maloletej je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, teda rodičov maloletej v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tiež v súlade so záujmom maloletej. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného správne postupoval pri rozhodnutí a správne o návrhu rozhodol. Matka je pritom povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností a zo strany otca je potrebné, aby rešpektoval nariadené neodkladné opatrenie a vykonával svoje rodičovské práva tak, aby neboli ohrozené záujmy maloletej. Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti ustanovenie článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého základným zmyslom starostlivosti rodičov, musí byť záujem dieťaťa. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodiča a rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, ale ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa súd styk maloletého dieťaťa s rodičom môže obmedziť, alebo ho aj zakázať a môže obmedziť styk a určiť kratší čas pre styk dieťaťa s rodičom, než ako bolo určené skorším rozhodnutím súdu. 33. V danom prípade je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá dokáže zabezpečiť, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o maloletú, teda aj zo strany otca počas styku s maloletou v určenom čase. Pokiaľ matka nebude rešpektovať právo otca na styk a starostlivosť o maloletú a tiež právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany otca, jej konanie nie je v záujme maloletej, čo môže byť dôvodom na zmenu výchovného prostredia dieťaťa. To, že rodičia majú medzi sebou konflikt, nedorozumenia a nezhody, nemôže byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Matka v podanom odvolaní tvrdila, že otec maloletej sa voči nej zle správa, a tak nesúhlasí s určenou úpravou styku. Podľa názoru odvolacieho súdu nezhody medzi rodičmi nemôžu odôvodňovať zmenu styku otca s maloletou, pretože ide o nezhody medzi rodičmi a nie medzi otcom a maloletou. V tej súvislosti ani nie je opodstatnené tvrdenie matky, že styk by mal byť upravený vždy za prítomnosti matky, pretože práve matka tvrdí, že s otcom si nerozumejú, nevedia sa dohodnúť na spôsobe a priebehu styku, tvrdí, že otec sa jej pritom vyhráža, uráža ju aj jej rodinu, a tak odvolací súd zastáva názor, že s prihliadnutím na uvedené, nie je v záujme maloletej, aby styk prebiehal za prítomnosti matky. Bude preto vhodnejšie, ak bude otec pri stretnutí s maloletou sám bez matky, aby styk prebiehal bez vážnych problémov a nedorozumení medzi rodičmi, ktoré by tak nevplývali na dieťa a dieťa tak nebude vystavené stresu a traumatickým zážitkom, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať celkový zdravý vývin dieťaťa tak, ako uvádza vo svojom odporúčaní a na čo poukazuje práve W.. B.. V prípade, ak sa situácia medzi rodičmi zlepší, nie je vylúčené, že súd zváži návrh matky, aby bola prítomná pri styku otca s maloletou, čo však bude riešené až v konaní vo veci samej na základe vykonaných dôkazov a po preukázaní tvrdenia matky, že otec nemá dostatočné možnosti, schopnosti a podmienky a zabezpečenie a nerušený priebeh styku s maloletou. 34. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal z článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. 35. V prípade maloletých detí a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav detí, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi. 36. Z dôvodu, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, bolo zároveň potrebné, aby bol upravený styk otca s maloletou a to najmä z dôvodu, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach, týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, medzi ktoré patrí aj stretávanie sa s rodičom, ktorému nebola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. 37. V danom prípade preto bolo osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy, by bolo ohrozené právo maloletého dieťaťa na zabezpečenie styku s otcom. 38. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietky matky v podanom odvolaní, ktoré sa týkajú nedorozumení a problémov medzi rodičmi, slovných útokov a vyhrážok zo strany otca voči matke a jej rodičom, nemôžu odôvodňovať obmedzenie otca vo výkone jeho rodičovských práv voči maloletej a tiež obmedzenie maloletej na styk s rodičom, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti a preto nie sú opodstatnené. 39. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).