Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316206224 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316206224.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. A. T. J. L. H. Š. , narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Q. A. H. J. D. C. D. Z. H. V. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XX, D. X. L., zastúpená spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, za ktorú koná JUDr. Milan Ficek, so sídlom v Bratislave, Žilinská ul. č. 14, a otec: F. A. T. J. L. H. Š. , narodený XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, Q., zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, so sídlom v Bratislave, Bernolákova ul. č. 1, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. apríla 2016, č.k. 51P 106/2016-9, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18. apríla 2016, č.k. 51P 106/2016-9, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 18.04.2016, č. k. 51P 106/2016-9, nariadil predbežné opatrenie, ktorým umožnil otcovi stretávať sa s maloletým F. A., narodeným XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod., s tým, že si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje. Súčasne matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s otcom v určených časoch riadne pripraviť. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia uviedol, že otec maloletého F. sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.04.2016 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletým. Svoj návrh odôvodnil tým, že v novembri 2015 matka spolu s maloletým F. opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla s otcom maloletého a presťahovala sa k svojim rodičom do D. X. L.. Otec sa snažil situáciu riešiť spôsobom, ktorý by mal čo najmenší dopad na maloletého, rodičia spolu navštevovali mediátora, ktorý im pomohol spísať rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, túto dohodu však matka maloletého nedodržiavala. Stretnutia otca s maloletým boli spočiatku bezproblémové, postupom času sa však maloletý začal správať zvláštne, pričom otcovi oznámil, že mu babka zakázala dotýkať sa vecí v domácnosti otca. Taktiež sa maloletý otcovi opakovane priznal, že ho údajne nemá poslúchať, že nechce u otca prespať, lebo matka by bola smutná a mnohé iné vyhlásenia, ktoré otca znepokojujú. Matka maloletého si na Okresný súd Bratislava III. podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému bolo vyhovené a uznesením zo dňa 14.01.2016 bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na jeho výživu. Proti tomuto uzneseniu sa neodvolal, nakoľko mal za to, že sa dokáže s matkou dohodnúť. Má za to, že matka maloletého však svoje správanie zradikalizovala, čo popísal aj vo svojom návrhu. Maloletý F. sa s ním v súčasnosti odmieta stretávať, nakoľko ako nedávno uviedol, „Z. Q. F. X. V. J. F.“. Maloletý taktiež začal stretávania s ním podmieňovať vecnými darmi a podobne, pričom nikdy takto nebol vychovávaný a ani neviedol takéto reči. Otec maloletého má za to, že vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov, nakoľko je tu právny vzťah, ktorý si vyžaduje dočasnú úpravu. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 12.02.2016, č.k. 38P 11/2016-65, nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého F. A., narodeného XX.XX.XXXX, na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. sumou 150,- € mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.02.2016. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 09.03.2016, č. k. 38P 11/2016-72, spojil na spoločné konanie konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 38P 11/2016 a konanie o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 37P 51/2016 s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp.zn. 38P/11/2016. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je v plnom rozsahu dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný. Mal za to, že za daných okolností je potrebné dočasne upraviť pomery medzi rodičmi maloletého F. v zmysle práva otca stretávať sa s maloletým. Uviedol, že každý rodič má právo budovať si a rozvíjať vzťah so svojim dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie. Uvedené je však možné docieliť len pri realizovaní styku rodiča s dieťaťom. Poukázal na to, že obaja rodičia majú tak svoje práva, ako i svoje povinnosti, pričom medzi základné práva a povinnosti rodiča patrí právo a zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o svoje deti, ktorá v sebe zahŕňa i právo rodiča tráviť so svojim dieťaťom čas, ak má o to záujem. Ťažkosti pri realizácii styku jedného rodiča s maloletým dieťaťom nemôžu spôsobovať obmedzenie tohto styku. Uviedol, že za predpokladu, že medzi rodičmi je dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce jedného z rodičov, je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu. Nie je možné opomenúť práva rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na vzájomný styk, ktoré právo tak rodičovi, ale predovšetkým maloletému dieťaťu, vyplýva zo zákona a ktoré právo je potrebné a nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa rešpektovať a byť pri realizácii tohto práva nápomocný. Z obsahu spisových materiálov týkajúcich sa maloletého F. mal súd prvého stupňa za preukázané, že maloletý od svojho narodenia vyrastal v starostlivosti oboch rodičov a títo sa o neho aj spoločne starali, a to až do 11/2015, kedy sa matka spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti, ktorú viedla aj s otcom maloletého, odsťahovala. Na strane otca a maloletého F. je teda riadne vybudovaný vzťah rodič - dieťa a prípadné problémy, ktoré sa v súčasnosti objavujú v otázke realizácie styku otca s maloletým, bezpochyby súvisia výlučne so situáciou na strane rodičov a nejedná sa o okolnosti, ktoré by boli prítomné vo vzťahu otca s maloletým synom. Uviedol, že v konaní o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia súd posudzuje výlučne to, či sa styk s maloletým dieťaťom realizuje aj bez súdnej úpravy, a či na strane oprávneného rodiča alebo dieťaťa existujú nejaké dôvody, pre ktoré by tento styk bol v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. V danom prípade súd prvého stupňa nevzhliadol na strane rodičov a ani maloletého F. také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné návrh otca na úpravu styku s maloletým v navrhovanom rozsahu formou predbežného opatrenia zamietnuť. S poukazom na uvedené, súd prvého stupňa dočasne upravil styk otca s maloletým F. v takom rozsahu, aby bol zabezpečený jeho pravidelný kontakt s maloletým do skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej poukázal na to, že úprava styku rodiča s dieťaťom formou predbežného opatrenia je len dočasnou úpravou vyvolanou aktuálnou potrebou upraviť vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom, s ohľadom na postoje rodičov. V žiadnom prípade ju nemožno považovať za konečnú úpravu, ktorá bude bez ďalšieho rešpektovaná i v prípade rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 75 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 4, ods. 8, § 102 ods. 1 O.s.p. V závere napadnutého uznesenia súd prvého stupňa apeloval na oboch rodičov, aby sa pokúsili o úprave práv a povinností k maloletému F. dohodnúť, a to prípadne i cestou kolízneho opatrovníka (úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), ak rodičia nie sú schopní spolu navzájom komunikovať. Súd prvého stupňa poukázal na to, že kolízny opatrovník môže rodičom poskytnúť súčinnosť, ako tretia osoba, ktorá je schopná zaujať k uvedenej otázke objektívne stanovisko a pri riešení tejto otázky navrhnúť modely úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby tieto vyhovovali tak maloletému F., ako aj obom rodičom. Poukázal aj na to, že je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že jediným relevantným záujmom v tomto prípade je záujem maloletého dieťaťa a rodičia by sa tomuto záujmu mali prispôsobiť a byť schopní kompromisu, ktorý by v konečnom dôsledku umožnil dohodu rodičov o všetkých otázkach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností ako celku. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci podaného odvolania uviedla, že napadnuté rozhodnutie trpí dvoma zásadnými vadami, spočívajúcimi v zistení skutkového stavu veci z nepravdivých tvrdení otca maloletého uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v nedôvodnosti nariadenia samotného predbežného opatrenia. Poukázala na to, že otec uviedol súdu viaceré polopravdy tak, aby mu to vyhovovalo pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedla, že nie je pravda, že otcovi maloletého neoznámila odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti, pretože o jej odchode zo spoločnej domácnosti sa s otcom maloletého niekoľkokrát rozprávali, pričom nedokázali nájsť žiadny kompromis. Iba necelý týždeň po jej odchode zo spoločnej domácnosti si otec maloletého k sebe domov nasťahoval svoju novú známosť aj s maloletým dieťaťom. Po odchode zo spoločnej domácnosti každý deň sama vozila ich maloletého syna do škôlky do Stupavy, a tým jej vznikali neúnosne vysoké finančné náklady, a preto sa rozhodla uzatvoriť rodičovskú dohodu. S otcom maloletého sa dohodla na striedavej osobnej starostlivosti po jednom týždni. Takáto forma starostlivosti však fungovala iba približne 2 týždne. Problémom bola práve nová známosť otca maloletého a jeho malý záujem o maloletého. Matka uviedla, že maloletý začal od otca chodiť domov s plačom, s tým, že mu otec nadáva za to, že sa v noci pomočuje. Maloletý taktiež zle zvládal to, že jeho otec spal v posteli s novou priateľkou a s jej synom, pričom on sám musel spať sám. Nech sa akokoľvek snažila viesť maloletého k tomu, aby sa stretával s otcom, tento to s plačom odmietal. Napriek tomu, že si uvedomuje, aké je dôležité, aby maloletý vyrastal aj v prítomnosti svojho otca, má za to, že ho nemôže nútiť, aby s ním trávil akýkoľvek čas, ak jej s plačom tvrdí, že k nemu nechce ísť. Otec maloletého sa v súčasnosti o maloletého zaujíma približne iba 2 - 3 krát za mesiac. Maloletý vôbec nechce prespávať u otca, vždy ho musí ubezpečovať, že sa na noc vráti k nej. Je to jediný spôsob, ako sa jej darí presvedčiť ho, aby trávil čas so svojim otcom aspoň cez deň. Aj učiteľky v škôlke jej potvrdili, že keď má otec vyzdvihnúť maloletého zo škôlky, tento má už pred jeho príchodom záchvat a plače. Nijakým spôsobom nevedie maloletého proti svojmu otcovi. Práve naopak, snaží sa, aby si maloletý opäť našiel cestu k otcovi a opäť v ňom získal dôveru. K tomu však musí prispieť svojim konaním aj samotný otec. Za nepravdivé považuje tvrdenia otca o zákaze dotýkať sa hračiek, alebo zasahovania do výchovy maloletého, takéto tvrdenia vyvolávajú len ďalšie zbytočné nezhody a konflikty. Nesúhlasí s návrhom otca, aby maloletý navštevoval školu v X., keď jeho bydlisko je v D. X. L.. Má zato, že otec v konaní nepreukázal dôvodnosť potreby nariadenia predbežného opatrenia, ani hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy. Napriek tomu súhlasí s úpravou styku maloletého s otcom, avšak bez prenocovania u otca. Na základe uvedeného matka navrhla, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 18.04.2016 sp.zn. 51P 106/2016, zmenil tak, že otcovi maloletého umožní stretávať sa s maloletým F. A., narodeným XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v piatok v čase o 15.00 hod. do 20.00 hod. a v sobotu a nedeľu v čase od 08.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že otec si maloletého v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ho v stanovenom čase matke v mieste jej bydliska a matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť, resp. aby nariadené predbežné opatrenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Otec, kolízny opatrovník, sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej, a teda neboli dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky nemožno priznať úspech. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletý F. má 6 rokov, uznesením zo dňa 12.02.2016, č. k. 38P 11/2016-65, súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého F. na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. sumou 150,- € mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.02.2016. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 09.03.2016, č.k. 38P 11/2016-72, spojil na spoločné konanie konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 38P 11/2016, a konanie o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 37P 51/2016, s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp.zn. 38P 11/2016. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. l veta prvá O.s.p.). Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečo sa zdržal, alebo niečo znášal (§ 76 ods. l písm. f/ O.s.p.); súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.). Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise a existujúcich v čase jeho rozhodnutia a na ich základe aj dospel k správnym záverom. Ako vecne a právne správne uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa určí rozsah styku otca s maloletým F., ako aj zverenie maloletého, zastupovanie a správu majetku maloletého a výšku vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ale až po vykonanom dokazovaní. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky, t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté dieťa, a preto súd prvého stupňa správne apeloval na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloletého F.. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. V danom prípade odvolací súd uvádza, že boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom aj samotná matka v odvolaní potvrdila, že je potrebné rozvíjať vzťah otca s maloletým synom, ktorý je v súčasnosti narušený, avšak namietala, aby maloletý prespával u svojho otca, vzhľadom k jeho terajšej priateľke, k prostrediu, ako aj k nočnému pomočovaniu maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná matka bola spočiatku ochotná maloletého syna nechať otcovi v rámci striedavej starostlivosti na jeden týždeň. Z uvedeného teda vyplýva, že otec má aj podľa matky schopnosť postarať sa o maloletého syna, a to aj počas noci. Situácia, ktorá vznikla medzi rodičmi maloletého dieťaťa, však vzbudila na strane matky obavu o „psychickú pohodu“ maloletého vzhľadom k jeho reakciám a následnému správaniu, po tom, ako sa vrátil z domácnosti otca. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je potrebné, aby si maloleté dieťa zvyklo na uvedenú situáciu, pričom mu treba nechať aj potrebný časový priestor. Je zatiaľ prirodzené, že túto situáciu vníma negatívne, ale súčasne je potrebné, aby dieťa vo veku 6 rokov malo možnosť a príležitosť prespať u svojho otca (cca 2x v mesiaci), nakoľko táto kontinuálna starostlivosť rodiča „prospeje“ časom aj maloletému F.. Preto odvolací súd (v zhode so súdom prvého stupňa) uvádza, že nariadenie predbežného opatrenia, ktorým umožnil otcovi stretávať sa s maloletým F. každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod., bude v tomto veku maloletého F. (6 rokov) v záujme maloletého, bez narušenia pocitu domova a istoty, ako aj v súlade s rešpektovaním práva na styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom - otcom. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.