Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/287/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203649 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316203649.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci navrhovateľky: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. 46, v zastúpení: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., AK v Bratislave, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti odporcovi: Tymián Development, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Andreja Hlinku 3, IČO: 36 785 962, zastúpený: Legal & Consulting Services, s.r.o., Vajnorská 98/D, Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 44C/46/2016-42 zo dňa 22.3.2016, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 44C/46/2016-42 zo dňa 22.3.2016 p o t v r d z u j e . Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 25.02.2016 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou: rozostavaným rodinným domom postaveným na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/XXX s výmerou XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území S., obec S., okres S., ktorého výlučným vlastníkom je odporca, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, a to scudziť, prenajať, vypožičať, darovať, založiť, zameniť, zaťažiť právami tretích osôb a/ alebo znehodnotiť uvedenú nehnuteľnosť (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Návrh navrhovateľka odôvodnila v zásade tým, že má voči odporcovi pohľadávku vo výške 7 000,- Eur s príslušenstvom, titulom neoprávnene nevráteného rezervačného poplatku, vyplateného na základe rezervačnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 23.09.2015. Predmetom zmluvy bola rezervácia nehnuteľností, o ktorých kúpu prejavila navrhovateľka vážny záujem, a ktoré boli vo vlastníctve predávajúcej 1 z rezervačnej zmluvy F.. D. Miškóciovej a vo vlastníctve odporcu. Za účelom deklarácie záujmu o nehnuteľnosti uhradila navrhovateľka odporcovi rezervačný poplatok vo výške 7 000,- Eur, ktorý sa mal následne po uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti považovať za prvú časť kúpnej ceny. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti malo dôjsť najneskôr do dňa 23.12.2015. Podľa čl. II ods. 4 rezervačnej zmluvy boli predávajúci povinní poskytnúť navrhovateľke všetku súčinnosť potrebnú k vybaveniu úveru v akejkoľvek banke na splatenie časti kúpnej ceny, avšak potrebná súčinnosť jej nebola poskytnutá ani po opakovaných výzvach. Pravdepodobne preto, že predávajúci neboli schopní zabezpečiť kolaudáciu sporných nehnuteľností. Bez relevantnej dokumentácie k nehnuteľnostiam nemohla financujúca banka schváliť navrhovateľke čerpanie hypotekárneho úveru. Predávajúci pritom neustále trvali na termíne uzatvorenia kúpnej zmluvy do 23.12.2015 bez toho, aby boli ochotní s ňou kooperovať pri rokovaní s bankou. Navrhovateľka tak bola nútená pristúpiť k ukončeniu záväzkového právneho vzťahu s predávajúcimi a odstúpila od rezervačnej zmluvy. Súčasne vyzvala odporcu ako subjekt, ktorý bol podľa rezervačnej zmluvy oprávnený na prijatie a vrátenie zálohy na nehnuteľnosť, aby jej vrátil rezervačný poplatok podľa čl. III bodu 1 rezervačnej zmluvy. Odpoveď odporcu na výzvu však bola negatívna. V súčasnosti je odporca oprávnený nehnuteľnosti previesť s tým, že pri uvedenej dispozícii sa v konečnom dôsledku obohatí dvojnásobne - jednak na nevrátenom rezervačnom poplatku od navrhovateľky a zároveň na kúpnej cene, ktorú dostane od nového záujemcu o nehnuteľnosti. Ide pritom o spotrebiteľský charakter zmluvy, v ktorej je navrhovateľka ako spotrebiteľ v slabšej pozícii. Aktuálne navrhovateľka disponuje informáciou, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy medzi účastníkmi, podliehajú scudzovaniu, čím dochádza u navrhovateľky k obave, že výkon budúceho súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený. Odporca podľa jej informácií nedisponuje iným majetkom ako predmetnými nehnuteľnosťami. Dlžná suma 7 000,- Eur predstavuje dlhoročné úspory navrhovateľky, ktorá je slobodnou matkou a tieto mala určené na financovanie jej bývania s maloletým dieťaťom. Je zrejmé, že v prípade nevrátenia rezervačného poplatku bude pozícia navrhovateľky do budúcna značne ohrozená. Návrhom vo veci samej sa bude navrhovateľka žalobou na plnenie domáhať uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej istinu vo výške 7 000,- Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 74 ods. 1; 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., a na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že navrhovateľka síce osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi predmetného konania, avšak všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v tomto prípade splnené neboli. Osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi je len jednou zo zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca je vlastníkom siedmich rozostavaných rodinných domov postavených na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. XXX/XXX a 927/309. Súd vyhodnotil, že aj v prípade ich predaja nemožno hovoriť o nemajetnosti odporcu, keďže odporca bude mať k dispozícii finančné prostriedky za ich predaj. Navrhovateľka tiež nepreukázala, že by odporca nedisponoval žiadnym iným majetkom okrem rozostavaných rodinných domov evidovaných na liste vlastníctva č. 2538. Skutočnosť, že odporca predáva rozostavané domy, vyplýva z jeho podnikateľského oprávnenia, teda ekonomickej činnosti, z ktorej vytvára zisk. Preto predložené listinné dôkazy súd nepovažoval za preukázanie zbavovania sa majetku vo vzťahu k nárokom navrhovateľky. Navrhované predbežné opatrenie je podľa súdu navyše v rozpore so zásadou proporcionality vzhľadom na výšku pohľadávky navrhovateľky 7 000,-Eur a hodnotou rozostavaného domu, ktorý mal byť predmetom predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie preto návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania spojených s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s týmto návrhom žiadne trovy nevznikli. 2. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 14.4.2016. Namietla, že z verejne dostupných informácií je známe, že výsledky hospodárenia odporcu sú záporné, a preto budúci výkon súdneho rozhodnutia bude značne ohrozený. V roku 2015 odporca nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, čo potvrdzuje jeho účtovná závierka. Navrhovateľka nežiadala taký zásah do majetkovej sféry odporcu, ktorým by došlo k výraznému obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti. Súd nezohľadnil ani oveľa vyššiu likviditu finančných aktív v porovnaní s nehnuteľným majetkom. V developerských vzťahoch je navyše štandardné, že značná časť kúpnej ceny sa použije na úhradu záväzkov developera vo vzťahu k zhotoviteľovi výstavby nehnuteľností. V priebehu konania došlo aj ku vkladu záložného práva vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, čo potvrdzuje naliehavosť vydania predbežného opatrenia. Vzhľadom na druh podnikateľskej činnosti odporcu je v blízkom čase možné predpokladať predaj všetkých nehnuteľností v jeho vlastníctve a nezostane tak majetok, z ktorého by sa mohla v rámci exekúcie uspokojiť pohľadávka navrhovateľky. Z týchto dôvodov sa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil predbežné opatrenie v súlade s návrhom navrhovateľky. 3. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa § 324 ods. 1,3, CSP pred začatím a počas konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenia môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj obava, že exekúcia môže byť ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. V súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky v rozsahu podľa § 365 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 329 ods. 1 CSP odvolací súd výzvou z 19.7.2016 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľky. Súčasne v rovnakom čase vyzval aj navrhovateľku prostredníctvom jej právneho zástupcu, aby vzhľadom na zmenu procesných predpisov v priebehu odvolacieho konania uviedla, či naďalej trvá na podanom odvolaní s upozornením na citované ustanovenie § 324 ods. 3 CSP. 5. V podaní zo dňa 28.7.2016 navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP a uviedla, že je si vedomá zániku ustanovení o predbežných opatreniach, ale tieto boli nahradené inštitútom neodkladných a zabezpečovacích opatrení. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku nebola zákonnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Nový Civilný sporový poriadok pritom zakotvil ochranu ohrozených alebo porušených práv tak, aby nebol porušený princíp právnej istoty v čl. 2 ods. 1 a 2 CSP. Preto naďalej trvá na podanom odvolaní a žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi vo veci neodkladné opatrenie v znení v zmysle návrhu navrhovateľky. 6. Vo vyjadrení zo dňa 10.8.2016 odporca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Poprel porušenie povinností z rezervačnej zmluvy tak, ako ich tvrdila navrhovateľka, pretože jej poskytol súčinnosť aj návrh na ďalší postup zo dňa 17.12.2015. Zdôraznil, že v súčasnosti už nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré predal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Vklad vlastníckeho práva v prospech tretej osoby bol povolený v katastri nehnuteľností dňa 20.5.2016 pod č. V-2275/16. Nariadením navrhovaného predbežného opatrenia by tak nebol dosiahnutý cieľ sledovaný odporkyňou. Jeho podnikateľská činnosť nemôže byť vnímaná ako špekulatívne konanie s cieľom zbavovať sa majetku, ako tvrdí navrhovateľka. Ani záporné hospodárske výsledky odporcu nepreukazujú, že prípadná exekúcia by bola ohrozená, a to aj s prihliadnutím na výšku pohľadávky navrhovateľky. Odporca podniká od roku 2007 a je vlastníkom rodinných domov, ktoré sa v podvojnom účtovníctve vedú ako zásoby a neprejavia sa v účtovníctve ako dlhodobý hmotný majetok . Navrhované predbežné opatrenie je v rozpore so zásadou proporcionality medzi hodnotou pohľadávky navrhovateľky a hodnotou dotknutej nehnuteľnosti, ktorá ju niekoľkonásobne prevyšuje. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 6. Po preskúmaní obsahu spisu, odvolacích námietok navrhovateľky a stanoviska odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav potrebný pre nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil po skutkovej aj právnej stránke. Zmena procesných predpisov v priebehu odvolacieho konania spôsobila, že síce zostali zachované účinky podaného odvolania navrhovateľky proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ale zmenili sa podmienky pre nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia. Podľa prechodného ustanovenia § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa novej právnej úpravy je možné neodkladné opatrenie nariadiť len vtedy ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 ods. 1 CSP výslovne upravuje ochranu finančných pohľadávok veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka, ak exekúcia žalovanej pohľadávky môže byť ohrozená. Navrhovateľka bola v súlade s touto právnou úpravou preto povinná upraviť svoj návrh a požiadať o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Avšak aj v prípade ak by tak urobila, odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že by bola narušená zásada proporcionality medzi výškou tvrdenej pohľadávky navrhovateľky a hodnotou majetku, ktorý žiadala zabezpečiť pre prípad exekúcie tejto pohľadávky. Taktiež neboli preukázané také majetkové pomery odporcu, ktoré by odôvodnene vzbudzovali obavu, že bez nariadenia predbežného (neodkladného) opatrenia nebude mať dostatok majetku na úhradu tvrdenej pohľadávky navrhovateľky. Navyše, odvolací súd z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že na základe kúpnej zmluvy došlo ku dňu 20.5.2016 k prevodu vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam na tretie osoby - manželov S. a Y. I., a navrhované predbežné (neodkladné) opatrenie vo vzťahu k odporcovi by tak nebolo vykonateľné. 7. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2, CSP napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. O trovách spojených s odvolacím konaním o nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že odporca, ktorý bol v tomto konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).