Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/335/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211660 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316211660.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcov: 1/ B. A., Š. XXX/XXX, D. X. L., 2/ P. O., J. XXXX/XX, D. X. L., 3/ Š. O., J. XXXX/XX, D. X. L., a 4/ V. O., J. XXXX/XX, D. X. L., proti žalovanému: F.J. B., V. XX, B., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Baránik s.r.o., K. Marxa 10, Levice, o určenie neplatnosti právnych úkonov a nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 19C/176/2016-44, zo dňa 4.8.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2013 (ďalej len „Zmluva“), určenia neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 28.6.2013 (ďalej len „Dodatok“), zároveň určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.6.2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX vedených na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie G., obec D. X. L., okres Senec a žalobkyňa 1/ sa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.6.2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedených na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie G., obec D. X. L., okres Senec. 2. Žalobcovia 1/ až 4/ žalobu odôvodnili tým, že Zmluva o pôžičke a jej Dodatok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre rozpor s dobrými mravmi (úžera; § 39 Obč. zák.). Žalovaný v zmysle čl. I bod 1 Zmluvy o pôžičke síce poukázal na účet žalobkyne 1/ sumu 26.000 eur, túto však musela žalobkyňa 1/ ešte v ten istý deň (28.6.3013) z účtu vybrať a v hotovosti odovzdať žalovanému ako „poplatok“ za požičanie ďalšej sumy uvedenej v čl. I bod 2 Zmluvy o pôžičke, čoho dôkazom je výpis z účtu žalobkyne 1/. Dňa 1.7.2013 žalovaný poukázal na účet žalobcu v 1/ rade sumu 13.000 eur v súlade s čl. I bod II Zmluvy o pôžičke a následne mal poukázať sumu 32.000 eur, čo však podmienil uzavretím Dodatku, spolu s ďalším účastníkom, p. F. A.. Predmetná suma potom mala byť požičaná v troch častiach do 4 dní po predložení originálov LV (prvá časť vo výške 7.700 eur, po predložení originálov LV č. XXXX, XXXX a XXXX na účet žalobkyne 1/, druhá časť vo výške 7.300 eur po predložení originálov LV č. XXXX, XXXX a XXXX na účet p. F. A. a tretia časť vo výške 17.000 eur, po preukázaní vlastníckeho vzťahu jedného z dlžníkov k pozemkom parcely registra „C“ XXX/X a XXX/XX, v katastrálnom území G. v obci D. X. L., na účet žalobkyne 1/). Žalovaný však poukázal na dohodnuté účty len 7.700 eur, či poukázal príslušnú sumu 7.300 eur na účet pána A. žalobcom 1/ až 4/ nebolo známe a tretiu časť vo výške 17.000 eur nevyplatil na dohodnutý účet vôbec. Žalovaný svoju pohľadávku v rámci konania dražby vyčíslil na sumu 64.269,81 eura, oproti fakticky požičaným 20.700 eur, daným súčtom požičanej sumy vo výške 13.000 eur a 7.700 eur. 3. Žalobcovia 1/ až 4/ spolu s podanou žalobou žiadali aj o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami byt č. 1 na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX na ulici J., vchod XX, postavený na pozemkoch parcely reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 132 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 65m2, druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXX - nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, LV č. XXXX, okres Senec, obec D. X. L., katastrálne územie G.; pozemky registra „C“ parc. č. XXX/XX ostatné plochy o výmere 161 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 245 m2 - nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva okresného úradu Senec, katastrálny odbor, LV č. XXXX, okres Senec, obec D. X. L., katastrálne územie G.; byt č. X na prízemí bytového domu so súp. č. XXX na ulici Š., vchod XXX, postavený na pozemkoch parcely registra „C“ č. XXX/XXX o výmere 199 m2, druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXXX/ XXXXX - nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, LV č. XXXX, okres Senec, obec D. X. L., katastrálne územie G., a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti právnych úkonov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili hroziacim nebezpečenstvom nenapraviteľného alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade, ak by žalovaný v zmysle záložnej zmluvy/záložných zmlúv chcel uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností formou dražby, pričom súčasťou listinných dôkazov v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby boli Opakovaná výzva na sprístupnenie nehnuteľností zo dňa 21.6.2016, za účelom ohodnotenia súdnym znalcom a stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 3/, pre výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ako aj Oznámenie záložného veriteľa zo dňa 16.10.2013 o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, adresované žalobcovi 4/. 4. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom žaloby, návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. 5. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (o ktorom súd prvej inštancie rozhodoval už ako o neodkladnom opatrení v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p.) vyvodil, že žalobcovia sa návrhom vo veci samej mienia domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov, za situácie, keď žalovaný podniká kroky k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby pre uspokojenie splatnej pohľadávky voči žalobcom 1/ až 4/. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žaloby nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalobcovia 1/ až 4/ spochybňovali právny základ na vykonanie dobrovoľnej dražby. Vychádzali skôr z presvedčenia, že právne úkony ktorých výsledkom bola Zmluva a jej Dodatok, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva, sú neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi, nakoľko suma 26.000 eur bola vlastne „poplatkom“ pre žalovaného za požičanie ďalších peňazí vyplývajúcim zo Zmluvy a túto skutočnosť mali za osvedčenú na základe výpisu z účtu v banke a kamerového systému banky, ktorý mal preukázať odovzdanie predmetnej sumy v hotovosti žalovanému. Súd prvej inštancie mal o takomto závere pochybnosti, lebo hoci je z výpisu z účtu žalobkyne 1/ zrejmé, že táto uskutočnila výber hotovosti v sume 26.000 eur v rovnaký deň, ako boli na jej účet prevedené peniaze žalovaného v rovnakej sume, táto skutočnosť sama osebe neosvedčuje záver, že peniaze boli naozaj odovzdané žalovanému a ak mu aj odovzdané boli, tak mu nemuseli byť nevyhnutne odovzdané ako „poplatok“ za pôžičku. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu Zmluvy o pôžičke, ani z Dodatku, ani z iných listinných dôkazov predložených žalobcami. Podľa ods. 1 Preambuly Zmluvy, táto bola uzatvorená z dôvodu, že žalobca 2/ mal neuhradenú kúpnu cenu voči Slovenskému pozemkovému fondu za nehnuteľnosti presne vyšpecifikované v tomto odseku a žalobkyňa 1/ mala nevyporiadané záväzky voči spoločnosti Poštová banka, a.s. a Home Credit Slovakia, a.s. To boli dôvody, pre ktoré prišlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke a preto súd prvej inštancie nemal dôvodné pochybnosti o tom, že predmetná suma bola v hotovosti vybratá žalobkyňou 1/ na úhradu jej záväzkov voči jej veriteľom. Uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôžu mylne domnievať, že stačí určité skutočnosti tvrdiť, resp. určité fakty interpretovať po svojom na to, aby súd následne bez úvahy o opodstatnenosti ich tvrdení rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, aby tak žalobcom napomohol dočasne sa zbaviť povinnosti plniť, prípadne ich uchránil pred následkami neplnenia. Takéto rozhodovanie súdu by bolo arbitrárne a stálo by v priamom rozpore s povinnosťou súdu rozhodovať spravodlivo, na základe predložených dôkazov, v danom štádiu konania aspoň osvedčených skutočností. 7. Žalobcovia súdu predložili kópiu Dodatku s tvrdením, že na ňom chýba podpis žalovaného, odvolávajúc na § 40 ods. 1 Obč. zák., napádajúc tak platnosť právneho úkonu v dôsledku nedodržania zákonnej formy. Súd prvej inštancie mal síce za preukázané, že na kópii dodatku chýba podpis žalovaného, avšak zároveň aj to, že podpis žalovaného bol notársky osvedčený (kópia Osvedčenia o pravosti podpisu žalovaného tvorí prílohu Dodatku) a preto nemal za preukázané, že podpis žalovaného chýba. 8. Súd prvej inštancie nemal vážnejšie pochybnosti ani o tom, že na základe Dodatku bola p. F. A. vyplatená suma 7.300 eur. Žalobcovia 1/ až 4/ v tejto súvislosti len uviedli, že nevedia, či táto suma bola skutočne vyplatená a preto nemožno ani hovoriť o fakticky požičanej sume vo výške 20.700 eur. Ďalej žalobcovia 1/ až 4/ tvrdili, že suma 17.000 eur nebola v zmysle Dodatku nikdy vyplatená na účet žalobkyne 1/, pričom sa ale nijako nezmienili o splnení podmienok na vyplatenie tejto sumy, teda preukázanie vlastníckeho vzťahu jedného z dlžníkov k pozemkom registra „C“ XXX/X a XXX/XX, v katastrálnom území G. v obci D. X. L.. Rovnako aj suma 26.000 eur bola vyplatená, čo preukazuje výpis z bankového účtu žalobkyne v 1/ rade za jún 2013 a skutočnosť že rovnaká suma bola v ten istý deň (28.6.2013) vybratá z účtu žalobkyne v 1/ rade nepreukazuje skutočnosť, že táto mala slúžiť ako poplatok žalovanému za poskytnutie pôžičky. 9. Súd prvej inštancie nespochybnil skutočnosť, že žalobcom 1/ až 4/ hrozí výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby a teda aj finančná ujma v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností, avšak podľa jeho názoru nariadenie neodkladného opatrenia nemá a nesmie smerovať k tomu, aby bol protistrane znemožnený výkon práva v súlade so zákonom. Dočasné obmedzenie žalovaného nakladať s vyššie vyšpecifikovanými nehnuteľnosťami by podľa názoru súdu prvej inštancie, vzhľadom na zistené okolnosti bolo neprimerané a nad nevyhnutné mieru by ohrozovalo oprávnené záujmy žalovaného a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na § 324 ods. 1, 3 a § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) C.s.p. zamietol. 10. Proti uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/, žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedli, že medzi účastníkmi prebieha spor o určenie neplatnosti právnych úkonov, pričom jedným z nich je aj záložná zmluva (z petitu žaloby však táto skutočnosť nevyplýva - pozn. odvolacieho súdu), na základe ktorej chce žalovaný uspokojiť svoju pohľadávku (podľa nich spornú) predajom nehnuteľností. Keďže až v priebehu konania vo veci samej sa má zisťovať oprávnenosť pohľadávky žalovaného, je v súčasnosti vytvorený právny stav umožňujúci žalovanému uskutočniť kroky k uspokojeniu predmetnej pohľadávky predajom založenej nehnuteľnosti, čím by mohli byť značne poškodené a to nenávratným spôsobom ich práva. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia je neprimerané a nad nevyhnutnú mieru by ohrozovalo oprávnené záujmy žalovaného. Boli toho názoru, že hmotnoprávny nárok, ktorého ochrany sa domáhajú vo veci samej, je dostatočne osvedčený a nariadením neodkladného opatrenia nehrozí, že na strane žalovaného sa privodí stav, ktorý by znemožňoval vôbec alebo len s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav, čo znamená, že v budúcnosti sa môže žalovaný domáhať výkonu svojho práva v prípade, že súd osvedčí oprávnenosť jeho pohľadávky. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 4/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodneným záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená zákonná požiadavka existencie aspoň pravdepodobného práva, pre ktoré sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali poskytnutia neodkladnej ochrany. Poukázal na to, že žalobcovia 1/ až 4/ sa opakovane snažia zmariť výkon jeho práva na uspokojenie pohľadávky, keď už v konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 10C/170/2014 si uplatnili voči nemu identický nárok s identickým odôvodnením, toto konanie bolo právoplatne zastavené uznesením č.k. 10C/170/2014-93, zo dňa 30.3.2016. V tomto konaní bolo proti nemu nariadené predbežné opatrenie a preto podľa neho žalobcovia 1/ až 4/ mali už vytvorený dostatočný časový priestor na ochranu a bránenie svojich práv a právom chránených záujmov. Už v tomto predošlom súdnom konaní súd skonštatoval, že síce žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, no vzhľadom na ich prevažujúci záujem, preferoval ochranu práva na obydlie pred právom žalovaného na uplatnenie si svojej pohľadávky. Odvolací súd by mal podľa neho pri pomerovaní ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov prihliadnuť na doterajšie správanie žalobcov / až 4/ a neposkytnúť ochranu účastníkom, ktorí sú v konaní pasívni resp. nijako nepreukázali svoje tvrdenia. K hmotnoprávnej argumentácii žalobcov 1/ až 4/ uviedol, že vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ až 4/ nesplnili podmienku na poskytnutie poslednej časti pôžičky vo výške 17.000 eur, celková suma pôžičky poskytnutej na základe zmluvy predstavuje 54.000 eur. Žalovaný považoval tvrdenia žalobcov týkajúcich sa rozporu Zmluvy a Dodatku s dobrými mravmi za nepravdivé a nepodložené. Svoje tvrdenia žalobcovia 1/ až 4/ nepreukázali ani v predchádzajúcom súdnom konaní. K námietke nedostatku písomnej formy Dodatku predložil spolu s odvolaním Dodatok podpísaný všetkými účastníkmi. Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorené dňa 28.6.2013 sú podľa neho platné, pretože spĺňajú jednak osobitné obligatórne náležitosti (špecifikácia predmetu zálohu a zabezpečenej pohľadávky) podľa § 151a a nasl. Obč. zák. a súčasne aj všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa prvej časti Obč. zák. 12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 4/ nie je dôvodné. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 18. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov 1/ až 4/, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že žalobcovia 1/ až 4/ neosvedčili také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobcovia 1/ až 4/ osvedčovali svoje právo, ktoré malo byť konaním žalovaného porušené tým, že uzavretá Zmluva o pôžičke a Dodatok k nej sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a pre nedostatok písomnej formy Dodatku, súd prvej inštancie správne konštatoval, že tieto dôvody nemožno prijať bez dôvodných pochybností. Rozpor s dobrými mravmi (úžeru) odôvodňovali žalobcovia 1/ až 4/ tým, že prvú časť pôžičky vo výške 26.000 eur, museli hneď po jej poskytnutí vrátiť žalovanému ako „poplatok“ z pôžičky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že o takomto tvrdení je možné mať pochybnosti, lebo hoci je z výpisu z účtu žalobkyne v 1/ rade zrejmé, že táto uskutočnila výber v hotovosti v sume 26.000 eur v rovnaký deň, ako boli na jej účet prevedené peniaze žalovaného, neosvedčuje táto skutočnosť sama osebe záver, že peniaze boli naozaj odovzdané žalovanému a ak mu aj odovzdané boli, tak mu nemuseli byť nevyhnutne odovzdané ako „poplatok“ za pôžičku. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu Zmluvy o pôžičke, ani z Dodatku, ani z iných listinných dôkazov predložených žalobcami. To všetko za situácie, že z Preambuly Zmluvy vyplynulo, že žalobca 2/ mal neuhradenú kúpnu cenu voči Slovenskému pozemkovému fondu a žalobkyňa 1/ voči spoločnosti Poštová banka, a.s. a Home Credit Slovakia, a.s. 19. Napriek skutočnosti, že podľa oznámenia žalobcu 4/ zo dňa 19.7.2016 je zrejmé, že žalovaný sa rozhodol realizovať svoje práva zo zmlúv o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (čím by mohlo byť preukázané ohrozenie práva žalobcov 1/ až 4/), nedostatočné osvedčenie ich nároku bolo dôvodom, pre ktorý nebolo možné požadované neodkladné opatrenie nariadiť. Odvolací súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že už v roku 2014 žalobcovia iniciovali konanie, ktorým sa snažili zastaviť výkon záložného práva žalovaného (aj prostredníctvom súdneho predbežného opatrenia). Žalobcovia 1/ až/ 4/ tak mali dostatok času a možností spornosť ich právnych vzťahov odstrániť. 20. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia 1/ až 4/ neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).