Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/286/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316208446 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316208446.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: Z.. A. Č., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. W.. Č.. XX, G., proti žalovanému: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská ul. č. 100/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova ul. č. 13, Bratislava, o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. júna 2016, č. k. 24C/117/2016 - 47, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal zamestnávateľovi žalobkyne, Ministerstvu hospodárstva SR, so sídlom: Mierová č. 19, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832 vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 05. 2008, neplatnosti Dohody zrážok zo mzdy a určenie, že úver je premlčaný a zároveň žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. a) O. s. p., § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 52 ods. 1, § 53 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že napriek tomu, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila, koľko jej zamestnávateľ od 15. 06. 2008 do podania návrhu zrazil zo mzdy a preto nemal možnosť ani zistiť, koľko jej zostáva uhradiť z pohľadávky žalovaného, mal dostatočne preukázané, že zamestnávateľ žalobkyne na základe Žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy, zrážky realizuje, o čom svedčí aj jej výplatná páska za mesiac apríl 2016, z ktorej je zrejmá zrážka za pôžičku vo výške 333, 52 eur. Uviedol, že vykonávaním zrážok zo mzdy sa znižuje dlh žalobkyne voči žalovanému a zabrániť vykonateľnosti pohľadávky, ktorá medzi stranami sporná nie je nemôže, len na základe možného budúceho určenia dohody o zrážkach zo mzdy alebo rozhodcovskej doložky za neprijateľné zmluvné podmienky s tým, že výška pohľadávky žalovaného by sa v prípade určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok nakoniec musela vrátiť na výšku pred vykonávaním zrážok tým, že žalovaný by následne vymáhal pohľadávku od žalobkyne a napriek uvedenému dospel k záveru, že existujú predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle hroziacej, prípadne prehlbujúcej sa škody vzniknutej z bezdôvodného obohatenia, nakoľko neprijateľné zmluvné podmienky majú za následok ich absolútnu neplatnosť a plnením bez zmluvného základu vzniká vzťah bezdôvodného obohatenia, čím je splnený aj ďalší predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, a to zvlášť k spotrebiteľovi, keďže neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výrok, ktorým uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní podať návrh vo veci samej odôvodnil právne ust. § 77 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vecne tým, že v prípade, ak žalobkyňa návrh nepodá, predbežné opatrenie zanikne. Súd prvej inštancie zároveň vo svojom uznesení uviedol, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté podľa § 145 až § 151 O. s. p. v rozhodnutí vo veci samej. 2. Proti uzneseniu, ktoré žalovaný označil ako uznesenie vydané Okresným súdom v Rožňave dňa 29. 06. 2016, č. k. 24C/117/2016 (správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), a napokon z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť. Namietol nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces vychádzajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu prejednávať daný spor, nakoľko sa žalobkyňa s jeho právnym predchodcom dohodla, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, úplatnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. s tým, že je nepochybné, že predmet sporu vznikol z obchodu, ktorý bol predmetom Zmluvy a je nepochybné, že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods. 2, 3 zák. č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda je možné ho skončiť súdnym zmierom a nejde o spor, o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Žalovaný v odvolaní ďalej namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, nakoľko s pôvodným veriteľom tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo, keďže túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi s tým, že z ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen naňho, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, ktorým bola Poštová banka, a. s. a zároveň poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby s tým, že k vykonaniu zrážok zo mzdy žalobkyne už došlo a preto pokiaľ by súd návrhu vyhovel, žalovaná by podala ďalší návrh na splnenie povinnosti s tým, že o vykonaní zrážky zo mzdy mala vedomosť už v čase podania návrhu, z dôvodu ktorého nie sú splnené procesné podmienky ako základný predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby. Uviedol, že pokiaľ by aj neboli zrážky zo mzdy vykonávané, bola by žalobkyňa povinná plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok splácať mesačné pravidelné splátky anuity úveru v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy s tým, že ak by aj súd žalobe vyhovel a určil by neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje s tým, že sa nie je možné stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobkyne, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa jej dlh voči nemu znižuje, pričom ak by aj bola v tomto súdnom konaní určená neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, bol by povinný vrátiť žalobkyni všetky vykonávané zrážky, čím by sa žalobkyňa opätovne dostala do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s príslušenstvom. Namietol, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnila tým, že do januára 2016 zaplatila celkovo sumu 3. 492, 64 eur, avšak túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala s tým, že účet Č.. XX XXX- XXXXXXXXXX/XXXX mu nepatrí a ani nikdy nepatril, keď žalobkyňa opomína, že z jej strany došlo a sústavne dochádza k porušovaniu zmluvných podmienok, ako aj to, že v prípade porušenia zmluvných povinností je povinná platiť sankčné úroky, keď jej správanie je možné označiť ako v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že požiadala K. G., M..N.. o úver, tá jej ho v dobrej viere poskytla, avšak žalobkyňa poskytnuté finančné prostriedky nevrátila tak ako to predpokladá ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa Zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane s tým, že žalobkyňa si sama svojim konaním, resp. nekonaním spôsobila uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu zo Zmluvy tým, že porušila jej zmluvné podmienky, ku ktorej sa sama, slobodne, vážne a zrozumiteľne zaviazala. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Poštová banka, a.s., na svojom internetovom sídle T..K..sk zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré boli žalobkyni dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma, mohla si ich preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a mala možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu úvere so spoločnosťou K. G., M..N.., z dôvodu ktorého nie je možné konštatovať, že dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní je neplatná, pretože je nezvýraznená, keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť preštudovať v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere. Uviedol, že nakoľko dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, je jej povinnosťou preukázať, že zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase podpisu bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť bola obmedzená, nakoľko v opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tvrdenie, a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu, ktorý v ust. § 551 nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán (veriteľa a dlžníka) určiť si výšku zrážok zo mzdy s tým, že účelom zabezpečovacieho inštitútu je práve uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojnenie pohľadávky, pričom reductio ad absurdum, akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov by nebolo prípustné, a pokiaľ by to malo byť účelom a cieľom Smernice, nepochybne by to v nej uvedené bolo, resp. zákonodarca mohol ísť pri implementácii Smernice nad jej rámec, a nič mu nebránilo zakázať takéto zabezpečenie (rovnako, ako bolo vylúčené zabezpečenie zmenkami). Uviedol, že § 53 ods. 4 zákona Občianskeho zákonníka, platnom v čase podpisu zmluvy, hovorí o neplatnosti podmienky, ktorá je ako právna skutočnosť definovaná v ustanovení § 36 ods. 1 tak, že vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky a na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Poukázal na skutočnosť, že aj samotná judikatúra ESD, ktorou žalobkyňa zdôvodňuje svoj návrh, vyžaduje rešpektovanie vnútroštátnych predpisov, rozhodovanie nie an block, ale in concreto, a predovšetkým riadne a vyčerpávajúce zdôvodnenie v čom spočíva nerovnováha spotrebiteľa v jeho neprospech, a až potom je na mieste skúmať individuálny charakter dojednanej podmienky a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014. K námietke premlčania pohľadávky uviedol, že sa od žalobkyne nedomáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu ktorého nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti právnicky vzdelaná žalobkyňa, aplikuje na predmetný vzťah ustanovenia týkajúce sa premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu sp. zn. I. ÚS 547/2012, podľa ktorého všeobecné súdy, vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľa pustili tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (I. L. „. U. J. Č. K., M. K. S. L.), čo sa dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti s tým, že takýto postup zo strany orgánov ochrany práva je nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laaedere a pod., ktoré by v podstate mali platiť aj pre „privilegovaného spotrebiteľa“; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto, ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok a tým aj právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy). 3. Žalobkyňa, ktorej bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 23. 08. 2016, sa k nemu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 2 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne a odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech. 5. Podľa § 471 ods. 1 C. s. p., predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016, predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. 6. Nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia do 30. 06. 2016) má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. 7. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 8. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 9. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia predbežného opatrenia (do 30. 06. 2016, nakoľko návrh podala za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 16. 05. 2016) pred začatím konania vo veci samej, ktorým žiadala zakázať jej zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, do právoplatného ukončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a pre premlčanie práva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 05. 2008 a pre neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 22. 05. 2008 uzavrela s K. G., M.. N.. Zmluvu o úvere, pôžička na bývanie, ktorou jej bol poskytnutý úver v sume 190. 000,- Sk (6. 306, 84 eur), ktorý sa zaviazala splácať 10 rokov mesačnými splátkami v sume 2. 848,- Sk (94, 53 eur) s tým, že nakoľko úver nesplácala, bola K. G. listom zo dňa 05. 10. 2010 vyzvaná na zaplatenie dlžnej istiny v sume 5. 715, 94 eur (172. 198, 41,- Sk), keďže jej úver sa stal predčasne splatným v celom rozsahu, pričom K. G., M.. N.. dňa 08. 09. 2010 doručila zamestnávateľovi žalobkyne Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa uzavrela ešte dňa 28. 05. 2008. 11. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobkyňa predložením jednej výplatnej pásky za mesiac apríl 2016 osvedčila, že jej zamestnávateľ skutočne realizuje Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej obsah súdu prvej inštancie ani známy nie, keďže ju žalobkyňa k návrhu vôbec nepredložila tým, že jej zrazil sumu 333, 52 eur, nakoľko z uvedeného údaju vôbec nie je možné zistiť, v prospech akej pôžičky je bola zrážka vykonaná, ale najmä nekorešponduje so Zmluvou o úvere, z ktorej vyplýva povinnosť žalobkyne splácať úver sumou 2. 848,- Sk mesačne (94, 53 eur), z čoho vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila ani základné skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému žiadala poskytnúť predbežnú ochranu a absolútne neosvedčila ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by jej mala vzniknúť, keďže ako už odvolací súd uviedol vyššie, právny predchodca žalovaného Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy doručil zamestnávateľovi žalobkyne dňa 05. 10. 2010, t. j. šesť rokov pred jej podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko žalobkyňa neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 ods. 1 C. s. p. zmenil a jej návrh zamietol. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).