Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/202/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203101 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316203101.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Q. J., K.. XX. XX. XXXX, O. D. Č.. XXX, D. - Č., zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 47 249 650, Štúrova ul. č. 13, Nitra, proti žalovanému: s Autoleasing SK, s. r. o., IČO: 46 806 491, Vajnorská ul. č. 100/A, Bratislava, zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., IČO: 36 860 107, Podjavorinskej ul. č. 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. marca 2016, č. k. 14C/40/2016 - 36, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek výkonu záložného práva viaznuceho na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky Q. - O. A. XXX, Č. Q., A.: H. XXX D., B.: C., Y. B. XXXX, Y. B. K. D. Y. G. V. (Ď.U. K.) V. Č.. K. XXXXX/XXXX G. P. XX. XX. XXXX, R. X,XX,XX Z.., najmä k výkonu záložného práva pristúpiť, pokračovať v ňom alebo ho akokoľvek realizovať, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s tým, že žalovanému náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 2, 4, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. f), § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p. a vecne nesplnením základných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, keď žalobca neosvedčil, že konaním žalovaného by mu mohla vzniknúť značná škoda, resp., že mu bezprostredne hrozí značná ujma, nakoľko nemal preukázanú skutočnosť, že medzi žalobcom ako kupujúcim a I. Z. ako predávajúcim došlo ku kúpe uvedeného motorového vozidla na jeseň 2015, na ktoré sa viaže výkon záložného práva v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, keď ani z dôkazných prostriedkov nevyplýva, že by žalobcovi hrozil výkon záložného práva, nakoľko nie je záložným dlžníkom. Poukázal na skutočnosť, že žalobca na jeho výzvu na doplnenie podania doručením kúpnej zmluvy z jesene 2015, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k uvedenému motorovému vozidlu nereagoval, takže neosvedčil základnú skutočnosť, že uzavrel kúpnu zmluvu s predávajúcim na toho času predmet výkonu záložného práva v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, z dôvodu ktorého mu nie je možné poskytnúť dočasnú ochranu nariadením predbežného opatrenia, pretože na kúpnu zmluvu, ktorej existencia sa len predpokladá (predpokladá sa existencia vlastníckeho práva) sa viažu ďalšie žalobcom tvrdené a listinnými dôkazmi čiastočne podložené skutočnosti, úverová zmluva a zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným a osobou odlišnou od predajcu, a taktiež výkon záložného práva na predmet kúpnej zmluvy a z toho vyplývajúca potreba žalobcu o dočasné usporiadanie právneho vzťahu medzi ním a žalovaným nariadením predbežného opatrenia, aby sa až do rozhodnutia vo veci samej zabránilo nezvratnej škode na vozidle vo vlastníctve žalobcu. Uviedol, že žalobca sa v zmluvnom vzťahu s predávajúcim označil za dobromyseľného (odhliadnuc od toho, že existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a predávajúcim vôbec nemal preukázanú), ktorú odvodil od z toho, že v čase kúpy lustráciou v NCRzp nezistil zápis záložného práva k vozidlu, ktorú vykonal aj na základe telefonickej informácie predávajúceho o VIN čísle vozidla, ktoré malo byť súčasťou kúpnej zmluvy vozidla, ktorú ale žalobca súdu prvej inštancie nepredložil s tým, že ak informácia o VIN čísle bola súčasťou zmluvy, v čase jej uzavretia musel byť žalobca oboznámený, prípadne mal byť oboznámený so záložným právom a to aj vtedy, ak sa o vzniku záložného práva nedozvedel a v takom prípade by ho nebolo možné považovať za dobromyseľného. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že bol dostatočne obozretný a vykonal lustráciu v NCRzp v čase kúpy vozidla, čím by preukázal svoju dostatočnú obozretnosť, ktorá by zakladala jeho dobromyseľnosť, keďže na základe vyhľadávania podľa jednotlivých kritérií na webovej stránke C..K..sk je vždy v závere lustrácie uvedený aj dátum vykonania lustrácie, ktorý v lustrácii predávajúceho, ktorú žalobca predložil ako listinný dôkaz, absentuje. Uviedol, že na základe lustrácie v NCRzp mal preukázané, že v NCRzp je pod sp. zn. 37789/2015 ako záložca a zároveň ako záložný dlžník uvedená iná osoba ako žalobca, keď podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva, ak ale osoba nie je totožná s osobou záložcu, pričom aj zo zápisu v NCRzp vyplýva, že osoba záložcu je iná osoba ako predávajúci motorového vozidla, avšak je totožná so záložným dlžníkom a keďže žalobca nepreukázal, že by mu ako záložnému dlžníkovi (kúpou motorového vozidla sa mal vo vzťahu k žalovanému stať záložným dlžníkom, ako osoba odlišná od záložcu) bol oznámený výkon záložného práva, nebolo možné opätovne pre absenciu existencie kúpnej zmluvy, resp. vlastníckeho práva k motorovému vozidlu rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia iba na základe neosvedčených tvrdení žalobcu. Uviedol, že bez preukázania kúpnej zmluvy, opierajúc sa o zápis v NCRzp, ktorý je verejnou listinou, ako aj s poukazom na žalobcom osvedčené/neosvedčené skutočnosti, nemá zmluvný vzťah k motorovému vozidlu a preto nemožno žalovanému brániť vo výkone jeho záložného práva k tomuto vozidlu a z rovnakého dôvodu nemôže žalobcovi vzniknúť škoda a to značná, prípadne neodvrátiteľná. Rozhodnutie o náhrade trov konania o predbežnom opatrení odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a predbežné opatrenie v zmysle jeho návrhu nariadiť. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal so skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keď aj z priložených listín vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov strán nariadením predbežného opatrenia (zákaz vykonať záložné právo, nakoľko by to bol pre neho fatálny a nezvratný proces), resp. je daná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol bez predbežnej úpravy ohrozený (výmaz záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv). Uviedol, že vzhľadom na samotnú podstatu záložného práva je daný aj naliehavý právny záujem na predbežnej úprave, keď predmetná vec, jej okolnosti a objektívny stav predstavujú bezprecedentný a jednoznačný prípad pre nariadenie predbežnej úpravy, pretože ak by vychádzal z odôvodnenia napadnutého uznesenia, je otázne, ako inak by súd zabezpečil do rozhodnutia vo veci samej, v prípade ak bude úspešný v merite veci (určenia, že záložné právo na motorovom vozidle neviazne), nebude veriteľ oprávnený vykonať záložné právo, prípadne sa bude môcť úspešne takému výkonu brániť, a to aj prípadného výmazu záložného práva z NCRzp. Poukázal na skutočnosť, že k návrhu priložil dôkazy a doklady, ktoré mal k dispozícii v čase podania návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, a aj keď nepredložil kúpnu zmluvu na kúpu uvedeného motorového vozidla, zo zápisnice o trestnom oznámení OR PZ v Nitre zo dňa 08. 03. 2016, ČVS: ORP - 303/3 - VYS - NR - 2016 vyplýva, že motorové vozidlo zn. Q. - O., A. XXX, A.: H. XXX D. kúpil z dôvodu záujmu jeho známeho o toto vozidlo, ktorý však v čase ponuky na jeho odkúpenie nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu jeho kúpnej ceny s tým, že už v návrhu uviedol, že v decembri 2015 bol predvolaný na Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre v súvislosti so zaistením osobného motorového vozidla zn. B. I., A.: K. XXX H., keď až pri tomto výsluchu zistil, že aj motorové vozidlo zn. Q. - O. A. XXX, A.: H. XXX D. malo byť predmetom financovania žalovaného so zriadením ťarchy v Notárskom centrálnom registri záložných práv z čoho vyplýva, že sa pravdepodobne stal obeťou podvodu spáchaného asi organizovanou skupinou osôb, zo strany ktorej išlo o vopred pripravenú a premyslenú činnosť spočívajúcu v predaji viacerých motorových vozidiel s jednoznačným cieľom uviesť do omylu (oklamať) kupujúcich, teda aj jeho a zneužiť, resp. zneužiť alebo využiť ich dobromyseľnosť, pretože uvedené motorové vozidlo kúpil v dobrej viere ako nezaťažené, v opačnom prípade, ak by vedel o ťarche na tomto vozidle, nekúpil by ho. Uviedol, že z hľadiska ochrany práv účastníkov, resp. z hľadiska primeranosti prípadného zásahu do ich práv je účelnejšie nariadenie predbežnej úpravy a v ďalšom konaní vykonať dokazovanie vypočutím žalobcu, svedkov, vyžiadaním si informácií od polície o stave súvisiacich konaní, záložnej zmluvy od žalovaného, ktorú nemal k dispozícii, keď primeranosť a odôvodnenosť nariadenia predbežného opatrenia je o to žiaducejšia, ak mu zákonná úprava umožňuje, aj pri existencii záložného práva v príslušnej evidencii a jeho predpokladanej vedomosti o ňom, túto domnienku vyvrátiť, keďže dôkazy, ktoré predložil nie sú jediné spôsobilé jeho dobromyseľnosť preukázať, nakoľko ju môžu preukázať aj iné doklady a dôkazy, ktoré avšak nie z vlastnej viny nemal a ani aktuálne k dispozícii nemá. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko je ďalej potrebné skúmať jeho dobromyseľnosť aj ďalšími dôkazmi v ďalšom konaní, odôvodňoval potrebnosť a odôvodnenosť nariadenia predbežnej úpravy ako primeranú, ktorá nezasahuje príliš do práv žalovaného, keď obmedzenie žalovaného pri prípadnom uspokojovaní jeho nárokov voči dlžníkovi zákazom vykonať záložné právo je primerané, ak má k dispozícii aj iné spôsoby umorovania svojich nárokov (exekúcia predajom iného majetku, zrážky zo mzdy a pod.), pričom v prípade jeho neúspechu v merite veci, zostane žalovanému zachované jeho záložné právo a môže sa z motorového vozidla v budúcnosti uspokojiť, avšak prípadný výkon záložného práva žalovaným predstavuje nevratný a nezvratný zásah do jeho práv, keď aj v prípade úspechu v merite veci, rozhodnutie súdu bude po zrealizovaní záložného práva na motorovom vozidle žalovaným bezpredmetné. Uviedol, že podľa hmotného práva môže vyvrátiť domnienku vedomosti zaťaženia majetku, ktorý nadobudol, ale táto hmotnoprávna podmienka musí korešpondovať s procesným právom a predpisom tak, že mu bude v priebehu konania umožnené jeho hmotnoprávny nárok realizovať a naplniť, keď toto jeho právo nie je limitované konaním vo fáze rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takže ak mu zákonodarca dáva možnosť preukázať dobromyseľnosť, teda zánik záložného práva, je tým osvedčený jeden z predpokladov možnosti nariadenia predbežného opatrenia, a to danosť jeho práva. Namietol, že postup súdu prvej inštancie je v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou vo veciach návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorých sa neuplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania striktne, ale prevahu má záujem na rýchlej a účinnej ochrane ohrozených práv účastníka, pričom prípustnosť a primeranosť zásahu do prípadných práv žalovaného na jednej strane a nevratnosť a nezvratnosť právneho postavenia žalobcu v prípade výkonu záložného práva na druhej strane, odôvodňuje potrebu predbežnej úpravy ochrany práv žalobcu. Uviedol, že znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť, pričom ide o také opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením ani nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ide len o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať reálny význam a z tohto dôvodu v otázke zisťovania skutkového stavu prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05. 08. 2010, sp. zn. 3Cdo 149/2010), takže podmieňovať nariadenie predbežnej úpravy skutočným začatím výkonu záložného práva žalovaným, ktorý financuje nákup motorových vozidiel a vymáhanie nárokov je jeho systematickou činnosťou, ku ktorej je vzhľadom na ostatné okolnosti (vyšetrovanie a zaisťovanie motorových vozidiel políciou) zjavné, že skôr alebo neskôr príde, sa javí ako arbitrárne a odopierajúce mu spravodlivosť. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa ani len náznakom nevysporiadal s otázkou primeranosti a odôvodnenosti zásahu, resp. hrozbou zásahu do práv jednotlivých účastníkov, keď s prihliadnutím na predmet konania takýto zásah do práva žalovaného na prípadný výkon záložného práva jeho dočasným obmedzením s tým, že ak by bol vo veci samej neúspešný, zostane žalovanému záložné právo zachované, pričom má aj iné spôsoby uplatnenia svojich práv za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, takže možno nariadenie predbežného opatrenia nepochybne považovať za primerané a únosné. Uviedol, že nariadením predbežného opatrenia nemôže prísť k podstatnejšiemu zásahu do práv žalovaného, k ohrozeniu alebo zhoršeniu jeho postavenia, avšak zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude v prípade jeho úspechu rozhodnutie pri prípadnom výkone záložného práva žalovaným bez podstatného významu a jeho práva budú zmarené, nakoľko, ak by bol vo veci samej úspešný, mohlo by dôjsť k neprimeranému zásahu do jeho práv, pokiaľ by žalovaný nakladal s motorovým vozidlom v rámci výkonu záložného práva, keď súd prvej inštancie mal primeranosť zásahu do práv účastníkov riešiť ako jednu z primárnych a rozhodujúcich otázok, a keďže túto otázku vôbec neposúdil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v tom, že žalobca neosvedčil základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, resp. úspešnosti žaloby vo veci samej, nakoľko pokiaľ nepredložil zmluvu, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 179 eur. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil zánik jeho záložného práva k vozidlu, prípadne, že nepôsobí voči žalobcovi, ktorý argumentuje svojou dobromyseľnosťou, ktorá ale daná nie je za okolností, ktoré žalobca opísal v návrhu na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia, keď každý má právo podľa ust. § 73i zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) nahliadnuť do Notárskeho centrálneho registra záložných práv, a to aj zjednodušenou formou prostredníctvom webovej stránky a požiadať o vydanie potvrdenia, že určitá registrácia v tomto registri nie je s tým, že ak je záložné právo registrované v registri záložných práv má sa za to, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak. Uviedol, že záložné právo k vozidlu vzniklo, pretože bolo riadne registrované v NCRzp a preto dobromyseľnosť žalobcu, že vozidlo nadobudol bez zaťaženia záložným právom neprichádza do úvahy, pričom opak sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani osvedčiť, a ak sa spoľahol len na údaje o VIN telefonicky poskytnuté zo strany predajcu vozidla, nemôže ísť o vynaloženie náležitej starostlivosti, o ktorú by sa nejednalo ani v tom prípade, ak by bol údaj o nesprávnom VIN uvedený v zmluve, ktorou žalobca vozidlo nadobudol, keď si žalobca mohol údaj o VIN overiť pri ohliadke vozidla, alebo pri jeho protokolárnom prevzatí, a nakoľko tak neurobil, nevynaložil náležitú starostlivosť a nie je ani dobromyseľný v tom, že vozidlo nadobudol bez zaťaženia záložným právom. Poukázal na skutočnosť, že ak by došlo k výkonu záložného práva, žalobcovi by škoda nevznikla, mohol by sa však od záložného dlžníka domáhať náhrady toho, čo z jeho majetku v súvislosti s výkonom záložného práva ušlo a k tvrdenie žalobcu, že nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia by neprimeraným spôsobom zasiahlo do jeho práv uviedol, že v prípade dlhotrvajúceho súdneho sporu vo veci samej, za súčasnej existencie neodkladného opatrenia, by neskorší výkon záložného práva bol spojený s podstatne nižším výťažkom z predaja zálohu, keďže ide o vozidlo, ktoré vo všeobecnosti plynutím času podstatne stráca na hodnote, čo by zásadne ovplyvnilo uspokojenie jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Uviedol, že k ďalším (vágnym) argumentom žalobcu ohľadne dôvodnosti nariadenia neodkladného (predbežného) opatrenia sa vyjadrovať nemieni z dôvodu, že nie sú splnené základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca svoje argumenty ničím nepodložil a jeho snahou je len zamedziť následkom, ktoré vznikli tým, že mal nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu zaťaženému záložným právom, za čo však nezodpovedá. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 2 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. 5. Podľa § 471 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia prvej inštancie. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 6. Podľa právnej úpravy platnej do 30. 06. 2016 predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016), ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j., že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila majetková podstata budúceho povinného. 7. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi (od 01. 07. 2016 stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov (strán), ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 8. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. 9. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 10. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na žalobcovi s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 11. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného (predbežného) opatrenia pred začatím konania vo veci samej a žalobou vo veci samej, ako vyplýva z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa mieni domáhať určenia, že na motorovom vozidle zn. Q. - O. A. XXX, Č. Q.Í., A.: H. XXX D., B.: C., Y. B. XXXX neviazne záložné právo z dôvodu jeho zániku, eventuálne, že voči nemu záložné právo nepôsobí. 12. Vzhľadom na vecný charakter záložného práva sleduje záložné právo právny osud predmetu záložného práva. Prevodom alebo prechodom zálohu pôsobí záložné právo aj voči jeho nadobúdateľovi. Každý nadobúdateľ zálohu je preto povinný strpieť výkon záložného práva. Záložné právo ako vecné právo k cudzej veci pôsobí na každého, kto nadobudne vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu zaťaženú záložným právom. 13. Odvolací súd sa s v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobca neosvedčil danosť svojho nároku, keď aj napriek výzve súdu prvej inštancie, nepredložil kúpnu zmluvu na motorové vozidlo, ktoré je zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, ani iným, právne relevantným spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k tomuto vozidlu (napr. osvedčenie o evidencii vozidla, tzn. technický preukaz), t. j. neuniesol dôkazné bremeno, z čoho vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva k uvedenému motorovému vozidlu s tým, že žalobcovi týmto výkonom, keďže nepreukázal vznik zmluvného vzťahu k tomuto motorovému vozidlu, nemôže vzniknúť žiadna škoda, resp. bezprostredná ujma. 14. Nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že bol dobromyseľný, nakoľko si v čase kúpy motorového vozidla overoval na základe VIN čísla vozidla nadiktovaného predávajúcim, v Notárskom centrálnom registri záložných práv jeho registráciu, pričom zistil, že toto vozidlo registrované v uvedenom registri nie je z dôvodu, že žalobca mal predmetné motorové vozidlo zakúpiť na jeseň 2015, avšak z výpisov z Notárskeho centrálneho registra záložných práv jednoznačne vyplýva, že už dňa 13. 07. 2015 o 8,56,39 hod. došlo k registrácii záložného práva na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a Y. Z. ako záložcom s predmetom zálohu - osobným motorovým vozidlom zn. Q. A. P. C. XXX A. XXX D. O. A. U. (U.), B. S.: C., z čoho vyplýva, že v čase jeho údajnej kúpy, už záložné právo k vozidlu registrované v NCRzp bolo. 15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade zálohu registrovaného v registri záložných práv zaviedol zákon vyvrátiteľnú právnu domnienku o nedobromyseľnosti nadobúdateľa. Vo vzťahu k registrovanému zálohu sa predpokladá, že nadobúdateľ je so záložným právom uzrozumený (t. j. je si vedomý, že vec nadobúda spolu s ťarchou), resp. sa mohol s ním oboznámiť vo verejnom registri záložných práv, a preto nadobúda záloh zaťažený záložným právom, pričom na nadobúdateľovi spočíva dôkazné bremeno tento zákonný predpoklad vyvrátiť dôkazom opaku (napr. v čase nadobudnutia zálohu nebolo záložné právo ešte registrované, resp. nebolo ešte zverejnené v registri záložných práv), z čoho vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkaz opaku a preukázať svoju dobromyseľnosť napríklad tým, že v čase, keď mu predávajúci uvedené motorové vozidlo ponúkol na predaj, nahliadol do Notárskeho centrálneho registra záložných práv, aby zistil, či motorové vozidlo je registrované v tomto registri alebo nie je. 16. Súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neosvedčil základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému žiadal poskytnúť predbežnú ochranu rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).