Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/233/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203349 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316203349.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletú: R. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - C. B., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, K. W. B., zastúpená JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom, AK Lachova 32, Bratislava, a otec - V. A., N.. XX.XX.XXXX, A. B.N. X, A., zastúpený JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, konateľkou a advokátkou Záhradníkova.SK s.r.o., so sídlom Pluhova 78, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.03.2016, č.k. 37P/48/2016-12 jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej má otec právo stretávať sa s maloletou R. A., N.. XX.XX.XXXX každú párnu stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 11.00 hod., každý nepárny utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletej tak, že otec si maloletú v stanovené dni a hodiny prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky. Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 02.03.2016, č.k. 37P/48/2016-12 nariadil predbežné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností k maloletej dočasne upravil styk otca s maloletou každú párnu stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu a nedeľu v času od 09.00 od. do 11.00 hod., každý nepárny utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a to tak, že otec si v stanovené dni a hodiny maloletú prevezme v mieste bydliska matky a v stanovené dni a hodiny vráti matke späť v mieste jej bydliska. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po oboznámení sa s obsahom návrhu otca ako aj obsahom spisu vedeným na Okresnom súde Bratislava III dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia je daný. Súd upravil styk otca s maloletou čiastočne podľa návrhu otca, čiastočne podľa vlastného uváženia, nakoľko to považoval za vhodné vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho odkázanosť na matku. Považoval za potrebné, aby styk medzi otcom a maloletou prebiehal kontinuálne v pravidelných intervaloch a tým sa vytváral vzájomný vzťah medzi otcom a dcérou potrebný pre budúci priaznivý vývoj maloletej, avšak vzhľadom na vek dieťaťa a aktuálnu odkázanosť dieťaťa na matku mal za to, že nie je na prospech dieťaťa, aby v tak útlom veku strávilo dieťa bez prítomnosti matky tak dlhú dobu, ktorú požadoval otec vo svojom návrhu (od piatku od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.). Preto súd v tejto časti návrh otca ako nedôvodný zamietol. Súd prvého stupňa rovnako zamietol návrh otca v časti, v ktorej otec požadoval, aby do skončenia právoplatného konania o úprave práv a povinností rodičov bola matke uložená povinnosť zdržiavať sa výlučne len v mieste obvyklom a aby matke bolo zakázané s dieťaťom opustiť Slovenskú republiku. V tejto súvislosti poukázal na to, že otec nepredložil žiaden dôkaz, že by matka mala v úmysle opustiť územie Slovenskej republiky a len otcove dohady nie sú dostatočným dôvodom na tak vážny zásah do práv matky ako je sloboda pohybu zaručená Ústavou SR. V závere rozhodnutia považoval za potrebné apelovať na oboch rodičov, že maloleté dieťa potrebuje vo svojom živote tak ženský vzor matky ako i mužský vzor otca, nakoľko obaja rodičia poskytujú dieťaťu v živote dôležité stimuly a podnety k rozvíjaniu spoločenských zručností, orientovania sa každý z hľadiska svojej úlohy a postavenia v živote dieťaťa. Z uvedeného dôvodu mal ta to, že zabraňovanie jedného rodiča v styku s druhým rodičom, ktorý dieťa nemá vo svojej starostlivosti je z hľadiska budúceho vývoja osobnosti dieťaťa kontraproduktívne a môže mať negatívne dôsledky na vývin osobnostnej štruktúry dieťaťa. Vec právne posúdil podľa § 75 ods. 1, 2, 6, 8, 9, § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia. Otec svojim odvolaním navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, upraviť jeho stretávanie s maloletou v párnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., v piatok od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod., v nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., súčasne žiadal uložiť matke zákaz s maloletou opustiť územie Slovenskej republiky. S rozsahom styku tak ako ho určil súd prvého stupňa nesúhlasil, tento považoval za príliš obmedzujúci, keď súd nebral do úvahy, že pri výchove dieťaťa nejde len o pravidelné intervaly, ale i o čas, keďže malé dieťa potrebuje istý čas na osoby, ktoré sa v jeho blízkosti dlhšiu dobu neobjavovali, najmä ak osoba nie je s dieťaťom denno-denne v styku. Dve hodiny určite nie sú tou dobou, ktorá by myšlienku kontinuality, ktorú prezentoval súd v zdôvodnení rozhodnutia naplnila, pre dieťa budú skôr traumatizujúce. Ním navrhovaný rozsah styku považoval za minimálny a nevyhnutný, úmyselne požadoval jeden ucelený víkend, aby dieťa malo pri svojom osobnostnom rozvoji to, čo mal na mysli súd, t.j. tak ženský i mužský vzor. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení rozhodnutia, že zabraňovanie jedného rodiča v styku s druhým rodičom je z hľadiska budúceho vývoja osobnosti kontraproduktívne súhlasil, toto konštatovanie podľa jeho názoru je však v príkrom rozpore s určeným časom a rozsahom jeho styku s maloletou. Rovnako trval na uložení povinnosti matke zakázať opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky, bol toho názoru, že zákaz opustiť územie SR s maloletou bez jeho súhlasu nie je obmedzením slobody pohybu matky, tá ma možnosť aj naďalej sa slobodne pohybovať, vrátane ciest do zahraničia, ale zabezpečí jeho ústavné právo účinne sa podieľať na výchove maloletej. Poukázal na to, že matka mu dlhodobo bráni v styku s maloletou, neodpovedá mu ani na správy, takisto nerešpektuje ani nariadené predbežné opatrenie. Matka svojim odvolaním navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, dočasne upraviť styk otca s maloletou za jej prítomnosti každú sobotu v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod., vo zvyšku žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Mala za to, že súdom prvého stupňa nariadené predbežné opatrenie neobstojí predovšetkým pre to, že rozhodnutie s uvedeným výrokom je v protiklade so zisteniami uvedenými v uznesení sp.zn. 51P/50/2016-17, ktorým bola maloletá zverená do jej starostlivosti. Bez ohľadu na uvedené súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vydal len na základe tvrdení otca, nie na základe všetkých okolností, ktoré vyšli v konaní starostlivosti o maloletú najavo. Zdôraznila, že otec nikdy neprejavoval záujem o maloletú, nepozná jej potreby, nevie sa o ňu postarať. Súdom prvého stupňa nastavená úprava styku nezodpovedá veku maloletej, jej dennému režimu, zdravotnému stavu, ani rozhodujúcim okolnostiam na strane rodičov, a to vzdialenosti ich bydlísk, osobným pomerom. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť, že maloletá má len jeden rok, je vo veku, kedy je silne emocionálne viazaná na ňu ako osobu, ktorá zabezpečuje starostlivosť od jej narodenia, úprava styku v uznesení stanovenom rozsahu znamená pre dieťa veľkú zmenu, na ktorú v tomto rannom veku nie je pripravené, odlúčenie od nej by maloletej mohlo spôsobiť traumu. Podľa jej názoru separácia od nej ako matky by mala prebiehať postupne, až v staršom predškolskom veku a mladšom školskom veku, otec si musí najprv vybudovať vzťah k dieťaťu. So súdom určenom stykom nesúhlasila aj z dôvodu správania sa otca, ktoré je poznamenané náhlymi zmenami nálad, výbuchmi zlosti, hnevu, ktoré môžu pre dieťa predstavovať nebezpečenstvo. Tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú podľa jej názoru účelovo vykonštruované v snahe ublížiť jej za to, že ho opustila. Nezakladá sa na pravde, že počas celého tehotenstva aj po ňom žili v spoločnej domácnosti. Odmietla obvinenie otca, že by nereagovala na jeho telefonáty, vždy ho informovala, kde sa dieťa nachádza, napriek tomu jej každý deň vypisuje stále tie isté SMS-ky. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, k odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorí vo svojich vyjadreniach zotrvali na svojich návrhoch, dôvodoch odvolaní. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, odvolanie matky je dôvodné iba čiastočne. Čo je účelom inštitútu predbežného opatrenia uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a keďže sa s jeho výkladom odvolací súd stotožnil, na tento poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil nielen s výkladom inštitútu predbežného opatrenia, ale aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, keď zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, a to do rozhodnutia vo veci samej konkrétnou úpravou styku otca s maloletou, a to z dôvodu, že rodičia nežijú spolu a na stretávaní sa otca s maloletou sa nevedia dohodnúť. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou treba uviesť, že napriek tomu, že maloletá bola uznesením z 02.03.2016 č.k. 51P/50/2016-17 dočasne zverená do starostlivosti matky, rodičovské práva otca zostali zachované, čo znamená, že otec má právo participovať na živote svojej dcéry. Tým, že predbežné opatrenie je procesný inštitút slúžiaci na okamžitú a dočasnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci a to bez vykonania náležitého dokazovania, rozsah styku sa zásadne líši od rozsahu styku určeného rozhodnutím vo veci samej na základe vykonaného dokazovania, už v zmysle hmotnoprávneho predpisu, ktorým je Zákon o rodine. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s jeho právnym názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého uznesenia s výnimkou určeného styku každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 11.00 hod. sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa určil styk otca s maloletou za prítomnosti matky z dôvodu, že ide o dieťa útleho veku (l rok), ktoré najmä po prerušení spolužitia rodičov a uplynutia doby, po ktorú sa styk otca s maloletou nerealizoval potrebuje ešte prítomnosť matky ako osoby, na ktorú je dieťa naviazané a ktorú pozná a ktorá je zároveň osobou, ktorá vie najlepšie v tomto veku, kedy dieťa ešte nehovorí, nevie vyjadriť svoje pocity, zabezpečiť jeho starostlivosť aj počas realizácie styku otca s maloletou. V tejto súvislosti odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že prítomnosť matky pri styku nemôže chápať ako obmedzovanie jeho rodičovských práv, či zasahovanie do nich, ide o nevyhnutné a dočasné opatrenie na zabezpečenie ochrany maloletej. Matke zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že jej prítomnosť neznamená kladenie si požiadaviek, zasahovanie do styku, určovanie pravidiel, či programu, účelom jej prítomnosti je výlučne zabezpečenie komfortu dieťaťa tak, aby sa dieťa cítilo dobre, príjemne, súčasne úlohou matky bude pomôcť otcovi obnoviť kontakt s maloletou, naučiť ho zručnosti a najmä oboznámiť ho s režimom dieťaťa tak, aby následne mohla byť prítomnosť matky pri styku vylúčená. Pokiaľ ide o otcom navrhovaný rozsah styku v návrhu i v odvolaní, s týmto sa odvolací súd nestotožnil majúc za to, že by nebol v záujme maloletej, rovnako ako aj návrh otca na uloženie zákazu matke opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky. Odvolací súd rovnako nevyhovel ani odvolaciemu petitu matky, ktorej návrh smeroval v podstate k vylúčeniu otca z realizácie jeho rodičovských práv. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s výnimkou určeného styku každú párnu nedeľu v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod., ktorý v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Záverom odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že ich tvrdenia, ktoré sú navzájom si odporujúce budú predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého dokazovania súd prvého stupňa posúdi aj prejavy rodičovskej zodpovednosti zo strany jedného či druhého rodiča, ako aj osobnostné predpoklady pre výkon riadnej starostlivosti o maloletú. Poučenie: 11CoP/233/2016-74 IČS: 1316203349 U Z N E S E N I E Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletú: Luisa Balaško, nar. 02.04.2015, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Terézia Spálová, nar. 30.11.1978, bytom Hlavná 187, Králová pri Senci, zastúpená JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom, AK Lachova 32, Bratislava, a otec - Marián Balaško, nar. 17.08.1978, bytom Strečnianska 5, Bratislava, zastúpený JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, konateľkou a advokátkou Záhradníkova.SK s.r.o., so sídlom Pluhova 78, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.03.2016, č.k. 37P/48/2016-12 jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej má otec právo stretávať sa s maloletou Luisou Balaško, nar. 02.04.2015 každú párnu stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 11.00 hod., každý nepárny utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletej tak, že otec si maloletú v stanovené dni a hodiny prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky. Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 02.03.2016, č.k. 37P/48/2016-12 nariadil predbežné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností k maloletej dočasne upravil styk otca s maloletou každú párnu stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu a nedeľu v času od 09.00 od. do 11.00 hod., každý nepárny utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a to tak, že otec si v stanovené dni a hodiny maloletú prevezme v mieste bydliska matky a v stanovené dni a hodiny vráti matke späť v mieste jej bydliska. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po oboznámení sa s obsahom návrhu otca ako aj obsahom spisu vedeným na Okresnom súde Bratislava III dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia je daný. Súd upravil styk otca s maloletou čiastočne podľa návrhu otca, čiastočne podľa vlastného uváženia, nakoľko to považoval za vhodné vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho odkázanosť na matku. Považoval za potrebné, aby styk medzi otcom a maloletou prebiehal kontinuálne v pravidelných intervaloch a tým sa vytváral vzájomný vzťah medzi otcom a dcérou potrebný pre budúci priaznivý vývoj maloletej, avšak vzhľadom na vek dieťaťa a aktuálnu odkázanosť dieťaťa na matku mal za to, že nie je na prospech dieťaťa, aby v tak útlom veku strávilo dieťa bez prítomnosti matky tak dlhú dobu, ktorú požadoval otec vo svojom návrhu (od piatku od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.). Preto súd v tejto časti návrh otca ako nedôvodný zamietol. Súd prvého stupňa rovnako zamietol návrh otca v časti, v ktorej otec požadoval, aby do skončenia právoplatného konania o úprave práv a povinností rodičov bola matke uložená povinnosť zdržiavať sa výlučne len v mieste obvyklom a aby matke bolo zakázané s dieťaťom opustiť Slovenskú republiku. V tejto súvislosti poukázal na to, že otec nepredložil žiaden dôkaz, že by matka mala v úmysle opustiť územie Slovenskej republiky a len otcove dohady nie sú dostatočným dôvodom na tak vážny zásah do práv matky ako je sloboda pohybu zaručená Ústavou SR. V závere rozhodnutia považoval za potrebné apelovať na oboch rodičov, že maloleté dieťa potrebuje vo svojom živote tak ženský vzor matky ako i mužský vzor otca, nakoľko obaja rodičia poskytujú dieťaťu v živote dôležité stimuly a podnety k rozvíjaniu spoločenských zručností, orientovania sa každý z hľadiska svojej úlohy a postavenia v živote dieťaťa. Z uvedeného dôvodu mal ta to, že zabraňovanie jedného rodiča v styku s druhým rodičom, ktorý dieťa nemá vo svojej starostlivosti je z hľadiska budúceho vývoja osobnosti dieťaťa kontraproduktívne a môže mať negatívne dôsledky na vývin osobnostnej štruktúry dieťaťa. Vec právne posúdil podľa § 75 ods. 1, 2, 6, 8, 9, § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia. Otec svojim odvolaním navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, upraviť jeho stretávanie s maloletou v párnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., v piatok od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod., v nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., súčasne žiadal uložiť matke zákaz s maloletou opustiť územie Slovenskej republiky. S rozsahom styku tak ako ho určil súd prvého stupňa nesúhlasil, tento považoval za príliš obmedzujúci, keď súd nebral do úvahy, že pri výchove dieťaťa nejde len o pravidelné intervaly, ale i o čas, keďže malé dieťa potrebuje istý čas na osoby, ktoré sa v jeho blízkosti dlhšiu dobu neobjavovali, najmä ak osoba nie je s dieťaťom denno-denne v styku. Dve hodiny určite nie sú tou dobou, ktorá by myšlienku kontinuality, ktorú prezentoval súd v zdôvodnení rozhodnutia naplnila, pre dieťa budú skôr traumatizujúce. Ním navrhovaný rozsah styku považoval za minimálny a nevyhnutný, úmyselne požadoval jeden ucelený víkend, aby dieťa malo pri svojom osobnostnom rozvoji to, čo mal na mysli súd, t.j. tak ženský i mužský vzor. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení rozhodnutia, že zabraňovanie jedného rodiča v styku s druhým rodičom je z hľadiska budúceho vývoja osobnosti kontraproduktívne súhlasil, toto konštatovanie podľa jeho názoru je však v príkrom rozpore s určeným časom a rozsahom jeho styku s maloletou. Rovnako trval na uložení povinnosti matke zakázať opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky, bol toho názoru, že zákaz opustiť územie SR s maloletou bez jeho súhlasu nie je obmedzením slobody pohybu matky, tá ma možnosť aj naďalej sa slobodne pohybovať, vrátane ciest do zahraničia, ale zabezpečí jeho ústavné právo účinne sa podieľať na výchove maloletej. Poukázal na to, že matka mu dlhodobo bráni v styku s maloletou, neodpovedá mu ani na správy, takisto nerešpektuje ani nariadené predbežné opatrenie. Matka svojim odvolaním navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, dočasne upraviť styk otca s maloletou za jej prítomnosti každú sobotu v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod., vo zvyšku žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Mala za to, že súdom prvého stupňa nariadené predbežné opatrenie neobstojí predovšetkým pre to, že rozhodnutie s uvedeným výrokom je v protiklade so zisteniami uvedenými v uznesení sp.zn. 51P/50/2016-17, ktorým bola maloletá zverená do jej starostlivosti. Bez ohľadu na uvedené súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vydal len na základe tvrdení otca, nie na základe všetkých okolností, ktoré vyšli v konaní starostlivosti o maloletú najavo. Zdôraznila, že otec nikdy neprejavoval záujem o maloletú, nepozná jej potreby, nevie sa o ňu postarať. Súdom prvého stupňa nastavená úprava styku nezodpovedá veku maloletej, jej dennému režimu, zdravotnému stavu, ani rozhodujúcim okolnostiam na strane rodičov, a to vzdialenosti ich bydlísk, osobným pomerom. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť, že maloletá má len jeden rok, je vo veku, kedy je silne emocionálne viazaná na ňu ako osobu, ktorá zabezpečuje starostlivosť od jej narodenia, úprava styku v uznesení stanovenom rozsahu znamená pre dieťa veľkú zmenu, na ktorú v tomto rannom veku nie je pripravené, odlúčenie od nej by maloletej mohlo spôsobiť traumu. Podľa jej názoru separácia od nej ako matky by mala prebiehať postupne, až v staršom predškolskom veku a mladšom školskom veku, otec si musí najprv vybudovať vzťah k dieťaťu. So súdom určenom stykom nesúhlasila aj z dôvodu správania sa otca, ktoré je poznamenané náhlymi zmenami nálad, výbuchmi zlosti, hnevu, ktoré môžu pre dieťa predstavovať nebezpečenstvo. Tvrdenia otca uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú podľa jej názoru účelovo vykonštruované v snahe ublížiť jej za to, že ho opustila. Nezakladá sa na pravde, že počas celého tehotenstva aj po ňom žili v spoločnej domácnosti. Odmietla obvinenie otca, že by nereagovala na jeho telefonáty, vždy ho informovala, kde sa dieťa nachádza, napriek tomu jej každý deň vypisuje stále tie isté SMS-ky. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, k odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorí vo svojich vyjadreniach zotrvali na svojich návrhoch, dôvodoch odvolaní. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, odvolanie matky je dôvodné iba čiastočne. Čo je účelom inštitútu predbežného opatrenia uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a keďže sa s jeho výkladom odvolací súd stotožnil, na tento poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil nielen s výkladom inštitútu predbežného opatrenia, ale aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, keď zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, a to do rozhodnutia vo veci samej konkrétnou úpravou styku otca s maloletou, a to z dôvodu, že rodičia nežijú spolu a na stretávaní sa otca s maloletou sa nevedia dohodnúť. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou treba uviesť, že napriek tomu, že maloletá bola uznesením z 02.03.2016 č.k. 51P/50/2016-17 dočasne zverená do starostlivosti matky, rodičovské práva otca zostali zachované, čo znamená, že otec má právo participovať na živote svojej dcéry. Tým, že predbežné opatrenie je procesný inštitút slúžiaci na okamžitú a dočasnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci a to bez vykonania náležitého dokazovania, rozsah styku sa zásadne líši od rozsahu styku určeného rozhodnutím vo veci samej na základe vykonaného dokazovania, už v zmysle hmotnoprávneho predpisu, ktorým je Zákon o rodine. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s jeho právnym názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého uznesenia s výnimkou určeného styku každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 11.00 hod. sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa určil styk otca s maloletou za prítomnosti matky z dôvodu, že ide o dieťa útleho veku (l rok), ktoré najmä po prerušení spolužitia rodičov a uplynutia doby, po ktorú sa styk otca s maloletou nerealizoval potrebuje ešte prítomnosť matky ako osoby, na ktorú je dieťa naviazané a ktorú pozná a ktorá je zároveň osobou, ktorá vie najlepšie v tomto veku, kedy dieťa ešte nehovorí, nevie vyjadriť svoje pocity, zabezpečiť jeho starostlivosť aj počas realizácie styku otca s maloletou. V tejto súvislosti odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že prítomnosť matky pri styku nemôže chápať ako obmedzovanie jeho rodičovských práv, či zasahovanie do nich, ide o nevyhnutné a dočasné opatrenie na zabezpečenie ochrany maloletej. Matke zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že jej prítomnosť neznamená kladenie si požiadaviek, zasahovanie do styku, určovanie pravidiel, či programu, účelom jej prítomnosti je výlučne zabezpečenie komfortu dieťaťa tak, aby sa dieťa cítilo dobre, príjemne, súčasne úlohou matky bude pomôcť otcovi obnoviť kontakt s maloletou, naučiť ho zručnosti a najmä oboznámiť ho s režimom dieťaťa tak, aby následne mohla byť prítomnosť matky pri styku vylúčená. Pokiaľ ide o otcom navrhovaný rozsah styku v návrhu i v odvolaní, s týmto sa odvolací súd nestotožnil majúc za to, že by nebol v záujme maloletej, rovnako ako aj návrh otca na uloženie zákazu matke opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky. Odvolací súd rovnako nevyhovel ani odvolaciemu petitu matky, ktorej návrh smeroval v podstate k vylúčeniu otca z realizácie jeho rodičovských práv. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s výnimkou určeného styku každú párnu nedeľu v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod., ktorý v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Záverom odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že ich tvrdenia, ktoré sú navzájom si odporujúce budú predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého dokazovania súd prvého stupňa posúdi aj prejavy rodičovskej zodpovednosti zo strany jedného či druhého rodiča, ako aj osobnostné predpoklady pre výkon riadnej starostlivosti o maloletú. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.