Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/159/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205472 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316205472.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bluedanube s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 35 946 148, zast.: JUDr. Natália Kubáňová, advokátka, Zsigmonda Móricza 5707/8, Dunajská Streda proti odporcovi: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zast.: JUDr. Elena Štefančíková, advokátka, Veternicová 1, Bratislava o návrhu na určenie vlastníckeho práva a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb 115/2016-27 zo dňa 5.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb 115/2016-27 zo dňa 5.4.2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998 zo dňa 8.7.2011 k motorovému vozidlu zn. ŠKODA Superb Combi, rok výroby XXXX so zdvihovým objemom 3597 ccm, výkonom 191 KW, číslom VIN: V., farby hnedá metalíza, evidenčného čísla L., nenakladať s týmto motorovým vozidlom, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do tohto motorového vozidla, zdržať sa scudzenia alebo zaťaženia tohto motorového vozidla. Súčasne uviedol, že predbežné opatrenie zanikne, ak súd návrhu vo veci samej nevyhovie alebo súd návrhu vo veci samej vyhovie a uplynie tridsať dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 4.4.2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom vyššie uvedeného motorového vozidla. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie takéhoto predbežného opatrenia odôvodnil tým, že má obavu, že odporca uskutoční výkon zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a motorové vozidlo predá tretej osobe alebo ho na dražbe speňaží. Ďalej uviedol, že na nariadenie predbežného opatrenia je splnený predpoklad, že došlo k osvedčeniu základných skutočností potrebných na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania do právoplatného skončenia veci samej, nakoľko hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy tým, že odporca listom zo dňa 8.3.2016 oznámil navrhovateľovi výkon zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Následne dňa 22.3.2016 odporca požiadal spoločnosť OVER-LEASE, s.r.o. na odobratie motorového vozidla. Odporca teda uskutočňuje kroky k výkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a v prípade, ak by došlo k predaju tretej osobe, došlo by k zmene vlastníckeho práva, a tým k závažnému a len ťažko odstrániteľnému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, čím by bolo sťažené aj uplatnenie jeho práva na súdnu ochranu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia, pretože preukázal predloženými dôkazmi (najmä zmluvou o predaji a kúpe ojazdeného motorového vozidla zo dňa 7.7.2011, faktúrou č. 101100965, zmluvou o Autokredite č. 744998 zo dňa 8.7.2011, všeobecnými zmluvnými podmienkami zmluvy o Autokredite, splátkovým kalendárom k zmluve o Autokredite, listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 8.7.2011, technickým preukazom motorového vozidla, potvrdením o vklade hotovosti zo dňa 30.12.2015, zápočtom pohľadávok zo dňa 25.1.2016, žiadosťou právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi o prepísanie motorového vozidla na navrhovateľa ako vlastníka zo dňa 3.3.2016, odpoveďou odporcu zo dňa 9.3.2016, odpoveďou právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi zo dňa 17.3.2016, listom právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.3.2016, upomienkou odporcu navrhovateľovi zo dňa 8.3.2016, oznámením odporcu navrhovateľovi o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 8.3.2016 a dodatočnou žiadosťou navrhovateľa odporcovi zo dňa 16.3.2016) podľa § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p., že zo súčasného správania odporcu možno predpokladať okolnosti, odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom navrhovaného súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa odporcu voči navrhovateľovi tým, že odporca uskutoční výkon zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a motorové vozidlo predá tretej osobe. Navrhovateľ existenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by odporca svojim konaním ohrozoval výkon súdneho rozhodnutia vo veci tak, ako to uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa názoru súdu prvého stupňa dostatočne preukázal predloženými listinnými dôkazmi, pričom takýmto správaním odporcu by mohlo prísť k nebezpečenstvu bezprostrednej ujmy navrhovateľa na jeho právach tým, že odporca listom zo dňa 8.3.2016 oznámil navrhovateľovi výkon zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, z čoho je zrejmé, že odporca uskutočňuje kroky k výkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, na základe ktorých by v prípade, ak by prišlo k predaju tohto motorového vozidla tretej osobe, prišlo aj k zmene vlastníckeho práva, a tým k závažnému a ťažko odstrániteľnému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorého určenia sa domáhal navrhovateľ návrhom na začatie konania, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia v predmetnej veci mohol byť ohrozený. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že navrhovateľ dostatočne preukázal obavu, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania, nakoľko bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom možnosť nebezpečenstva zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia je zo strany odporcu reálna a hrozí bezprostredne. Súd prvého stupňa teda návrhu na nariadenie žiadaného predbežného opatrenia vyhovel ako dostatočne odôvodnenému z hľadiska potreby dočasnej úpravy v zmysle návrhu navrhovateľa. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa až v konečnom rozhodnutí. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Poukázal na uzavretú zmluvu o autokredite zo dňa 9.2.2010, č. 699307, na všeobecné zmluvné podmienky a uviedol, že v zmysle týchto dokumentov nebol navrhovateľ oprávnený vzniesť námietku premlčania, a to z dôvodu, že podpisom zmluvy o autokredite došlo k určeniu osobitnej premlčacej doby 10 rokov. Z tejto zmluvy eviduje odporca pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 24.704,15 eur. Ďalej uviedol, že dňa 8.7.2011 uzavrel s navrhovateľom druhú zmluvu o autokredite č. 744998 a toho istého dňa aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, predmetom ktorej bolo sporné motorové vozidlo. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepožiadal odporcu o predčasné splatenie úveru poskytnutého na základe druhej úverovej zmluvy, považoval odporca úhradu navrhovateľa vo výške 1.510 eur zo dňa 30.12.2015 za preplatok na úhradách z druhej úverovej zmluvy. Odporca následne započítal uvedenú platbu na skôr splatnú pohľadávku (zo zmluvy o autokredite zo dňa 9.2.2010), a teda záväzok z druhej úverovej zmluvy nie je doposiaľ splnený, a teda ani rozväzovacia podmienka zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, kedy vlastnícke právo uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza späť na toho, kto ho previedol, t.j. na navrhovateľa. Odporca mal s poukazom na uvedené skutočnosti za to, že nie je daný naliehavý právny záujem pre dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko navrhovateľ sám a vedome ohrozil svoje právo k motorovému vozidlu tým, že neuhradil svoj záväzok voči odporcovi. Preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými navrhovateľom v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh navrhovateľa ako dôvodný, nakoľko boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to správne. Inštitút predbežného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu, predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p. je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania alebo počas neho (§ 102 ods. 1 O.s.p.), odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nie je vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní. Keďže pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Takisto však nemôže ísť v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len o opísanie skutočností bez súčasného preukázania dôvodov, ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia zo strany navrhovateľa. Tento osvedčil hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúce v prezentovanom úmysle odporcu pristúpiť k realizácii zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Z podaného návrhu na začatie konania, odvolania odporcu, ako aj ostatných listín založených v spise je zrejmé, že spornou v konaní je otázka úhrady navrhovateľa vo výške 1.510 eur zo dňa 30.12.2015 k zmluve o autokredite zo dňa 8.7.2011, č. 744998 a následné započítanie tejto sumy na dlh vzniknutý zo zmluvy o autokredite uzavretej dňa 9.2.2010, č. 699307 zo strany odporcu. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní proti napadnutému uzneseniu týkajúce sa možnosti/nemožnosti započítania vzájomných pohľadávok, bude predmetom skúmania vo veci samej a vo vzťahu k nariadenému predbežnému opatreniu nemajú relevanciu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že zo súčasného správania odporcu možno predpokladať okolnosti, odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom navrhovaného súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený, keďže odporca prezentoval úmysel uskutočniť výkon zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, čím by mohlo dôjsť k závažnému a ťažko odstrániteľnému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorého určenia sa domáha návrhom na začatie konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ predbežné opatrenie v označenom rozsahu nariadil a z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodne podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p. až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.